Pramení to najmä z toho, že dobrák nevie povedať to jednoduché slovíčko: „Nie.“ A bohužiaľ to nie je spôsobené tým, že sa v detstve nenaučil význam tohto slova, skôr naopak.
Jednoducho, keď nášho úbohého dobráka niekto o niečo požiada, ten automaticky povie to hlúpe slovíčko: „Áno.“ Zrejme sa pýtate, čo môže byť zlé na tom, keď je človek ochotný tomu druhému pomôcť? Samozrejme nič, dotyčný je predsa dobrák. Ale čo ten, ktorý žiada o pomoc? Je to tiež dobrák? Skutočne potrebuje s danou vecou pomôcť? Alebo je iba lenivý a chce to hodiť na niekoho iného? Možno sa ani problémom hlbšie nezaoberal a hneď sa pýta o pomoc. No nie je pre takéhoto človeka náš dobrák ako požehnanie?
A tak, keď sa napríklad pekná spolužiačka spýta, či by jej náš dobrák nenapísal seminárnu prácu alebo niečo podobné, ako asi bude nešťastník reagovať? Keďže spásne slovíčko „Nie!“ nemá vo svojom slovníku, ostáva mu už len naničhodné „Áno.“ No dobre, pôvabnej spolužiačke by možno neodolali aj iní, nie len náš dobrák.
Problém je v tom, že náš dobrák nedokáže povedať nie ani kamarátovi. Dobre, znovu, to je ešte v pohode, ale neodmietne ani spolužiakov, či kolegov, ktorých možno ani nemá rád. V tomto prípade by už obyčajní ľudia zrejme povedali nie.
A tak sú dobráci zneužívaní – viac by sa hodilo znásilňovaní, ale ako dobrák to sem nedám :D – ostatnými. Odkladajú vlastné povinnosti, záľuby na neskôr a práve teraz márnia svoj voľný čas tým, že robia prácu niekoho iného. A niekedy sú kvôli svojej dobrote svojmu okoliu na smiech.
Možno si poviete, že by si za to mali nechať aspoň platiť. Ale aj to môže byť pre dobráka problém. A tak dotyčnému alebo dotyčnej pomôže buď zadarmo, alebo hlboko pod cenou akú by si mohol po práve účtovať. Možno urobí tú hlúposť a nechá cenu dohodou. To vlastne neznie tak zle, však? Zase chyba! Je jedno, akú cenu dobrákovi ponúknete, prikývne aj keby bola nulová.
Prečo sa teda, my dobráci, necháme takto využívať? Vskutku dobrá otázka. Len s tou odpoveďou to nebude také jednoduché. U každého nájdeme iný dôvod, ale aj tak bude zrejme väčšina z nich nezmyselná, nelogická alebo jednoducho nepochopiteľná.
Asi bude najlepšie, ak si dobrákov rozdelíme na dve skupiny. Jedni si neuvedomujú, že sú využívaní a druhí si to uvedomujú. Najprv si povieme niečo o tých prvých.
Keď ich niekto požiada o pomoc, bez problémov prikývnu. Keď ich požiada znovu, zase prikývnu a tak stále dookola. Možno je im to prirodzené a sú radi, keď môžu iným ľuďom pomôcť. Toto je zrejme ten najlepší prípad. Iní dúfajú, že tým stúpnu v očiach dotyčného. Ďalší tým chcú získať uznanie za svoju šikovnosť a ochotu. Niektorí si myslia, že keď niečo budú potrebovať oni, môžu sa na dotyčnú osobu obrátiť. Len keby pre nás nebol taký problém osloviť iných so žiadosťou o pomoc. A keď už sa k tomu predsa odhodláme, ochotne zaplatíme cenu, ktorú si ten druhý zaúčtuje, nech už je akokoľvek premrštená.
A teraz k nám, ktorí vieme, že sme využívaní. Začne to nevinne. Kamarát nás poprosí o pomoc a my mu samozrejme pomôžeme. Potom sa nás spýta o pomoc znovu a znovu, potom nás o pomoc žiadajú iní a tak, skôr než sa nazdáme pomáhame každému naokolo. Snáď každý z nás si najprv prejde prvou skupinou. Neskôr trochu vytriezvieme. Ale vážne iba trochu.
Uvedomíme si, že sme využívaní, aj keď to zo začiatku budeme popierať. Ale čo sa stane? Pošleme všetkých do preč a začneme opäť robiť to čo chceme my? To by bolo až príliš jednoduché.
Niektorí sú z časti v oboch skupinách naraz, vedia, že za svoju pomoc nezískajú uznanie, ani to nebudú „mať“ u dotyčného, ale v kútiku duše stále dúfajú, že tam taká možnosť je a tak pokračujú. Niektorí nechcú, aby ich okolie videlo ako sebcov. U ďalších je to vinou výchovy, tí zase nechcú, aby ich ako sebcov videlo ich svedomie. A teraz tí najväčší nešťastníci, tí, ktorí nemajú to srdce povedať nie.
