Kto má záujem o kratšiu verziu (v kocke) a nechce sa mu čítať, tak základné informácie z článku (nie tak podrobne) nájdete aj na tomto Instagram profile (https://www.instagram.com/dejiny_dejin/), ktorý je k dispozícii aj v informáciách o autorovi dole.
Roky šesťdesiate v USA sa okrem skvelej atmosféry, dobrej hudby a hippies, spájajú predovšetkým s vojnou vo Vietname. Tá so sebou priniesla veľa zmien, veľa problémov a aj riešenia na tieto problémy. Jedným z týchto problémov bol nízky počet vojenského personálu, ktorý nedokázali dobrovoľníci pokryť. Tento problém sa musel nejak vyriešiť. Aj sa vyriešil. Vytvorila sa lotéria, kde muži narodení v určitom období, dostávali čísla a podľa toho boli, alebo neboli, odvedený do armády. Takto vybratí muži tvorili okolo tretinu mužov, ktorých bojovalo vo Vietname.
Teraz si načrtnime obraz, toho, čo sa dialo.
Vojna vo Vietname v kocke
Nemusíme tento konflikt moc rozoberať. Každému je známy, aspoň z učebnice dejepisu (dúfam). Vojna vo Vietname netrvala len od roku 1964 až 1975. Vietnam bol v bojovom režime už dlhšie. Najskôr bojoval proti Japoncom, potom proti Francúzom a až nakoniec proti sebe. Tu stačí len vedieť, že v roku 1954 bol Vietnam rozdelený na jeho severnú a južnú časť. V severnej si žili svoj sen komunisti. Južná časť bola podporovaná USA, kde zase vládol, pre Američanov pohodlný, antikomunista Ngo Dinh Diem.
S narastajúcim napätím nenechal konflikt na seba dlho čakať. Severný Vietnam začal svoju ofenzívu na juh a ten sa dokázal s podporou USA ubrániť a viesť vojnu. Nasledujúce obdobie sa zvyšoval počet amerických vojakov vo Vietname, a tým aj potreba zvyšovania počtu odvodových vojakov.
Američania vo Vietname
Ako vstup Ameriky do vojny sa považuje rok 1965. Pravdou je ale, že americké jednotky v Južnom Vietname operovali už nejaký čas predtým. Väčšinou na pozícii poradcov, alebo inštruktorov používania vojenskej techniky.
K vyústeniu situácie došlo pri takzvanom Tonkinskom incidente. Pri tomto incidente sa americký torpédoborec dostal do konfliktu s člnmi armády Severného Vietnamu. Je nepravdepodobné, že Vietnamci sa chceli dostať do konfliktu s USA. Ako ukazujú zdroje išlo o omyl Severovietnamcov. Vtedy komunisti dopadli celkom dobre a Hanoj (hlavné mesto) dostalo varovanie. To sa ale, nedá povedať o časti druhej, Tonkinského incidentu. Vtedy bola v Tonkinskom zálive búrka. Radarové systémy Američanov zlyhali a tak sa torpédoborec dostal do stretu s nepriateľom, ktorý tam nebol.
Tieto incidenty stačili USA, aby prijali Tonkinskú rezolúciu. Tento bod znamenal vstup amerických vojsk do vojny vo Vietname.
Po rezolúcii sa začalo bombardovanie cieľov v Severnom Vietname. V marci 1965 sa už americké jednotky vyloďujú pri Da Nangu. Američania tvrdosť vojakov severovietnamskej armády pocítili hneď v tom istom roku v bitke pri v údolí la Drang.
Pokračovanie bojov až do Parížskych mierových zmlúv
Najväčšie boje Američania vo Vietname zažívali priamo v rokoch 1965-1970. V roku 1968 bolo vo Vietname nasadených vyše pól milióna amerických vojakov.
Najväčším momentom vojny bola pravdepodobne ofenzíva Tet. Pri nej sa vojakom Vietcongu ( čo boli komunistický povstalci ) podarilo prekvapiť americké jednotky, ale aj jednotky Juhokórejcov. Ofenzíva Tet bola najväčšou akciou Vietcongu, ktorá sa dlho pripravovala, ale nakoniec skončila neúspechom. Vojenským určite.
Propagandisticky to bolo vcelku úspešné. V USA sa už dlho demonštruje proti vojne. Vôbec proti nasadeniu vojakov na druhej strane sveta. V roku 1965 sa vo Washingtone koná protivojnový protest, ktorého sa zúčastní okolo 20 tisíc ľudí, prevažne vysokoškoláci, ktorých by vtedajšie špičky radi nazvali voľnomyšlienkari, alebo ešte lepšie komunisti (na označovanie komunisti boli členovia hippies možno aj zvyknutí).
