S úžasom pozerám na svoje žieňa, ako behá s mobilom pri uchu, to by nebolo čudné, veď aj ja občas telefonujem, len s troška malým rozdielom...
Nežehlím pri tom, nevyprážam rezne, neumývam si zuby, nelakujem si nechty...to je fakt úžasné... :-) ako vie skrčiť rameno do zvláštneho uhla, priložiť ucho a kecať, kecať a kecať...
...aproppo... aj ja telefonujem...štýlom "áno?, dobre, prídem, buď tam o siedmej"...
...ale to sa o nej nedá povedať :-), neuveriteľné témy...koľko riadu dnes umyla, ako sa jej nepodarilo vyprať škvrnu na jej obľúbenej blúzke...koľko vecí dnes malá pošpinila a ako dnes hnevala :-)
Na otázku "veď si daj handsfree, aspoň budeš mať voľné ruky" stručná odpoveď "načo, veď takto je to praktickejšie" sa mi až hlava zakrúti...
...tie ženy...
Možno to zažívate aj Vy doma :-)
Najradšej mám ak zahlásim, že idem na futbal, už si zvykla, že pondelky sú jednoducho "moje", no zo začiatku "načo vlastne, na ten futbal chodíš?"..."vieš moja"..."to je taký môj mobil" :-)
...môžem sa vykričať ...zanadávať si...tešiť sa, ako malé dieťa...byť spotený, ako malé hovädo a pri tom sa tešiť z toho, že dám gól...jednoducho kopnem loptu do vymedzeného priestoru, ako ty, keď slastne vytáčaš to telefónne číslo...a ozve sa ti na druhom konci hlas :-)
...a tých rozdielov je snáď milión...
...asi preto ich tak milujeme :-)))
dv
