V najrozvinutejších demokraciách je dualita zakorenená najdlhšie a najhlbšie. Je teda logické, že skutočne vládne niekto iný. Najlepším príkladom sú Anglicko a Spojené štáty. Ich duálne systémy potláčajú všetky alternatívy, tretie strany i hnutia. Obe strany sa striedajú pri moci s minimálnymi rozdielmi. Ich politické programy majú tiež minimálne rozdiely hoci sa snažia prezentovať zásadne zmeny. Zmeny, ktoré presadzujú sú nadiktované tými, ktorí ich potrebujú. To sú skutoční vládcovia. Rovnako ako Rimania naoko nechávajú vládnuť vládu, alebo prezidenta. Reálne sú to len obyčajné politické bábky. Demokracia je ilúzia, pretože skutoční vládcovia nie sú ti volení. Nevolení sa nemusia a nechcú prezentovať, neustále profitujú a postupne rozširujú impérium.
Ak sa spoločnosť dokáže zbaviť týchto dualít, má šancu na zásadnú pozitívnu zmenu. Zabudnite na pravicu, ľavicu, komunistov, kapitalistov, konzervatívcov, liberálov. Sú to len škatuľky, ktoré nás rozdeľujú. Prečo sme rozdelení a načo sú nám politici? Reprezentujú nás? Majú sa vďaka nim ľudia lepšie? Alebo len vytvárajú problémy, ktoré potom musí riešiť niekto iný. Politik mysli v prvom rade na seba a svojich podporovateľov. Alebo sa mýlim?
Preto sa vždy stačí spýtať jednoduchú otázku. Qui bono? V čí prospech? Komu to prospeje? A pochopíte, že vždy sa jedná o profit úzkej skupiny ľudí, alebo o šetrenie štátu na úkor občanov. Z daní, ktoré každodenne platíte, mizne veľká časť do truhlíc skutočných pánov politikov.
Dualita je konkurencia. Konkurencia spôsobuje nekompatibilitu, krátkodobé a kontraproduktívne riešenia, nezmyselnú rivalitu, násilie, súdne spory a teda plytvanie zdrojmi a časom. Na efektívne využitie neobnoviteľných zdrojov je potrebná spolupráca. Spolupráca prináša výsledky. Udržiavanie súčasného stavu nás privedie k vojne, hladu a hlavne historicky budeme považovaní za obéznych a hlúpych nenažrancov, čo mysleli len na svoje plne bruchá. A pritom miliardy iných hladovali.
