Dnešok nebol výnimkou. Alinka sa pekne zobliekla, obliekla si tepláčky, papučky potom zobrala svojho plyšového zajka do rúk a cupitala so mnou do triedy.
Tu ako vždy sa nepozdravila...neviem aj Vy máte ten problém? ja mám pocit, že sú dni , keď sa zdraví všade a všetkému a potom, akoby si to vyčerpala na niekoľko dní a nepozdraví sa ani za svet.
...dávam jej pusu, tu ma objíme svojimi rúčkami a pusinkuje o 106...potom mi zapraje "pekny dnik" a ide medzi deti...
o sekundu
..."tatíííík, ešte jednu pusu"...pyšne podrastiem o desať centimetrov a objímem svojho anjelika...
otáčam sa a odchádzam
..."tatíííík, ešte jednu pusuuuu"...už mi je do smiechu , aká je rozkošná, skočí mi okolo krku a pusinkuje ma...
...som v šatni a počujem srdcervúci plač, asi to poznáte, keď plače Vaše dieťa, nikdy si ho nepomýlite s plačom iného...
...pribehne do šatne a rozkošne napína rúčku s gestom V (akože číslo 2) a hovorí "tatííík, ešte tri pusy, prosííím"...
...tu som už úplne namäkko...silno sa postískame, pohladí ma po líci a spokojne odchádza medzi deti...
...ak by som nikdy nezažil tento pocit...
...neveril by som...
dv
