Ďalšia z tém na mikrobiológii...no trocha predbehnem, keď som už mal praktické skúsenosti s liečbou mastitíd (zápal mliečnej žľazy) u dojníc a videl ten "sajrajt", ktorý vychádzal zo zapáleného cecku a ako krava kopala, keď som sa jej snažil aplikovať intramamárnu injekciu priamo do zapáleného cecku (štvrťky), vtedy ma prešla akákoľvek chuť na mlieko...
...aj, keď mlieko neznášam od malička...najmä od momentu, keď som sa v škôlke napil z hrnčeka prevareného mlieka a vchlipol som tú odpornú "šupku", po ktorej ma naplo ma vracanie, ktoré si doteraz pamätám...a odvtedy neznesiem ten mliečny zápach, slabé slovo...smrad...
...a tak som antimliečne založený a vôbec mi to nechýba...
...ešte k tým dojniciam, boli sme pár krát v rámci cvičení z interného na nejakých farmách, či už vyšetrovať alebo zaočkovať chov, ale jedná vec mi stále bila do očí...tie babky (tetky), ktoré boli "akože" dojičky, česť tým, ktoré si svoju prácu vykonávajú naozaj zodpovedne...a videl som ako pripravujú dojnicu na dojenie, špinavou handrou a studenou vodu obtierali mliečnu žľazu a v zápätí nastrkovali dojace zariadenie na cecky, tak mi v hrdle navrela hrča...
...aspoň jednu vec sme mohli urobiť, naschvál sme kopli do toho vedra so studenou vodou, aby sa vylialo, nech si tu vodu aspoň vymení...
(voda by mala byť teplá a jedna handra by sa mala použiť na maximálne 4 dojnice, význam umývania ml. žľazy nie je len v tom, aby sa očistila, ale aby sa stimulovala činnosť spúšťania oxytocínu a následne laktácie, lebo studená voda pôsobí ako stresor)
Infekčné mastitídy dojníc tvoria vo veterinárnej starostlivosti o dojnice samostatnú kapitolu v oblasti prevencie a tlmenia infekčných chorôb zvierat, nakoľko ich nemožno zaradiť medzi klasické nákazy.
Častý výskyt infekčných mastitíd v chovoch dojníc je podmienený predovšetkým nedôsledným a nepravidelným uplatňovaním preventívnych a tlmiacich protimastitídnych metód v konkrétnych podmienkach chovateľskej praxi. Medzi faktory podstatne ovplyvňujúce výskyt a selekciu jednotlivých druhov patogénov mliečnej žľazy v chovoch dojníc patrí: antibiotická liečba zápalov vemena a neustále lepšia vybavenosť týchto patogénnych mikroorganizmov faktormi virulencie, medzi ktorými výrazne miesto zastáva schopnosť nadobúdať rezistenciu voči antibiotikám používaných na terapiu. Sammozrejme cielená liečba by mala vychádzať z vopred stanovenej citlivosti vyvolávajúceho etiologického agens k antibiotikám používaných pre ich liečbu.
Medzi hlavných pôvodcov mastitíd dojníc na území Slovenska, ktoré sú najčastejšie diagnostikované pri mikrobiologickom vyšetrení vzoriek mlieka, patria potencionálne patogénne baktérie Streptococcus agalactiae a Staphylococcus aureus. Nakoľko tieto nie sú iba pôvodcami zápalových ochorení zvierat, ale aj ľudí, musí byť venovaná významná pozornosť týmto patogénom z hľadiska diagnostiky, kontroly výskytu a sanácie v životnom prostredí. A náležitú pozornosť si vyžaduje vyšetrenie citlivosti resp. rezistencie týchto baktérií voči antibiotikám, vzhľadom k tomu, že v posledných rokoch stúpal počet na antibiotiká rezistentných potenciálne patogénnych baktérii.
...my sme s Doc MVDr. Ľ. Tkáčikovou, PhD stanovovali výskyt rezistencie kmeňov Streptococcus agalactiae izolovaných zo vzoriek mlieka dojníc k siedmym antibiotikám...
Metodika bola jednoduchá, zo vzoriek mlieka (998 vz.), ktoré boli získané pri rannom dojení sme použili na mikrobiologické vyšetrenie.
...toto je pre tých, ktorých zaujíma trocha metodika, ostatní kľudne môžte preskočiť túto časť...
- vz. sa naočkovala na Edwardsov agar spolu s referenčným kmeňom Staphylococcus aureus, platne sa kultivovali 20 h./ 37oC, eskulín negatívne a CAMP pozitívne solitárne kolónie sa naočkovali na Trypticase soy agar (TSA) s 5% krvi detto kultivácia
- sérologická identifikácia skupinového B antigénu sa vykonalo pomocou BBL streptocard enzyme latex test, izoláty Streptococcus agalactiae sa potom vyočkovali do Todd-Hewitovho bujónu detto kultivácia, potom sa 0,1 ml bujónovej kultúry vyočkovalo na TSA s 5% krvi
- tu sme potom pomocou aplikátora naniesli antibiotické disky
PNC - penicilín
AMP - ampicilín
OTT - oxytetracyklín
CHF - chloramfenikol
ERY - erytromycín
AMO - amoxycilín
...detto kultivácia a následné odčítanie citlivosti resp. rezistencie kmeňov k antibiotikám
- vyšetrili sme 103 izolátov Streptococcus agalactiae, najvyššívýskyt rezistencie sme pozorovali pri PNC 26.6% a OTT 20,39%, relatívne nízky výskyt bol pri AMO, AMP a ERY cca 5%
- žiaden z vyšetrených kmeňov nebol rezistentný voči CHF, čo je odrazom toho, že toto antibiotikum je pre liečbu ochorení u dojníc od roku 1994 zakázané
- čo sme mali k dispozícií výsledky z obdobia rokov 1994-1998 rozdiely boli najmä v rezistencii PNC, kde sa udávala citlivosť na 100%, zaujímavé je, že rezistencia na CHF bola cca 3%, čo je dôkazom pretrvávania rezistentných baktérií v tele zvierat aj po dlhšiu dobu (naše zistenia sú z roku 2000)
...záverom...
- nami vyšterované vzorky mlieka poukazovali na nepriaznivý stav vo vývoji rezistencie Str. agalactiae voči PNC a OTT
- 100% citlivosť kmeňov Str. agalactiae voči CHF, je výsledkom zákazu používania tohoto antibiotika
...čo dodať, možno by bolo zaujímavé urobiť antibiotikorezistenciu teraz po 8 rokoch a zistiť aktuálny status rezistencie resp. citlivosti jednotlivých potenciálne nebezpečných patogénov
...a veriť, že mliečko, ktoré sa dostáva do potravinového reťazca ľudí, prešlo všetkými potrebnými "procedúrami", aby sme ho mohli piť skutočne bez obáv, že sa nám dostanú do organizmu už baktérie rezistentné voči antibiotikám...a ešte taký malý detail, človek je jediný druh (predpokladám), ktorý pije mlieko iného druhu...riziká alergie, intolerancie a kopec ďalších vecí, do ktorých sa nevyznám...
...a určite by som nepil (čo sa týka mňa to je 100%), mlieko rovno vydojené...aj keď tu budú namietať zástancovia "čerstvého mlieka", že nemám pravdu...bodaj by som nemal...
...a dúfam, že s tohto teliatka, bude budúca kravička Milka, ktorá bude dávať len to najlepšie mliečko na svete...:-) už sa tam tá fialová rysuje ...
...a na záver...na zdravie...
foto: dv