Dobre pán Autor, ale ako mohol úspech proti ofenzíve Tet poškodiť mienku o vojne v USA, keď vyhrali? To je síce pravda, ale to by vládny predstavitelia nemohli chodiť a hovoriť, že vojna je takmer na konci a je skoro určite vyhratá, a v médiách preniknú fotografie, ako povstalci Vietcongu behajú po Saigone, a po miestach, ktoré mali mať americké sily pod 100% kontrolou.
Povedal by som, že nie vojenské neúspechy (aj keď vietnamský štýl boja dal riadne zabrať Američanom ), ale skôr totálny odpor voči vojne doma, mal za následok prezidentskú kampaň podobnú na Slovensku v roku 2024. Zastavím vojnu! Za mier! Som protivojnový kandidát!
Nakoniec sa kormidla chopil "majster odpočúvač" Richard Nixon. Nixon začal s procesom vietnamizácie, čo bolo v skratke pomalý odchod amerických síl z Vietnamu a odovzdávanie problému miestnej vláde. USA stále materiálne podporovali Južný Vietnam, ale pre obrovskú nespokojnosť v USA bolo potrebné "aby sa hoši vrátili domov". To aký drahý to bol pre Ameriku konflikt spomínať ani nejdem. V roku 1973 podpisujú Spojené štáty Parížske mierové zmluvy. S tým je nespokojná strana Južného Vietnamu, pretože vie, že Severania sa mieru držať nebudú. Tak sa aj stalo a po bojoch o krajinu bola vyhlásená v roku 1975 Vietnamská Socialistická republika.
S procesom vietnamizácie a opustením krajiny vidno spoločné črty s opustením Afganistanu. Oba prípady skončili "výhrou" pre opačnú stranu. I keď Vietnamci bojovali o seba určite viac.
Odvody mužov do armády
Odvody vojakov neboli v Amerike ničím zvláštne. Boli bežnou praxou už od občianskej vojny. Po druhej svetovej vojne sa zachovali takzvané mierové odvody. Odvádzali sa muži aj vo vojne v Kórei. Odvodom sa snažili ľudia prirodzene vyhnúť. Tí čo študovali na vysokej škole dostali výnimku, ale museli nastúpiť na odvod, ak nechali štúdium alebo nedosahovali dobré výsledky (ak toto nie je motivácia, tak nevie). Takisto mali výnimku muži od 19 do 26 rokov, ktorí mali nezaopatrené dieťa. Iní sa nedostavili na odvod, alebo proste ušli do Kanady. Zase je pravdou, že niektorí sa do armády hlásili dobrovoľne, pretože im to dávalo väčšiu možnosť výberu toho, kde nakoniec skončia. Takto sa mladí muži hlásili k Národnej garde. Pekný príbeh nám zachytáva komentár k videu lotérie, kde používateľ hovorí, že jeho otec sa prihlásil do armády radšej hneď, aby si mohol vybrať. Tak si vybral priradenie k Air Force, čo mu nakoniec aj pomohlo a celé obdobie prežil na Floride opravovaním lietadiel.
Keďže vojakov bolo treba viac, tak sa začali zvyšovať odvody vojakov pomocou Selective service system (SSS), čo bola vlastne agentúra na riadenie odvodov do armády. Muži, ktorý nepodliehali výnimke, mali 18 až 26 rokov, sa museli hlásiť na lokálny odvodový systém.
Keďže, čo Boh nechcel, na vojnu boli povolávaní muži z chudobnejších vrstiev alebo černosi, spustila sa vlna kritiky na tento systém, nie len od afroamerickej časti obyvateľstva (rasizmus a diskriminácia vo Vietname je na ďalšiu tému, ktorú možno niekedy rád rozpracujem). Túto kritiku dopĺňajú aj čísla. V komisiách, ktoré vyberali mužov, sedelo len 1,3% Afroameričanov. Ďalej 16,3% všetkých odvedencov taktiež tvorili Afroameričania a celkovo bojových jednotiek vo Vietname v roku 1967 ich tvorilo 23%. Zaujímavé je to, že celkovo z populácie ich tvorilo len 11%.
