Človek nemá súdiť, nato je tu vyšší sudca. "Sima Martausová

Písmo: A- | A+

Vo svete je toľko rán, no svoju tvár si zachovám. Aj keď občas pred ňou utekám, vždy sa vrátim presne tam, kde je tá, moja.

Predstava ideálneho sveta, kde sú ľudia ľuďmi. Pomáhajú si, podporujú sa navzájom. Konajú dobro a snažia sa robiť dobré skutky. Nepohŕdajú slabšími, naopak vyzdvihnú ich prednosti. Sú úprimní, ale vedia, že kritika sa dá povedať slušne, bez výsmechu či dotknutia sa danej osoby. Takýchto ľudí je v dnešnej dobe čoraz menej. Treba si ich vážiť. Často myslia v prvom rade na druhých a potreby iných stavajú nad svoje vlastné. Vedia pochopiť, povzbudiť, povedať milé slovo. V ťažkej chvíli sú vždy nablízku. Pre niekoho je to mama, otec, kamarát ale môže to byť aj cudzí človek. Je skvelé mať osobu, na ktorú sa dá vždy spoľahnúť. 

Prečo ľudia ubližujú iným? Vedome či nevedome? Je to ich cieľ, výchova či spôsob života? Sú ovplyvnení alebo ich to jednoducho baví? Možno si ani neuvedomujú, čo môžu svojimi slovami spôsobiť. Vždy by sme mali pri chybe človeka myslieť na všetko dobré, čo doteraz urobil.

Prečo je ťažké priznať si chybu a ospravedlniť sa? 

Stretávam sa s podobným správaním denne. Je mi z toho smutno ale verím, že existujú ľudia konajúci dobro, ktorých je našťastie v mojom okolí mnoho. ♥

Skryť Zatvoriť reklamu