Jeho skutočné meno je Ondrej , je to vysoký, starý pán so sivou dlhou bradou a večným šibalským výrazom v tvári.
Pracuje ako strážnik na firme, kam moja mama chodí upratovať.
Vlastne už pol roka nechodí....Mala vážnu operáciu a aby neprišla o tých pár euríkov, zastúpim ju ja.
A vždy sa teším, keď má službu práve tento deduško....
Vyzerá ma pri bráne a okamžite mi kýva....
V sprievode dvoch psíkov mi pomôže pootvárať kancelárie, vyniesť smeti, donesie vodu a zabáva ma....
Rozpráva vtipy....na ktorých sa niekedy červenám, alebo príbehy o zvieratách, ktoré chová.
Má príjemný nízko posadený hlas a ja ho rada počúvam.
Minulý týždeň som však mala príliš smutný....vyčerpávajúci a bolestný...
Usmiala som sa síce nad jeho doberaním, ale ďalej nereagovala .
Akosi prekvapene zaliezol do vrátnice....
No po chvíli znovu prišiel a tak úprimne skoro detsky sa ma spýtal:
„Čo vás bolí?"
„ Nebolí ma nič.." namietla som a pokúsila sa o úsmev
„ Vidím, že vás niečo trápi...inokedy sa smejete, spievate si a poskakujete po dvore.....dnes máte smútok aj v tých gumených rukaviciach..."
„ Jááj, ujo, no ťažko mi je...." priznala som
„ Chlapi?"
„ Nie....to nie...."
„ Taká mladá pekná žena ako vy, nemôže byť smutná....to je hriech...."
Kútiky úst sa mi zdvihli a on to pobadal.
„Počkajte, viem, čo vás rozptýli....nechajte tú handru na pokoji....poďte so mnou...zažneme hviezdy..."
Nechápavo som žmurkala, ale nasledovala som ho....a za našimi pätami veselo vyskakovali strážne psy.
Vyšli sme na dvor...je obrovský, lemovaný garážami a veľkými stavebnými strojmi.
Prešli sme až na koniec dvora....okolo nás večerná tma....ticho....iba dva vlhké ňufáky sa nám dotýkali rúk.
Zastali sme a dedko riekol.
„Stlačte tento vypínač...."
Poslúchla som a odrazu sa dvor začal postupne rozžarovať asi tridsiatimi lampami na budovách.
Vyzeralo to presne, ako keď za jasnej noci na oblohe pribúdajú nové hviezdy.
Usmiala som sa..... ani nie tak nad tým jeho nápadom zažať hviezdy, ale nad jeho láskavosťou.
Jednoducho mi dobre padlo, že komusi záleží na tom, aby som sa zbytočne netrápila, a aby som zažila kúsok šťastia.
Ďakujem ....
A možno vy ostatní pochopíte, prečo odvtedy počujem zvučku Večerníčka, keď ten sivovlasý Deduško v sprievode svojich psíkov kráča po večernom dvore a rozsvecuje svetlá
