Realita je však iná. Dva štáty sa už roky správajú akoby sa ich tieto pravidlá netýkali. Jedným z nich sú Spojené štáty. USA sa správajú ako medzinárodný policajt a často vyzývajú iné krajiny k ich dodržiavaniu. Je faktom, že veľký a silný si môže dovoliť viacej ako malý a slabý. Tak je to v prírode. A medzi ľuďmi vlastne tiež. Otázka je, prečo máme medzinárodné pravidlá a dohody, keď sa nakoniec aj tak držíme tých prirodzených a univerzálnych. Tých, ktoré vytvorila príroda.
USA tlačia na Čínu, aby revalvovala podhodnotený juan. Vyhrážajú sa sankciami, žalobami, obchodnou vojnou. Zároveň tlačia nové doláre zo vzduchu, čím znehodnocujú čínske dolárové aktíva. Malé percentíčka, ale reálne ide o obrovské miliardy. Čína spolu s Japonskom sú najväčší veritelia Spojených štátov. Dá sa zjednodušene povedať, že časť Ameriky patrí Japonsku a Číne. Veľkosť tejto časti sa dá vyjadriť peniazmi. Keď Američania tlačia nové peniaze, tak logicky množstvo dolárov stúpa, ale ich hodnota sa znižuje. Revalvácia juana spojená s tlačením dolárov znamená pre Číňanov obrovské straty. Priame i nepriame. Revalváciou stratia konkurenčnú výhodu pri exporte. Potom klesne rast čínskeho HDP a klesne aktívne saldo zahranično obchodnej bilancie. Skrátka niekoľkonásobná strata. Američania sú v takých ekonomických problémoch, že robia všetko len aby sa udržali nad vodou. Aj ekonomické kamikadze.
Druhá záležitosť, ktorá ma prekvapila je expresná extradícia „obchodníka so smrťou" Viktora Buta do Spojených štátov. Hoci But v USA v živote nebol a nikdy nebol v USA stíhaný, napriek tomu USA požiadali Thajsko o jeho vydanie. Argumentovali tým, že But predával zbrane FARC (kolumbijskej guerille) a tieto zbrane „mohli byť použté na zabíjanie amerických občanov". Zvlášna argumentácia. Ak rovnakú medzinárodno-právnu logiku použije Rusko v súvislosti s konfliktom s Gruzínskom, tak Američania budú musieť vážne prehodnotiť svoju doterajšiu zahraničnú politiku. Gruzínsko nielen mohlo, ale aj použilo zbrane Spojených štátov proti ruským občanom. Vznikol tak ďalší vážny precedens v neprospech Spojených štátov.
Je zrejmé, že ekonomická neistota USA má negatívny vplyv aj na ich zahraničnú politiku. Predtým ju negatívne ovplyvňoval inteligenčný potenciál Busha mladšieho. Teraz ju ovplyvňuje už končiaci a anachronický americký systém „užívaj dnes a plať zajtra" a neochota, či neschopnosť američanov šetriť.
