Samozrejme, že našej ceste predchádzalo rozhodovanie, akou spoločnosťou poputujeme, respektíve či pôjdeme busom alebo či to vezmeme za kratší koniec vzdušnou čiarou. Vyhral zdravý rozum a (v tom momente) bezkonkurenčná cena leteckej spoločnosti našich južných bratov s názvom Malév Airlines. Tak sme si teda nabalili svojich päť švestiek a hor sa do Budapešti na Ferihegy 2. Najskôr sme mali menšie obavy , čo sa týka našich jazykových schopností obmedzených na „Kesenem sipen , Tešik ,Viďáz a Kuťa Harap, Seretlék a Némseretlék“ Ale napokon sme si i štastne zakúpili lístok v metre , síce teta za okienkom bola trochu nervózna a na moment zavládla mierna nechápavosť z oboch strán , ale všetko dopadlo zdarne po tom, ako sme previedli peňažnú transakciu z ruky do ruky o sume 470 fórintov a o hodinku sme už chlípali kávu na letisku.
Let bol v pohode, priam by som ho nazvala príjemným. Ako čerstvo sklamaná užívateľka spoločnosti Sky Europe ( nech odpočívajú v pokoji) som bola ohúrená skutočnosťou, že človek si mohol aj nohy počas letu vystrieť a prekvapením dňa boli sendviče a nápoje ZDARMA na palube nízkonákladového letu. Takže fajn. Prileteli sme , prevzali batožinu, chytili vlak z letiska do centra Amsterdamu a teraz už k viac hlavnej téme článku.
Prvý večer sa niesol v znamení zoznamovania sa , áno presne niečo typu„ahoj Amsterdam ja som Veronika zo Slovenska a pozerám že dovi dopo J „ , proste prvotná vyhúkanosť , až potom som na vlastnej koži skoro okúsila, že pred bicyklami sa treba mať na pozore viac ako pred inými dopravnými prostriedkami.
Centrum Amsterdamu a hlavné turistické atrakcie sú celkovo ľahko dostupné, čo sa týka pešej chôdze, tak sme nejaké to centavo ušetrili , čo sme si ale vykompenzovali na Heinekenovskej konzumácii.Áno , čo sa týka cien , je to tam predražené , ale asi zodpovedajúce ich štandardu a platobným podmienkam. Tak len tak orientačne , ak by sa niekto chystal ...Keď už je tam ten Heineken taký vychýrený, cena malého piva ( 250 ml) sa pohybovala od €2.50 - €3.00, vo vačšine podnikov, či obchodných domov sa platilo aj za WC cca 50 centov. To len mimochodom, kedže Slovač je národ pivný a z piva sa následne veľa močí.
Každý, komu som povedala , že idem do Amsterdamu (teda okrem babky) sa ma spýtal narovinu, či si ideme zahúliť. Odpoveď znela sofistikovane : „Nie, nejdeme tam s cieľom fajčenia marihuany, ale poobzerať kultúrne pamiatky a zaujímavosti". No tak dobre netvrdím, že sme vodnú fajočku nedali, ale hlavným motívom to teda nebolo. Aj keď očividne to bol jediný a hlavný motív u dosť veľkej turistickej základne . Po uliciach už od rána rozvoniavala tráva , z coffee shopov sa vznášali obláčiky dymu a trúsili omrvinky zo space cakes. Nie že by som bola dákou náruživou konzumentkou marihuany (raz za uhorský rok : ) , ale páčilo sa mi, ako po uliciach kráčali uvoľnení týpkovia a celkovo tá atmosféra sa nedá opísať. Proste relax.
Jednou z našich prvých destinácií bol vychýrený Red Light District, teda miesto,o ktorom slovenské prostitútky môžu len snívať. Dievčatá rôznej pleti a rozmerov sa vlnili za svojimi výkladmi a čakali na potencionálne zaklopkanie na okno, po ktorom by sa záves zatiahol a klient by bol srdečne pozvaný dnu. Vraj kdesi boli výklady aj v mužskom prevedení, ale nemali sme to šťastie. Jááj a skoro som zabudla na fakt, že sexshopy boli na kažom rohu, striedalo sa to asi v pomere, že sex shop, coffee shop.
Z atrakcíí sme navštívili Múzeum voskových figurín , kde sme mali tú česť potriasť si pravicou s Nicolasom Cageom, posedieť si na gauči s Robkom Williamsom , zacvičiť na lavičke s Davidom Beckhamom atď atď...Skoro úplne jak v Holyvúde , až na miernu apatiu zo strán týchto hviezd jasných celebritných. Niekto si povie, že komerčné...No a čo...Bola som , videla som , nebanujem. Po prehliadke Madamme Tussauds nasledoval highlight dňa- plavba amsterdamskými kanálmi. Takto mal človek celé mesto ako na dlani, aj z pravoboku, aj z ľavoboku. No ozaj pekné. A mimochodom , už počas plavby moja kamarátka Veronika hútala, či voda v kanáloch je slaná, alebo sladká , keďže sa vlievajú do mora. Odpoveď je po Bé - sladká,stojaca. Hmm, to len pre zaujímavosť.Ďalšou atrakciou dňa bolo Múzeum sexu. Nebudem svoju fascináciu detailne opisovať, prezradím len toľko , že nemý užas mi tvárou preblesol. Choďte a uvidíte. Na vlastní bulvy.
Netreba ešte zabudnúť na kvantá bicyklov, ktoré sa mihali Amsterdamom. No všade samý bicykel. Také pekné, veľké. Niekto by sa možno zasmial, že u nás také na dedine majú, kedže trendom posledného desaťročia na Slovensku boli horské bicykle. Tam také nemajú. A načo by aj mali, všade samá rovina.
Moja návšteva Amsterdamu mi fakt pripomínala návštevu nejakého iného sveta, kde všetko o čom sa u nás alebo inde len šušká, tam je verejné a bez cenzúry. Nikomu nevadilo, že vo výklade bol metrový vibrátor,alebo odhalená slečna.
Určite ešte budem šporiť do prasiatka, aby som sa tam aspoň raz znova podívala a každému , kto tam nebol ,vrelo odporúčam..Ako by povedali naši anglickí bratia..jednoducho je to „ MUST-SEE".