Nespokojnosť s doterajším spôsobom odvodov malo za následok zmenu systému na náhodný. V roku 1969 Nixon podpisuje novelu zákona o vojenskej službe, ktorá zavedie odvody na základe lotérie. Bude to prvá lotéria takéhoto typu od čias druhej svetovej vojny. Lotéria prebiehala podobne, ako je tomu teraz. V koši ležalo 366 plastových kapsúl s dátumom narodenia (aj 29.2.). Týkala sa mužov narodených v rokoch 1944-1950 (neskôr sa vyberal len jeden ročník, 1951 1952 ...). Kto bol vybratý ako prvý, tak prvý aj narukoval. Prvý dátum vybratý z koša bol 14. september. Následne sa vybrali ostatné dátumy, až nakoniec s číslom 366 bol vybratý 8. jún. Ani tento postup sa však neobišiel bez kritiky, pretože veľa dátumov s nízkym číslom boli dátumy smerujúce ku koncu roku, čiže niekde od konca leta po 31.december. Muži, ktorý dostali číslo 1-195, boli povolaní do armády od najnižšieho po najvyššie. Predstava, že niečo takéto sledujeme v televízii namiesto Ruže pre nevestu je šialená. Treba však povedať, že nie všetkých 195 čísel išlo do Vietnamu. Povolávalo sa podľa potreby od najnižších čísel. A aj keby ste boli povolaný, neznamenalo to, že ste do Vietnamu bojovať aj išli. Pri mojom šťastí s mojím dátumom narodenia, by som sa tomu asi nevyhol. .
Určite sa nájde niekto, kto si bude chcieť vyskúšať, či by bol alebo nebol povolaný. Preto sem prikladám link, kde si to môžete vyskúšať: https://eu.usatoday.com/vietnam-war/draft-picker/
Pre tých menej anglicky zdatných, prikladám obrázok s výsledkami, kde si to môžete pozrieť ručne:
Podobné lotérie sa konali aj nasledujúce roky. Dátum posledného žrebovania bol 12.3. 1975. Po podpísaní mierových dohôd sa už viac odvod nekonal. Posledný odvod vojakov sa konal 7.12.1972. Neskôr to bola už len povinnosť sa hlásiť na odvodový úrad, ktorá platí dodnes.
Na tomto linku nájdete tabuľku, ktoré čísla boli povolané a koľko sa ich bralo. https://www.sss.gov/history-and-records/vietnam-lotteries/
Záver
Čo na záver povedať. Boli odvody do začatia lotérie spravodlivé? Ani trochu. Boli odvody počas lotérie spravodlivé? Boh vie. Pochybnosti tam boli, ale určite to bolo spravodlivejšie, ako predtým.
Odvodové komisie boli orgány so silnou mocou, ktoré sa nevyhli korupcií, známostiam a rodinkárstvu. Deti z bohatých a vplyvných rodín vedeli, ako na to. Taktiež, kto mal v rodine lekára, vedel ako na to. Veď to poznáme.
Americké sily vo Vietname tvorilo 55 % robotníckej triedy, 25 % percent chudobných a 20 % strednej triedy.
Roky šesťdesiate v Amerike sú považované za zlaté časy, ale aj zlaté časy majú pár, alebo aj viac ako pár, temných momentov.
Pridávam niektoré preložené komentáre pod videom lotérie, ktoré ma zaujali:
"Pamätám si to a hádajte, aký dátum narodenia som si vybral. Slúžil som 14 mesiacov vo Vietname v štvrtej pešej divízii. Bol som jeden z tých šťastlivcov, pretože som tu."
"Pamätám si, ako som to sledoval a s napätím čakal, či sa brat dobre narodil."
"Ježiš, pamätám si to. Bolo to hrozné."
"Bolo to hrozné obdobie, veľa mojich spolužiakov sa nikdy nevrátilo domov."
"Aby sa otec vyhol odvodu, vstúpil do námornej pechoty. Prečo? Pretože si to spočítal na základe týždenných zoznamov obetí. Podľa štatistík mali mariňáci najväčšie šance vrátiť sa domov živí."
Zdroje
https://www.studentsofhistory.com/vietnam-war-draft
https://en.wikipedia.org/wiki/Draft_lottery_
https://eu.usatoday.com/vietnam-war/draft-picker/
https://www.sss.gov/history-and-records/vietnam-lotteries/
Podcast SME Historická Revue Dejiny 16: Vojna vo Vietname - Ako došlo k porážke svetovej superveľmoci
https://sk.wikipedia.org/wiki/Vietnamsk%C3%A1_vojna
https://www.cbsnews.com/news/almanac-the-1969-draft-lottery-vietnam-war/
https://www.historynet.com/whats-your-number/
https://www.vvmf.org/topics/The-Draft/
