Takmer všetky ekonomiky sveta sú nastavené na rast. Na tom nie je nič zlé. Problém je v tom, že rátajú s nekonečným rastom. A to v poriadku nie je. Všetko v prírode je obmedzené buď veľkosťou, alebo vekom. Buď dorastieš do maximálnej veľkosti, chvíľu požiješ a zomrieš, ale rastieš celý život, ale zomrieš tak, či tak. Príroda na zachovanie kontinuity vymyslela reprodukčný cyklus. Staré nahradzuje mladé, nové, silnejšie, schopnejšie. Prežije ten, ktorý je schopný prežiť aj bez pomoci a zásahov zvonku.
V ekonomike to tak nie je. Ľudia vymysleli systém, ktorý z krátkodobého hľadiska sa javí ako výborný, ale z dlhodobého hľadiska je to katastrofa. Reprodukčný cyklus využívajú na kumulovanie všetkého, čo sa kumulovať dá. Dokonca vymýšľajú úplne nezmysly a tie kumulujú tiež. Nestačili nám peniaze, ale vymysleli sme akcie, opcie, deriváty, futures, alebo celé balíky hypotekárnych úverov. Kedysi boli peniaze kryté zlatom. Dnes je na svete toľko peňazí, že ich hodnota je sporná. A inflácia ju neustále znižuje. Prirodzený rast je dobrý. Nie však nekonečný rast za každú cenu.
Ak by som mal prirovnať dnešnú ekonomickú situáciu, tak mi pripomína pec. V peci prebieha reprodukčný cyklus, ktorý zintenzívňujeme, zrýchľujeme a znásobujeme pridávaním fosílnych palív. Ako ďalší katalyzátor pridávame papier – akcie, opcie, dlhopisy. Obchodujeme s budúcnosťou a predávame dokonca aj dym, ktorý z tejto pece vychádza. Hlavné je, že reprodukčný cyklus a kumulovanie bohatstva rastie. Sme spokojní, teda aspoň menšia časť našej populácie. Prvá otázka je, či skôr pec prehrejeme a praskne, alebo dôjde palivo. A druhá je kedy sa to stane?
Najhoršie je, že vieme, že tento systém je zlý. Nezaujíma nás to. Robíme veľmi málo na to, aby sme ho zmenili. Náš mozog nám umožňuje myslieť v troch časových dimenziách. Minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Minulosť sú „staré dobré časy“, prítomnosť je „užívaj si teraz a plať zajtra“ a budúcnosť je „po nás potopa“.
Niečo mi na tom nesedí...
