Dostali sme pokyn, pomali sme sa všetci "odbavili" a ticho čakali v pristavenom autobuse, podľa miestnych správ mal orkán Ema kulminovať nad pražským letiskom, asi okolo 20:00...náš odlet bol 19:45. V autobuse bolo ticho ľudia smutne pozerali von oknom...aj ja som čumel a vôbec mi nebolo do reči, keď sme vystúpili pri lietadle na ploche letiska, skoro ma odfúklo, strašný vietor...asi by bolo lepšie napísať strašný strach...keď som nastúpil do lietadla, no čo budem hovoriť...migalo s ním, bolo to veĺmi nepríjemné...a to sme ešte neboli ani vo vzduchu...
...ešte jedna vec, bolo to zatiaľ najmenšie lietadlo, v akom som vôbec letel...brrr...ATR-72, pre tých, ktorí si to nevedia predstaviť 2-ulička-2 (2 znamená dve sedadlá). Žiadne turbíny, ale vrtule...tu som pregĺgol viackrát naprázdno...pri tom pohľade... :-))
Riadny rozdiel od Boeingu 2-ulička-5-ulička-2, ktorým som letel do Malajzie, aj ten pocit pri turbulencii, nejak som sa cítil oveľa bezpečnejšie...aproppo turbulencie, keď sme sa pomaly dostavali do vzduchu...hrôza, s lietadlom to hádzalo...orkán Ema nám ukázal, akí sme ľudia bezmocní ...niektorí pasažieri až híkali, sáčky šušťali...ja som sa snažil aspoň dýchať z hlboka...kto už niečo také zažil vo vzduchu, vie o čom hovorím...a pri pristávaní detto, ale nie už s takým strachom, ako v Prahe...
Pred niekoľkými dňami v Košiciach, keď som videl to lietadlo vo vzduchu v tom momente som si spomenul na môj let z Prahy...síce vietor bol výrazne slabší, ako orkán Ema, ale aj tak...tie pocity...brrrr...tých ľudí som v kútiku duše ľutoval...
...ešte pred tým som obdivoval, blesky (vidno medzi blokmi v diaľke)...
...tu som si všimol, ako pomaly klesá lietadlo na košické letisko...a vzápätí po malej chvíli, robí otočku, predpokladám, že nedostalo pokyn urobiť pristávaci manéver a urobilo otočku nad celými Košicami...
...samozrejme blýskalo sa...
...o chvíľku sa zjavilo nadomnou a pomaly začalo klesať...(v pravo hore)
...ďalší blesk...
...ďalší blesk...
...ďalší...
...tu mi už lietadlo zmizlo zo záberu...
...ale nepríjemné pocity mi zostali, spomenul som si na náš let...
Verím, že pilot bol skúsený a situáciu zvládol na jednotku, je to zvláštne, človek má po pristáti, strašne silný pocit zatlieskať...
...tak verím, že mu zatlieskali...
dv
foto: dv
