Ako som písal v tomto článku, po vystúpení Grécka z eurozóny by EÚ dala Grécku okamžite pomoc do výšky zhruba štvrť bilióna eur. No voľby nie sú jediným problémom Grécka. Aj keby sa žiadne voľby neuskutočnili a bývalé vládne strany by zostali pri moci na ďalšie roky, financovanie Grécka by bolo neudržateľné.
Po veľmi dlhých a ťažkých rokovaniach bol vo februári Grécku odklepnutý druhý záchranný balíček vo výške 130 miliárd eur, za ktorý už ručí aj Slovensko. Okamžite po jeho schválení sa však začalo rozprávať o ďalšom záchrannom balíčku. Ako vyhlásil David Miller z Cheviot Asset Management - „Pozornosť sa okamžite sústredila na ďalší krok, ktorým je: Kedy bude ďalšia reštrukturalizácia (dlhov) ?“ Možnosť poskytnutia ďalšej pomoci následne pripustil aj nemecký minister financií Wolfgang Schäuble Pred pár dňami denník Die Zeit uviedol, že nemecký parlament už pravdepodobne rokuje o ďalšom záchrannom balíčku pre Grécko, ktorý by mal byť „dvojciferný v miliardách“ a Grécku by mohol byť poskytnutý už toto leto.
Riešenie gréckych problémov však mohlo mať aj iný scenár - ako uviedol Luigi Zingales, profesor na Univerzite podnikania a financií Roberta C. McCormack v Chicagu, Grécko by na tom bolo oveľa lepšie, keby zbankrotovalo hneď v roku 2010 – čo obhajuje aj konkrétnymi číslami. Dlh Grécka by dnes mohol byť na zvládnuteľnej úrovni 80% HDP a nechalo by mu to priestor na ďalšie úpravy – ktoré dnes nemá, keďže veľká časť gréckeho dlhu sa dostala do rúk vládnych inštitúcií (EFSF,MMF a bilaterálna pôžička medzi Gréckom a krajinami eurozóny okrem SR). Presun dlhu na plecia daňovníkov však pokračuje aj naďalej, už na začiatku tohto roka ručili európski daňovníci za 36% gréckeho dlhu, no do roku 2015 to má byť až 85%. To znamená, že náklady za zlé investovanie bánk budú namiesto samotných bánk znášať európski daňovníci.
Výška 85% samozrejme vychádza z oficiálnych, nereálne optimistických predpokladov – teda ak by všetko išlo podľa vytýčených plánov. Len pre udržateľnosť financovania Grécka – teda možnosť zastavenia európskej pomoci - by však Grécko muselo akýmsi zázrakom dosahovať najbližších 20 rokov každoročne rozpočtový prebytok v priemernej výške 2,6% HDP. Ak by chcelo Grécko svoj dlh znížiť na 70% HDP, muselo by dosahovať prebytky vo výške až 4% po dobu najbližších 30 rokov – napriek tomu, že za posledných 25 rokov sa to Grécku podarilo len 4 krát. Účinok európskej „pomoci“ pred dvomi mesiacmi trefne zhrnul Antonis Samaras, predseda gréckej strany Novej demokracie:
„Trvalo 30 rokov rozšafného míňania verejných financií na to, aby sa dlh krajiny dostal na 120% HDP. A len dva roky tvrdých úspor dostali dlh na 168% HDP“.
To, že bude Grécko potrebovať ďalšiu pomoc je teda jasné. Máme však dve možnosti – znášať vysoké jednorazové náklady za vystúpenie Grécka z eurozóny teraz, alebo znášať nižšie náklady v podstate nepretržite – prípadne dovtedy, kým už európskym daňovníkom nedôjde trpezlivosť a nevylúčia Grécko z eurozóny aj tak. V tom prípade je lepšie znášať tieto náklady pred tým, ako Grécku budú poskytnuté ďalšie a ďalšie pôžičky, o ktoré nakoniec európski daňovníci aj tak prídu.
-----------------
Ak sa Vám článok páčil, prosím podporte ho na vybrali.SME TU. Ďakujem
