Princíp nastrčenej firmy (často označovanej aj ako biela košeľa, biely kôň alebo nastrčená osoba/spoločnosť) je praktika, pri ktorej sa do vedenia alebo vlastníctva firmy zámerne dosadí osoba (alebo firma), ktorá v skutočnosti nekoná vo vlastnom mene, ale v mene iného subjektu – skutočného vlastníka či ovládajúcej osoby. Tento jav sa najčastejšie vyskytuje v súvislosti s:
---
Hlavné znaky nastrčenej firmy:
1. Formálna nezávislosť, reálne ovládanie inou osobou:
Nastrčená firma je oficiálne samostatná, ale reálne ju riadi niekto iný – osoba alebo skupina, ktorá sa nechce verejne priznať k vlastníctvu.
2. Použitie „bieleho koňa“:
Osoba bez reálneho vplyvu, často sociálne slabšia alebo bezdomovec, je zapísaná ako konateľ alebo vlastník.
3. Skrytie skutočného vlastníka:
Cieľom je utajiť, kto má v skutočnosti z firmy úžitok – kvôli trestnoprávnej zodpovednosti, konkurencii, daňovým únikom alebo reputácii.
4. Často krátkodobý účel:
Firma môže byť založená iba pre konkrétnu akciu – napr. podvod, predražený obchod, verejné obstarávanie alebo praním špinavých peňazí.
---
Príklady použitia nastrčenej firmy:
Krytie daňových únikov – skutočný vlastník sa vyhne daňovej povinnosti, keďže firma je písaná na niekoho iného.
Korupcia pri verejných zákazkách – firma blízka politikom získa zákazku cez „nezávislú“ nastrčenú firmu.
Pranie špinavých peňazí – cez nastrčené firmy sa legalizujú prostriedky z nelegálnej činnosti.
Vyhýbanie sa sankciám alebo reputačnému riziku – napr. v medzinárodnom obchode.
---
Právne a trestnoprávne dôsledky:
Používanie nastrčených osôb alebo firiem môže byť trestným činom – napr. podvod, legalizácia výnosov z trestnej činnosti (pranie špinavých peňazí), daňový únik či skresľovanie údajov obchodnej evidencie.
„Biely kôň“ môže niesť zodpovednosť, hoci si niekedy nie je vedomý, čo podpisuje.
V praxi sa čoraz častejšie vyžaduje zverejnenie konečného užívateľa výhod (beneficial owner), najmä podľa AML (anti-money laundering) legislatívy.