Jozef práve dokreslil obrázok v grafickom editore pre svoju spolužiačku, ktorá ho síce musí odovzdať až za týždeň, ale on už to chcel mať z krku.
„Ah!“ povzdychne si s úľavou no zároveň nahnevane. Pozrie sa na hodiny, ktoré ukazujú za päť minút polnoc. Unavene si masíruje boľavý krk. Neplánoval, že mu to zaberie celý deň a to chcel ísť dnes s kamarátmi do kina, potom si zahrať futbal a nakoniec sa poriadne rozbiť v bare. Ani na svojom vlastnom projekte tak usilovne nepracoval, ale keď ona do neho vložila všetku svoju dôveru! Ešte by to spravil zle a sklamal by ju! Možno by sa na neho nahnevala!
„Už nikdy viac!“ povie si nahnevane. „Ešte raz po mne bude niekto niečo takéto chcieť, tak ho pošlem do riti!“ zavrie notebook, ide do kúpeľne, umyje si zuby a potom unavene padne do postele. Dopadne na neho únava z celého dňa a on pomaly zaspáva, keď v tom zazvoní mobil, ktorý má položený vedľa postele.
Bez toho, aby otvoril oči sa naťahuje po mobile a prikladá si ho k uchu.
„Áno?“ spýta sa unavene.
„Jozef?“ z telefónu sa ozve hlas ďalšej jeho spolužiačky.
„Čo?“
„Vieš, my by sme potrebovali, aby si nám prerobil seminárku, lebo učiteľka nám ju vrátila.“ hovorí spolužiačka.
-Robíš si krista srandu?!- zakričí Jozef v myšlienkach.
„Však, ale nie je termín odovzdania do zajtra?“ pýta sa prekvapene Jozef.
„Áno.“
-Tak si to sprav sama, času si na to mala dosť!-
„To ale budem musieť robiť celú noc, vážne to nezvládnete samé?“ pýta sa aj keď vie akej odpovede sa mu dostane.
„Nie, my sme z toho fakt zúfalé. My ti aj zaplatíme, len potrebujeme, aby nám to niekto urobil.“ prosí spolužiačka.
-Nie! Povedz nie! Je to ich chyba! Samé si za to môžu! Len nehovor...-
„Dobre teda.“
-Nieeeee!!!-
„Super, vďaka!“ nadšene zvolá spolužiačka. “Tak máš potom u nás nejakých päť eur alebo niečo.“
-Vieš kam si môžeš strčiť svojich päť eur!-
„Jasne rád pomôžem.“ odpovie. Položí telefón vstane z postele, znovu otvorí notebook a stiahne z e-mailu seminárnu prácu, ktorú mu spolužiačka poslala. Postaví vodu na kávu, toto bude dlhá noc.
Áno, aj takýto úbožiaci existujú. Tým by sme snáď naše vymenovávanie dobrákov zakončili. Určite sme nevymenovali všetky príčiny, ale tie najčastejšie snáď áno. Veľmi často ide aj o kombináciu jednotlivých príčin.
Samozrejme u dobrákov nie je problém iba v oblasti pomoci druhým, ale aj prílišné obetovanie sa pre druhých. Učitelia chcú, aby ste sa viac učili, rodičia chcú, aby ste si našli brigádu a viac čítali, na futbale po vás chce tréner, aby ste – prekvapivo – viac trénovali, kámoši chcú, aby ste s nimi išli chľastať, alebo si s nimi pozreli nejaký ich obľúbený seriál. A vy by ste ešte radi robili niečo, čo máte radi vy. Ale ostatní majú prednosť. Nechceme predsa, aby nás iný považovali za sebcov. Čo na tom, že ostatní sebecky čakajú, že my splníme každé ich želanie?
Takže, aké je ponaučenie? Byť sviňa, respektíve prasa? Aj keď je určite lepšie byť prasaťom než dobrákom, až do takého extrému to hnať nebudeme. Jednoducho treba nájsť správny balans. Naostrite lakte! Môžete niekomu pomôcť raz za čas a to raz alebo dvakrát, ale nesmiete si kvôli šťastiu a spokojnosti druhých odopierať vlastné šťastie a samozrejme je treba nechať sa za svoju prácu riadne odmeniť, pokojne premršteno. Ak sa bojíte, že sa svojím odmietnutím niekoho dotknete, tak nemajte strach, ak im vadia vaše dotyky, určite si vašu pomoc nezaslúžia. Môže vám to všetko znieť sebecky, ale ak pre seba nie ste tou najdôležitejšou osobou na svete, tak len veľmi ťažko spoznáte v živote trvalé šťastie.
