Najviac sa vo svete vyskytuje človek chudobný. Najrozšírenejší je v Afrike, Ázii a Južnej Amerike. Bližšie ho popisovať nemusím. Naopak človek bohatý je veľmi vzácny. Tvorí len 1% z celkovej populácie. Človek bohatý využíva človeka chudobného na zabezpečenie potravy a bývania. Človek bohatý používa človeka armádneho a človeka justičného, aby chránil svoje majetky a privilégia.
Relatívne vzácny je aj človek samoľúby. Patria sem napríklad modelky, moderátori, moderátorky, herci, herečky, politici, kozmonauti, umelci rôznych žánrov, ale i športovci, či rôzny volení i nevolení funkcionári. Človek samoľúby sa vyznačuje výbornou verbálnou prezentáciou. U samičiek aj orálnou. U športovcov to neplatí. Človek samoľúby sa často kríži s človekom bohatým.
Príbuzným človeka samoľúbeho je človek ambiciózny. Aj títo sa medzi sebou často krížia. Človek ambiciózny však nepozná obsah slova dosť. Je často egoistický, egocentrický, ale i adaptabilný, flexibilný. Niekedy mu chýba chrbtová kosť. Jeho ambície často poškodzujú rodinné, partnerské i medziľudské vzťahy, ale hlavne životné prostredie, čiže prírodu. Človek ambiciózny niekedy používa človeka samoľúbeho na dosiahnutie svojich cieľov. Cieľom človeka ambiciózneho je moc, uznanie, sláva. S úsmevom na tvári je kvôli moci ochotný urobiť čokoľvek.
Veľmi rozšírený je človek nábožný. V tomto prípade existuje najviac variácii, ba dokonca niektorí jedinci migrujú medzi viacerými náboženstvami prípadne vytvárajú nové. Tento poddruh patrí k najstarším. Je známy prechodnou agresivitou, neznášanlivosťou voči iným náboženstvám, ale i ľahkou ovplyvniteľnosťou. Existujú však aj úplne mierumilovné variácie. Vyznačuje sa stavaním a búraním chrámov. Môže tvoriť pevne uzavreté skupiny, klany i civilizácie. Jeho adaptabilita je nižšia. Všetky variácie človeka nábožného neprejdú evolučným sitom. Preto niektoré vyhynuli a môžeme očakávať vyhynutie ďalších. Žiadny človek sa nerodí ako nábožný. Nábožným sa najčastejšie stáva vplyvom rodičov a socio-kultúrneho prostredia. Z takýchto jedincov dlhodobo profitujú vysokopostavený predstavitelia náboženstva. Náboženstvá nie sú zlé a nebezpečné. Primárne majú pomáhať človeku naučiť ho meditovať, regenerovať a tiež prekonávať ťažké a zložité situácie. Nebezpečnými sa stávajú až keď ich začne používať človek politický. Človek politický je rozšírený najmä na severnej pologuli. Je veľmi nestály, nespoľahlivý, ale zároveň je expert na všetko. Človek politický je negatívny poddruh, ktorý nič neprodukuje. Teda okrem problémov.
Veľmi vzácny je človek pravdovravný. Nie je obľúbený. Býva perzekvovaný, vyhnaný do exilu, väznený. Často aj popravovaný. Jeho nepriateľom je najčastejšie človek bohatý, človek ambiciózny a človek samoľúby. Medzi politikmi a právnikmi sa človek pravdovravný nevyskytuje. Niektorí jedinci sa napriek tomu výnimočne dožívajú vysokého veku. Najčastejšie vo väzení. Ich význam je oddávna marginalizovaný, sú zosmiešňovaní a ignorovaní. Vo všeobecnosti sa k nim ľudia správajú negatívne. Človek nechce vedieť pravdu, najmä ak sa týka jeho. Uprednostňuje prijateľnú lož. Človek politický je majster prijateľných lží.
V minulom storočí sa v Amerike skrížil človek demokratický a človek fanatický. Vznikol človek fanaticko-demokratický. Tento je na rozdiel od človeka pravdovravného vnímaný pozitívne. Ľudia sa boja povedať niečo proti demokracii. Demokracia je nekritizovateľná. Kto ju kritizuje, nie je demokrat.
V tisícoch poddruhov a variáciíí poznáme človeka muzikantského, vedeckého, lietajúceho, zvedavého, vegetariánskeho, podlízavého, obchodníckeho, lakomého, žiarlivého, závistlivého, pesimistického... Nie je v silách človeka urobiť komplexnú taxonómiu. Veľa poddruhov už dávno vyhynulo. Neustále však vznikajú nové.
Novými poddruhmi sú napríklad človek kompulzívne-obsesívny, človek metrosexuálny, človek neplodný, človek počítačový, človek tabletový, človek fastfoodový, človek undergroundový a tak ďalej. V budúcnosti môžeme očakávať pribúdanie populácie človeka nešportového a človeka obézneho. Ale len v niektorých krajinách. Najrýchlejšie sa stále množí človek chudobný a človek bojazlivý. Takmer každý človek má strach. Strach prihlásiť sa o svoje práva, dôstojný život, potravu. Paradoxom je, že na Zemi máme dostatok zdrojov i potravy, aby žiadny človek nehladoval. Všetci sme ľudia. Žijeme tu a teraz. A každým dňom, krokom, počinom, slovom meníme budúcnosť.
