Na dlhodobo plánovaných akciách je najhoršie to, že sa väčšinou nekonajú. Dohodnúť sa s partiou na jednom dni, kedy aj tak ako naschvál začne pršať, je dosť ťažké. Preto sme dnes zorganizovali spontánny výlet na Považský Inovec, ktorý sa vydaril na jednotku.
Sobota ráno. Zobudím sa až v pokročilej hodine. Spánok si rada doprajem, keď je možnosť. Znova ma čakajú domáce práce. Dneska mi však idú ako od ruky, pretože idem s kamarátkami z mojej strednej školy na turistiku. Spontánny nápad - najlepšia vec. Až na pár ľudí, ideme všetky. Vonku vyzerá byť slnečno. Neodradí nás ani chvíľkový dážď. Po dohode s babami, vyberáme prechádzku na Považský Inovec.
Auto necháme zaparkované v dedinke Trenčianske Jastrabie. Po ceste na vrchol zistíme, že cesta má trvať veľmi dlho, pretože je už dosť hodín. Vrátime sa k autám a na Inoveckú chatu sa odvezieme. Bol to dobrý nápad - v takej neskorej hodine by sme prišli až za tmy. Chata je kvôli momentálnej situácii zatvorená, inak by sa okoloidúci mohli najesť. V ponuke boli rôzne špeciality. Keby môžem, hneď zostanem na bryndzové halušky.
Pokračujeme cestou hore na najvyšší vrchol Inovec (1 042 m. n. m.). Cesta nahor nie je vôbec náročná. Po cca polhodinke prídeme do cieľa. Na vrchole sa týči rozhľadňa, z ktorej sa ponúkajú nádherné výhľady. Urobíme si pár fotiek - niektorí s malou dušičkou idú hore. Neskutočne sa pritom bavíme. Po dlhej dobe sme opäť spolu a na tak krásnom mieste na Slovensku. Podpíšeme sa, odpočinieme si a s neustálym smiechom ideme naspäť.
V dedinke Trenčianske Jastrabie je nádherný kostolík zasvätený Nanebovzatej Panny Márii. Rozhodneme sa pri ňom chvíľu pobudnúť. Spoločne sa pomodlíme za chvíle ako sú tieto.
Cestou späť sa nám ponúka neodolateľný pohľad na západ slnka. Keďže nám už pekne vyhládlo, zastavíme sa na street food a odmeníme sa za dnešný deň.
Ďakujem počasiu, pánu Bohu a mojím kamarátkam za krásne strávený deň.
