Pri kýchnutí prirodzene zatvárate oči. Vraj preto, aby vám buľvy nevypadli z jamiek. Niečo také sa však stať nemôže. Oko je pevne pripútané svalmi a cievami. Oči pri kýchaní zatvárate, aby ste zrak chránili poškodením. Môže sa stať, že vám v oku praskne cievka, dokonca jednej Angličanke sa natrvalo poškodila sietnica. Zaznamenané sú však aj iné tragédie.
Najčastejšie je to únik moču pri inkontinencii, poškodenie zubnej protézy, ktorá sa uvoľnila z úst, zlomenie nosovej chrupavky u ľudí, ktorí sedia za stolom a celou hlavou pri kýchnutí tresknú o drevo... s osteoporózou dokonca hrozia zlomeniny rebier.
Ani uši nie sú pri kýchnutí v bezpečí. Môže vám prasknúť bubienok a hrozí i dočasná alebo trvalá strata sluchu. Spisovateľ Michael Largo, ktorý skúma príčiny úmrtí Američanov a zhotovuje morbídne štatistiky, tvrdí, že ročne zomrie tristodeväťdesiatštyri pacientov po operácii na to, že začnú kýchať.
REFLEX NA SVETLO
O kýchnutí existuje neskutočne mnoho povier a jednou z nich je i to, že na pár stotín sekundy sa zastavia všetky telesné funkcie. Vrátane srdca. Nie je to však pravda, hoci odborníci pripúšťajú, že počas kýchnutia srdce zmení rytmus.
Rovnako sa hovorí, že človek nedokáže kýchnuť s otvorenými očami, no i túto poveru sa už podarilo vyvrátiť. Ak sa budete pekelne sústrediť, podarí sa vám to. Ale hlbší zmysel to nemá. Kýchate po tom, ako prídete z tmy do svetla? Možno máte ACHOO syndróm. Trpí nim vraj dvadsaťtri percent ľudí na celom svete. Prejaví sa, ak z tmavej miestnosti prejdete rýchlo do intenzívne osvetlenej a oči si na zmenu nemajú čas zvyknúť.
Kýchnete si vtedy dva- až trikrát a je to veľmi nebezpečné. Najmä keď autom vychádzate z tunela. Tento syndróm je dedičný. Podobný reflex vyvoláva aj vdýchnutie chladného vzduchu, žutie žuvačky alebo silné vzrušenie.
PÄŤ ROKOV NATVRDO?
Pred sto rokmi by ste sa za kýchnutie na verejnosti mohli dostať do väzenia. Keby ste žili v USA. V tom čase totiž na epidémiu chrípky zomrelo takmer dvadsaťštyri miliónov ľudí. Môže vás však niekto zažalovať aj u nás, keď ho kýchnutím nakazíte?
„Aj náš zákon pozná trestný čin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.Ten, kto ju úmyselne zavlečie alebo rozšíri, môže byť potrestaný odňatím slobody na jeden až päť rokov. Ak je to z nedbanlivosti, trestná sadzba sú tri roky,“ konštatuje advokátka JUDr.
Silvia Bartková z Trenčína. Choroby, ktorých sa tento trestný čin týka, sú uvedené v prílohe vyhlášky ministerstva spravodlivosti. Chrípku tam nenájdete. No keby ste ju zavliekli do novoobjaveného kmeňa v džungli, máte problém. Jeho obyvatelia sa s ňou nikdy nestretli a reálne hrozí, že všetci domorodci vymrú.
U nás sa však s chrípkovým vírusom stretol asi každý. Zákon na našom území ju nepovažuje za chorobu, ktorá by ohrozovala život. Rovnako tak ani za jej príznak, kýchnutie, vás nemôže nikto zažalovať. Trest vás však neminie, keď sa rozhodnete šíriť AIDS, besnotu, čierny kašeľ, mor, brušný týfus, žltú zimnicu alebo šarlach.
NA ZDRAVIE!
- Toto prianie sa pri kýchnutí používa od šiesteho storočia. Ľudia si totiž počas morovej epidémie všimli, že ten, kto kýchol, čoskoro zomrel. Keď si ľudia kýchli, ostatní im zaželali veľa zdravia. A to sa zachovalo až dodnes.
- Starí Slovania verili, že keď si niekto kýchne počas rozhovoru, hovorí pravdu alebo svoje sľuby určite splní. Rovnako to bolo aj so starými Grékmi, ktorí kýchnutie vnímali ako odkaz od bohov. Traduje sa, že keď veliteľ vojska Xenofón burcoval svojich k víťazstvu, jeden pešiak si kýchol. Vojsko zajasalo, lebo verili, že víťazstvo ich neminie.
- O božskom pôvode kýchnutia boli presvedčení aj indiánski šamani. Keďže kýchnutie prichádza nečakane, hľadali za ním odkazy z duchovného sveta.
- Kýchnutím ako vednou disciplínou sa zaoberali kňazi v starom Egypte.
