"Vtáky narodené v klietke si myslia, že lietanie je choroba." Tento citát od Alejandra Jodorowského presne vystihuje pocit, ktorý mám, keď sledujem, koľko ľudí na Slovensku ešte stále s nostalgiou hľadí na komunizmus, uznáva režimy, kde vládne tvrdá ruka, a sympatizuje s Ruskom. Zrejme sa im zdá, že demokracia a sloboda sú niečo nebezpečné, akási zvláštna nákaza, od ktorej je lepšie držať sa bokom.
Pre týchto ľudí bola klietka – systém, ktorý všetko určoval a kde mal každý svoju prácu, svoje miesto – pohodlná. Stačilo sa držať pravidiel, nepýtať sa príliš veľa otázok, nezatúžiť po niečom väčšom. Prežiť v klietke bolo jednoduché, pretože v nej existoval jasný poriadok. Nemuseli ste rozmýšľať, kde nájdete prácu, ako zaplatíte za vzdelanie alebo zdravotnú starostlivosť. Nezávislosť a zodpovednosť neboli potrebné, pretože život bežal podľa stanoveného vzoru. Možno to nebolo veľa, ale stačilo to.
Lenže teraz, už 35 rokov v svete bez klietky, sa veľa ľudí cíti, akoby im niekto zobral pevnú pôdu pod nohami. Demokracia, kapitalizmus, sloboda voľby – to všetko sú krásne slová, ale pre nich znamenajú chaos. V demokracii je všetko otvorené, možno až príliš, a často chýba tá istota, ktorú klietka poskytovala. Bezpečie, hoci vtesnané do pravidiel, teraz chýba. Život mimo klietky sa zdá byť nepredvídateľný a nebezpečný, akoby na všetkých číhala „choroba lietania“.
Možno aj preto sa mnohí s obdivom dívajú na Rusko. V silnom vodcovi vidia symbol poriadku, stabilitu, ktorá im dnes chýba. Človek, čo sa nikdy nevydal za slobodou, sa zvyčajne drží toho, čo pozná. Ak má niekto celý život dané pravidlá, v ktorých sa cítil bezpečne, prirodzene považuje všetko ostatné za hrozbu, nejakú zvláštnu nepríjemnú zmenu. Tak ako vták v klietke nevie pochopiť slobodné lietanie, pre týchto ľudí je kapitalizmus so všetkými výzvami, ktoré prináša, ťažko zrozumiteľný. Často sa vracajú k ilúzii starých dobrých čias, kde bolo všetko „lepšie“ – keď sa všetko rozhodovalo zhora a oni len ticho prežívali.
A tak to je. Títo ľudia nehľadajú slobodu, hľadajú istotu. Vidia slobodu a demokraciu ako nepokojný svet plný otázok a komplikácií, ktorý sa tak veľmi líši od ich spomienok na stabilitu minulého režimu. Hoci na to možno zabúdajú, cena za tú „istotu“ bola privysoká: strata slobody prejavu, práva na vlastný názor či slobodné rozhodnutia.
Pre všetkých, ktorí sme sa narodili mimo klietky, to všetko môže byť ťažko pochopiteľné. Ale možno stačí predstaviť si, že sloboda, ktorú máme, môže niekedy vzbudzovať strach. Lietanie je krásne, ale pre toho, kto sa bojí výšok, môže byť predstava letu desivá.
A tak je našou úlohou ukazovať, že sloboda nie je nebezpečná. Aj keď je náročná a môže byť nepredvídateľná, poskytuje nám možnosť rásť, objavovať a tvoriť si vlastný svet. Možno, keď ľuďom ukážeme, že svet za hranicami klietky je plný krás a možností, nebudú sa tak báť rozprestrieť krídla a vyskúšať si, aké to je lietať.
