Asi najvýznamnejším výsledkom summitu bola dohoda o bankovej únii. Tá by mala vzniknúť už do konca tohto roka. To, prečo je banková únia veľmi nešťastný nápad je možné vidieť tu a tu. V skratke – ide o viac toho najhoršieho, čo spôsobilo krízu – teda morálny hazard, čiže motivácia k nezodpovednému správaniu. Zodpovedné banky by trpeli na úkor nezodpovedných, čo by ich od zodpovednosti ešte viac odrádzalo. Rovnako ide o veľký krok smerom k federalizácii Európskej únie.
Banková únia tiež zrejme prinesie úplne nový typ morálneho hazardu. Ako píše Open Europe, problémové krajiny, ako Grécko, budú mať väčšiu motiváciu odísť z eurozóny. Ostatné krajiny sa však nemajú prečo tešiť – táto motivácia bude vyššia práve preto, lebo prípadné náklady na opustenie eura by znášali do veľkej miery ostatné krajiny.
Na summite tiež bol schválený prorastový balíček vo výške 120 miliárd eur. Toto je vec, ktorá je zlá snáď z každého možného uhla pohľadu. Po prvé, členské štáty dnes tieto peniaze nemajú, keďže skoro všetky žijú na dlh. Samozrejme, možnosti, ako na hospodársky rast premrhať peniaze, ktoré krajiny nemajú, EÚ nemá problém vymyslieť. 60 miliárd eur bude použitých na zvýšenie úverovej kapacity Európskej investičnej banky, buď prostredníctvom väčšieho zadlženia, alebo nejakého účtovného triku, ktorý samotný umožní EIB požičať viac peňazí, pričom za to budú ručiť ostatné krajiny.
Ďalších 60 miliárd eur bude smerovať z „doteraz nevyčerpaných štrukturálnych fondov“. Európska únia však nemá desiatky miliárd eur vyčlenených na eurofondy, ktoré by niekde ležali ladom a nečinne čakali len na okamih, kedy nastúpia na scénu a víťazoslávne vytiahnu krajiny z problémov. Práve naopak – EÚ už dnes začína mať problém s preplácaním eurofondov, čím sa ukazuje, že v skutočnosti ponúkala viac peňazí, ako vôbec mohla poskytnúť – a len nedostatočnému čerpaniu môže Európska únia vďačiť za to, že sa tento podvod nedostal na svetlo sveta.
Navyše „podpora rastu“ nie je ani len hrou s nulovým súčtom. Pochybné získanie peňazí na tieto projekty nie sú jedinou zlou stránkou tohto projektu, ale len jednou zo strán jedinej mince. Podobné vládne stimuly použité na umelo vytvorené projekty poškodzujú ekonomiku, pretože ju robia neefektívnejšou. A je to tak vždy – či už ide o prípad Marshallovho plánu, alebo o prípad Grécka.
Veľké zmeny sa dohodli aj ohľadom dočasného eurovalu (EFSF) a trvalého eurovalu (ESM). Tie už po novom nebudú mať status prednostného veriteľa – čo má posilniť dôveru trhov, no pre európskych občanov je to veľmi zlá správa. Krajiny, ktorých financovanie dosiahne príliš vysokú úroveň, navyše budú môcť byť podporované záchrannými mechanizmami, ktoré úroky znížia tak, že budú intervenovať na trhu – kupovať dlhopisy. Keďže pôjde o krajiny v problémoch a o ich dlhopisy trhy nebudú mať dostatočný záujem, môžeme si byť istí, že ESM bude vlastniť tie najhoršie možné aktíva. Spolu so spomínanou stratou statusu prednostného veriteľa je tak šanca straty peňazí občanov drasticky vyššia. Nepôjde teda o „záruky“ a „pôžičky“, ale dosť pravdepodobne z toho nakoniec budú jednostranné a nevymáhateľné transfery.
A najhoršia správa na záver. Predstavitelia členských krajín sa dohodli, že krajiny, ktoré si budú chcieť v budúcnosti požičať peniaze nebudú musieť čeliť takému „prísnemu“ dohľadu ( viac o tom TU a TU), ako je tomu dnes. Problémové krajiny tak už nič nebude viesť k tomu, aby uskutočnili skutočné reformy. Jednoducho natrčia ruku a budú aj naďalej fungovať so svojimi neefektívnymi ekonomikami na úkor krajín, ktoré si ešte dokážu zabezpečiť vlastné financie. Otázkou je, ako dlho ešte. Ak by všetko išlo tak rýchlo, ako za posledné 3 týždne (dve zachránené krajiny a diskusia o dvoch ďalších poskytnutých záchranných balíčkoch), tak by sme už veľmi dlho čakať nemuseli.
----------------
Ak sa Vám článok páčil, prosím podporte ho na Vybrali.SME na tomto mieste. Ďakujem
