Kuk...pozriem von oknom, tak to bude bike :-)) pomyslím si, ako vždy, keď mám chuť si zajazdiť. V drvivej väčšine jazdím sám, ani neviem prečo, občas si zajazdím s niekym, ale jazda, keď idem sám má niečo "do seba".
Bike je pre mňa relax, nástroj na usporiadanie všetkých možných pocitov z práce, súkromia...taká moja lampáreň...ten pocit, keď si naňho sadnem a začínam premýšľať o všetkom možnom...asi to poznáte...
Aj dnešný deň bol taký. Nohy točili o 106 kopec, nekopec nato, aby som odfotil čo i len jeden záber, ako to mám v obľube ani nebola nálada...tešil som sa z vnútornej pohody...srdce bilo, pot stekal...jednoducho paráda...
Možno som mal strašnú chuť odfotiť pole s rozkvitnutou, úžasne krásnou žltou repkou olejnou...no nemal som šťastie...škoda...
Rozprával som sa so svojím vnútrom...zvláštne, aké dialógy sa dajú viesť s vlastnou hlavou, ako jeden závit bojuje s iným, kto bude mať pravdu...ktorý dá lepšiu alternatívu...do prdela...racionalita vyhráva...prečo?...na to nedá odpoveď asi nikto...
...stále drvím pedále, ani nevnímam a ukrajujem kopec za kopcom, ako nikdy...nevnímam únavu, sucho v ústach...boj v hlave...
...asi po 25 km v teréne sadám, Kofola je ako balzam na dušu...keď ju miluješ, nie je čo riešiť :-)))...hovorím si a plný dúšok studeného moku mi steká hrdlom...o chvíľku sadám na bike...ten pocit ľahkých nôh je úžasný...cesta ubieha...hlava sa vetrá...až mám pocit, že je prázdna...bodaj by bola :-))
...po 45 km v lese má čakajú galeje, treba mi vyniesť bike na druhé poschodie...to neznášam...
...jednoducho, život nie je diaľnica...
dv
