Najviac mi počas obdobia karantény chýbali omše v kostole. Konečne som sa viac ako po mesiaci dočkala. Bol predĺžený víkend. 8. mája - ukončenie II.svetovej vojny kapituláciou Nemecka. Počasie bolo nádherné. Nič viac nebolo treba na krásne strávený víkend.
Zobudila som sa do slnečného nedeľného rána. Naraňajkovala som sa a oddychovala pri kávičke. Neskôr som si obliekla žlté šaty a išla do kostola. Nádherný pocit po dlhšej dobe byť prítomná na svätej omši. Na obed sme sa rozhodli ísť na Salaš do Nimnice, kde som si (ako vždy) objednala bryndzové halušky. Mohla by som ich jesť denne. Po dobrom obede sme sa zastavili na zmrzlinu. Užívali sme si obyčajné veci, ktoré sa nám zdali také vzácne potom všetkom.
Už dlhšie som túžila navštíviť Slopský vrch pri Dolnej porube. Dnes sa nám to s partiou konečne podarilo. Asi to bolo tým, že som nešla sama. Z Dolnej Poruby sme za kostolom zabočili doľava. Prešli sme menším kopcom po krížovej ceste až na lúku odkiaľ bol pekný pohľad na dvojkríž, čiže sme vedeli, akou cestou sa vydať. Pokračovali sme červenou značkou a potom sme zabočili doľava, kde bol väčší strmý kopec. Stálo to však zato. Na vrchole bol krásny výhľad, najmä na Vápeč. Urobili sme si pár fotiek a išli sme nižšie, pretože hore veľmi fúkalo. Krátka, ale zato očarujúca turistika, s ešte lepšou spoločnosťou. Čo viac si priať.
Je skvelé uvedomiť si, že niektoré veci, ktoré sme predtým brali ako samozrejmosť, sú dnes pre nás vzácne. Obyčajný obed v reštaurácii, zmrzlina či stretnutie s priateľmi. Vážme si to! Nebuďme zbrklí a modlime sa zato, aby to bolo už len lepšie. Verím, že Slovensko sa opäť postaví na nohy a ľudia si z toho zoberú len to dobré. Dostali sme jedno veľké ponaučenie. Netreba sa vždy náhliť, utekať za peniazmi. Treba spomaliť, uvedomiť si, čo je okolo nás. Čo je to najhlavnejšie. Zdravie, rodina, priatelia.
