Tenkrát poprvé :-)

Tak prišiel ten deň "D" s veľkým dé. Vybrali sme sa celá rodinka s našou dva a pol ročnou dcérkou k zubárovi. Malá sa tešila v podstate ani neviem na čo, keď tam ešte vôbec nebola. V čakárni plnej ľudí sedela tíško, občas z nej vyhŕklo "mama, xcem cicu, daj mi cickuuuu" mierne sme sa začervenali, ale už sme si zvykli obaja, že naše dieťa je také "naše" má niečo z každého z nás.Tak prišiel rad na nás, prvá išla mamina. Bum, bum, klop, klop hore päťka extrahovaná, osmička neprerezaná, dole plomba, plomba... a mamina vyšla nakoniec z tohto súboja víťazne.Druhý šiel tatík, kde tu vytrhnutý zub :-), samé plomby a nakoniec prasknutý kompozit a hneď sa šlo opravovať...malá s údivom pozerala a načúvala čo to tak tej tete v bielom v rukách piští...v prestávke som sa na ňu usmial, a povedal "vidíš, tatík neplače" a v kútiku duše dúfam, že si na to raz spomenie, na ten "tatíkov hrdinský čin"...dobojované..a teraz je rad na našej Alinke, odložila z rúk reklamný leták, ako si čistiť zúbky (akoby chcela vyzerať múdrejšie) a nedôverčivo sa priblížila k zubárskemu kreslu. Najprv sa povozila v kresle hore dolu, obzrela si guľaté zrkadielko, ktoré bude mať o chvíľku v puse a hľa pusa zatvorená!!! očká upreté na tetu v bielom a pohyby hlavou jemne do prava a doľava, to ste mali vidieť...:-)) čistý humorTak som sa ozval "Alinka pochváľ sa, aké máš biele zúbky" a tu hľa "vycerila" svoje mliečne zúbky. O chvíľku sme to mali úspešne za sebou. Verdikt znel "intaktný chrup" a pochvala pre rodičov za starostlivosť, keď nám pani doktorka povedala, že deti v jej veku, nezriedka už majú úplne pokazené päťky.Hrdo sme si vykračovali od zubára, v nás pocit "dobre vykonanej práce" :-)a tu malá prosba "mamka, daj mi už cickuuu"...a v aute dostala odmenu...