Open Europe uvádza, že aj keď by opustenie eura mohlo mať z dlhodobého hľadiska určité pozitíva, krátkodobé náklady by boli také obrovské, že sa po voľbách v Grécku zrejme parlamentné strany budú snažiť pokračovať v plnení záväzkov. Ďalšou možnosťou je skúšať „trpezlivosť“ Európskej únie s tým, že by zotrvali v eurozóne, dožadovali by sa pokračovania pomoci, no sami by záväzky neplnili – ako tomu bolo v podstate aj doteraz. To, že takáto taktika by mohla byť úspešná, je možné vidieť v tomto článku. Európska únia by si samozrejme túto pomoc mohla dovoliť, problémom by bolo iba politické hľadisko, ako som písal na tomto mieste.
V prípade opustenia eurozóny by v závislosti od ďalších okolností Grécko potrebovalo okamžitú finančnú injekciu vo výške 67 až 259 miliárd eur. Je možné, že časť tejto pomoci by sa rozdelila tiež medzi Medzinárodný menový fond a krajiny EÚ mimo eurozóny. Táto suma je obrovská z každého možného hľadiska, ak by sa naplnili pesimistické ohľady a Grécko by skutočne potrebovalo 259 miliárd eur, táto suma by bola 2x vyššia ako toľko kritizovaná pôžička Grécku, za ktorú ručí aj Slovensko.
Podľa súčasne platných zmlúv by navyše Grécko muselo opustiť Európsku úniu, ako každá krajina, ktorá opustí eurozónu. Open Europe uvádza možnosť zmeny týchto zmlúv, na čo by však bola nutná podpora všetkých 27 krajín EÚ. Druhou možnosťou, ako uvádza Philipp Bagus, by mohlo byť vystúpenie z EÚ nasledované okamžitým spätným vstupom do EÚ, kedy by bolo Grécko de facto novým členom EÚ.
Analýzu Open Europe prebrali mnohé významné médiá, ako napr. Financial Times, Times, Bloomberg, Die Welt a množstvo ďalších. Analýza tak ukazuje katastrofické dôsledky „pomoci“ Európskej únie Grécku – Grécko nakoniec môže stáť Európsku úniu obrovské množstvo peňazí, opustiť eurozónu a stále zostať s masívnym dlhom. Keby však Grécko zbankrotovalo hneď v roku 2010, ako odporúčali mnohí odborníci, dnes by na tom mohlo byť oveľa lepšie – jeho dlh by bol oveľa nižší, nemuselo by sa obávať vystúpenia z eurozóny a daňovníci by neznášali prakticky žiadne náklady – poškodené by boli takmer výlučne banky a inštitúcie, ktoré v Grécku pochybne investovali, pričom za to dostávali „zadarmo“ veľmi vysoké úroky. O tomto scenári píše Luigi Zingales, profesor na Univerzite podnikania a financií Roberta C. McCormack v Chicagu.
Celú štúdiu Open Europe si môžte prečítať na tomto mieste.
--------------
Ak sa Vám článok páčil, prosím podporte ho na tomto mieste. Ďakujem
