V uplynulom mesiaci som zavítal do susednej obce, kde sa zjavne na prvý pohľad nič zaujímavé nedialo. Ľudia chodili do práce, nosili tašky s nákupmi, robili okolo domov a nakoľko v tejto obci žije značné množstvo cigáňov, tí vysedávali pred domami, boli ako zvyčajne hluční a ich početné potomstvo sa preháňalo po uliciach. Jednoducho bežný pracovný deň. To že sa niečo na tejto dedine deje, som si všimol, keď som išiel okolo miestneho kostola, kde boli autá zaparkované tak natesno pri sebe a v takom množstve, že sa cez túto ulicu, na ktorej je kostol dalo prechádzať autom len s veľkými problémami.
Túto dedinu som navštívil, lebo v nej býva moja krstná mama, ktorá je hlboko veriaca a ja som k nej išiel po dlhšom čase na návštevu. Zazvonil som pri bráne, čakal a čakal, ale na moje zazvonenie reagoval len pes, ktorý ma s vrtiacim chvostom privítal. Vzal som teda mobil a vytočil telefónne číslo. V hlase mojej krstnej bolo počuť len nával stresu a veľkého naháňania. Bolo mi vysvetlené, že v obci majú v tomto týždni misie a všetko sa točí okolo nich... Pôvodne som sa chcel otočiť a ísť domov, ale krstná ma nakoniec prehovorila, aby som ju išiel pozrieť na miestnu faru, kde všetko pripravuje. Som veriaci človek, ale skutočne som netušil, čo znamená to, že VŠETKO pripravuje. Sadol som teda na bicykel a aj keď sa mi moc na tú faru ísť nechcelo, zvedavosť ma premohla a išiel som.
Tu som zažil niečo priam neskutočné. Bolo tu navarené ako pre kráľov, zákuskov tu bolo ako na najväčšej svadbe, torty ako pri okrúhlych výročiach. Zostal som stáť v nemom úžase vo dverách. Bolo mi povedané, vraj to je pre misionárov...
Takýmto misionárom potom chcem byť aj ja! Z rozprávania starej mamy viem, že misie bývali v minulosti na dedinách hlavne duchovným sviatkom a vyznačovali sa skromnosťou a pôstom. Tu sa však stoly prehýbali pod jedlom, ktorým si chceli miestny veriaci pravdepodobne misionárov uctiť. Nezdá sa mi správne, ak ľudia urobia z misii svetský sviatok podobný hodom. Som veriaci človek, ale na túto situáciu sa dokážem pozrieť očami neveriaceho a povedať známu frázu vodu káže a víno pije. Nepáči sa mi, že misie strácajú duchovný rozmer a na otázku, čo sme mali stým jedlom robiť, dokážem odpovedať jednoducho. Radšej rozdať...
