Charakteristiky proruského naratívu:
1. Znižovanie dôvery v Západ:
NATO a EÚ sú vykresľované ako agresívne, skorumpované alebo dekadentné.
USA sú často vykresľované ako hlavný nepriateľ a "skrytý vládca" sveta.
2. Obrana ruskej politiky:
Vojna na Ukrajine je prezentovaná ako "obrana" pred Západom, nie ako ruská agresia.
Rusko je vykresľované ako obeť geopolitických hier Západu.
3. Spochybňovanie reality:
Šírenie konšpiračných teórií (napr. že Majdan bola "farebná revolúcia" organizovaná CIA).
Relativizácia alebo popieranie vojnových zločinov ruských síl.
4. Zneužívanie historických tém:
Odkazy na boj proti fašizmu, najmä počas 2. svetovej vojny, na ospravedlnenie súčasných krokov Ruska.
Spochybňovanie suverenity post-sovietskych štátov.
5. Dezinformácie a hybridná vojna:
Používanie falošných správ, zmanipulovaných videí a botov na sociálnych sieťach.
Cieľom je destabilizácia spoločnosti, polarizácia názorov a rozvrat demokratických inštitúcií.
---
Ciele proruského naratívu:
Oslabiť jednotu Západu (napr. medzi členmi EÚ a NATO).
Zvýšiť vplyv Ruska v postsovietskom a stredoeurópskom priestore.
Znížiť podporu Ukrajiny a podkopať legitimitu jej obrany.
---
Príklady proruských tvrdení:
„Ukrajina je nacistický štát, ktorý utláča rusky hovoriacich.“
„Rusko je len v defenzíve, NATO ho obkľučuje.“
„Západ len predlžuje vojnu tým, že dodáva zbrane Ukrajine.“
„Mainstreamové médiá klamú, pravda je len na alternatívnych kanáloch.“
