Už dlhšie túžim ísť na Slopský vrch, lenže cesta naň je podľa mňa veľmi komplikovaná. Poriadne nie je označená. Dnes sme to skúšali druhýkrát a opäť sme ho nenašli. Snáď nabudúce. (hehe)
Ráno sa zobudím do krásne slnečného dňa. Je nedeľa. Žiadne povinnosti. Na raňajky si spravím svoje obľúbené ovocné smoothie, neskôr pri rannej omši vypijem kávičku. Pri príprave obeda rozmýšľam, čo s takým krásnym dňom. Nemôže to ostať len pri knižke, aj keď je veľmi zaujímavá. Rozhodnem sa pre turistiku, veď by to bol hriech zostať doma. Samozrejme ma znova napadne dlho vyhľadávaný Slopský vrch, na ktorom sa týči dvojkríž. Na instagrame vyzerajú fotky z neho úchvatne. Poďme teda naň!
Po porade s kamarátkou som zase nenašla správnu cestu k nemu, čo mi však vôbec neprekážalo. Pri chate Homolka, čo bolo úplne mimo cieľa, sme si vybrali smer na chatu Baske, o ktorej sme dovtedy nič nevedeli. Cesta mala trvať cca 2 hodiny. Hovoríme si, že to v pohode dáme. Cesta bolo krásna. Rozkvitnuté kvety, potôčiky, zelené lúky. neuveriteľné výhľady už pri prvom stúpaní. Po ceste sme stretli veľmi málo turistov, čo sa nám zdalo zvláštne, keďže príroda okolo bola očarujúca.
Celou cestou sme snívali o čapovanom pivku, niekde na vrchole. Nevedeli sme, ako to bude vyzerať hore, keďže sme nemali mapu a ani internetové pripojenie. Stará škola. Stačili nám modré značenia na stromoch. Mali sme pár krátkych prestávok, preto sa nám cesta trošku pretiahla.
Po príchode sme ostali očarení. Výhľady boli na celé Strážovské vrchy ale aj Vtáčnik, Považský Inovec, Kľak, Manín a pri dobrej viditeľnosti až na Zobor. Nádhera. Pri chate Baske sme stretli niekoľko vysmiatych cyklistov s ktorými sme si dobre pokecali. Veľmi sme sa potešili, keď v chatke predávali pivo Urpiner. Padlo nám vhod.
Pani z KST Trenčianske Teplice nám ochotne poukazovala okolie, porozprávala nám o činnosti KST a o udalostiach, ktoré usporiadavajú. Veľmi ma zaujala, keďže sama turistiku a hory milujem. Najobľúbenejšie akcie, ktoré usporadúvajú sú zimné stretnutia turistov na chate Baske ale aj výstupy na Kľak, Vápeč či Inovec. Videli sme chatku zvnútra. Zistila som, že byť členom KST je veľká zábava ale prináša aj kopec povinnosti ako je čistenie a údržba turistických chodníkov, značenie, kosenie lúky či príprava palivového dreva na zimné vykurovanie. Majú to veľmi ťažké a nie je to jednoduché aj po finančnej stránke. Preto môžete dané združenie podporiť finančne aj vy!
Cesta späť trvala oveľa kratšie. Pri západe slnka priam romanticky. Určite túto skôr prechádzku, aj keď dlhšiu, odporúčam každému.
