Z obetí sa stali vinníci

Písmo: A- | A+

Po vypočutí podcastu Dobré ráno denníka Sme dňa 17. mája 2021 so Zuzanou Kovačič Hanzelovou mi nejde nevyjadriť sa k téme utláčania práv menšín, konkrétne Rómov.

V prvom rade musím podotknúť, že nie som rasistka. Vážim si každého jedného človeka. Bez rozdielu rasy, vierovyznania či sexuálnej orientácie. 

Prípad, ktorý rozoberala už vyššie spomenutá novinárka, hovorí o prepadnutí Rómov asi 63 policajtmi v jeden júnový podvečer roku 2013. Verzie, ktoré hovoria o dôvodoch napadnutia, sa líšia a dodnes nevieme, ktorá je pravdivá. Policajti mali napadnúť obyvateľov osady Budulovská v Moldave nad Bodvou, ktorých mučili a brutálne zbili obuškami. Medzi obeťami boli aj deti. Rómovia, hovoriaci maďarčinou, okrem bitiek, prišli aj o svoje majetky, ktoré im boli zničené. Mali vybité okná a rozlámané dvere. 

Za " údajné krivé výpovede", ktoré poskytli, boli odsúdení piati obyvatelia Moldavy nad Bodvou. Prípad uzavrelo ministerstvo vnútra na čele s Robertom Kaliňákom a aj Ústavný súd Slovenskej republiky. 

Rómovia sa obrátili na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Až po siedmich rokoch po jeho zásahu oslobodili jedného z Rómov. 

Zuzana Kovačič Hanzelová si jasne zastáva napadnutých Rómov. V druhej polovici podcastu som s ňou dokonca z časti súhlasila. Odsudzujem správanie ľudí, ktorí akýmkoľvek spôsobom ubližujú druhým, v tomto prípade "utláčanej menšine". Keď to zájde tak ďaleko, že dôjde až k fyzickému napadnutiu, je to hrozné. Takto by sa konflikty riešiť nemali. Neviem a ani nechcem pátrať po tom, aký motív hnal policajtov. Jednoducho, keby sa stalo hocičo, nech sú Rómovia akokoľvek neprispôsobiví, nikto nemá právo siahnuť niekomu na majetok, obmedziť mu slobodu, či dokonca fyzicky ho napadnúť. 

Na druhej strane sa mi nepáči, ako sa stále rozpráva, že sú Rómovia utláčaní. Majú rovnaké práva ako my ostatný. Právo na život, vzdelanie, prácu. Dokonca majú aj svoje povinnosti, ktoré, ako iste vieme, zabúdajú plniť. 

Pre objasnenie. Žijem v jednej ulici v menšej obci na strednom Považí so susedmi, z ktorých je 1/3 Rómov. Nechcem ich všetkých hádzať do jedného vreca. Spomeniem len časť toho, čo mi na ich správaní prekáža. Nekonečné párty rušiace nočný kľud. Arogantné deti, ktoré vrieskajú ľuďom pod oknami. Ignorancia separovania a množstvo vyhodených špakov z cigariet po spoločných priestoroch. Malé deti, ktoré fajčia, pijú alkohol, mlátia sa, hádajú sa. Vulgarizmy, drzé vyjadrenia na iných susedov. Absencia v školách či v práci. Krádeže potravín v miestnom obchode. (Informáciu mám od kamarátky, ktorá tam pracovala). Ničia spoločné priestory. Kreslia po schodoch, stenách. 

V televíznych novinách nedávno dávali nelegálne skládky, ktoré boli vytvorené blízko pri rómskych osadách. Miestny starosta so zúfalým výrazom poskytoval rozhovor o bezmocnosti riešenia tohto problému. 

Samozrejme sú medzi nimi aj výnimky, slušní ľudia, ktorí pracujú, dôkladne sa starajú o seba a svoju rodinu , majú deti vychované. Bohužiaľ, je to len malá časť z tých, ktorí žijú v mojom okolí. Vo fabrikách v našej obci pracuje množstvo Rómov a nepočula som, že by niekoho neprijali, kvôli farbe pleti. Naopak, prijmú každého človeka, ktorý je ochotný pracovať. 

Netvárme sa, že takéto správanie, je len u Rómov. Niektorí bieli sú často horší. O tom potom. 

Týmto článkom som chcela vyjadriť súcit so spomínanou kauzou v Moldave nad Bodvou. Je mi veľmi ľúto nevinných obetí, nech boli dôvody akékoľvek. Avšak, nepovyšovala by som "utláčaných Rómov" nad ostatných, ako im sú odobraté základné ľudské práva, pričom mi to príde, že je to často opačne. 

Skryť Zatvoriť reklamu