1. Čo tomu predchádzalo?
Kde bolo tam bolo, bol raz jeden totálne neschopný kágebácky aparátčik. Vo svojej kolíske v Drážďanoch toho veľmi nedokázal, prakticky bol kolegom na smiech. Neskôr po rozpade ZSSR sa dostal blízko ruskej mafii v Petrohrade a Moskve. Neskôr sa viac vďaka bezchrbtovosti a šťastiu dostal na čelo Ruskej federácie ako nastrčená figúrka. Jeho schopnosti čohokoľvek boli chronicky biedne, ale šťastie za ním stálo presne v duchu blbí majú šťastie. Veľmi tesne pred jeho nástupom na čelo celosvetovo vzrástli ceny ropy a zemného plynu a ešte o čosi neskôr aj iných komodít. Tam, kde jeho predchodca, rovnako neschopný ale navyše prechľastaný durak, dostal jeden dolár, tento aparátčik dostal raz toľko. Rusko je krajinou 140.000.000 ľudí, takže ak vzrastie počet bohatých a stredne bohatých obyvateľov, tak logicky začne rásť aj počet príležitostí. Bez ohľadu nato, či za tým stojí nejaká vnútorná šikovnosť (napríklad ekonomické reformy) alebo vonkajšie príležitosti, ktorými si dopomôžete aj bez vlastného pričinenia. Rusko bohatlo. Prišli banky, automobilky, luxusné obchodné domy a tak ďalej. Zdalo sa, že aparátčik nie je až taký neschopný.
Lenže potom sa to obrátilo. Onen aparátčik získal dojem, že je predsa len niečo viac ako priemerný, pravidlami, parlamentmi a zákonmi zovretý premiér alebo prezident dakde v Európe či USA. Aby si vyliečil svoj napoleonský a mesiášsky komplex, hanebne zaútočil na svojho oveľa menšieho suseda. Napriek tomu, že Rusko je od Gruzínska mnohonásobne väčšie a tyran sa chystal na túto inváziu dlhodobo, tak invázia bola tak trochu fiasko, ako keby mňa, Valchára, Mike Tyson zložil až v piatom kole zápasu.
Nič to, Rusi sú zvyknutí, že nie je podstatný výsledok ale propaganda okolo toho. Výsledkom bol nárast popularity u aparátčika, nejasné protesty zo Západu. Karavána išla ďalej.
Blbcovi s jedlom rastie chuť. Aparátčikovi zatiaľ prialo šťastie viac ako dosť.
Lenže čoskoro sa prepadli ceny komodít a prílev prachov zadarmo sa obmedzil. Trvalo to krátko, no predsa len to zatriaslo aparátčikovým miestom. Bolo treba vymyslieť niečo väčšie. Niečo, čo by jeho malinkú osobnosť zviditeľnilo naďaleko. Čo tak rozšíriť Rusko o druhú najväčšiu krajinu Európy? To by hádam mohlo jeho ksicht dostať do análov, nie?
Napriek masívnemu forsírovaniu susedného prezidenta a jeho národa však jeho onuca čoskoro potupne utiekla do Moskvy a národ Ukrajiny sa zomkol, ako už dve dekády nie. Ľudia vyšli do ulíc bez ohľadu nato, či boli starí alebo mladí, z východu alebo západu krajiny. Bolo treba zasiahnuť. A aparátčik si vymyslel umelý dôvod, za ktorý by sa nehanbil ani Hitler.
„Krym a rusky hovoriaci obyvatelia chcú byť slobodní! Ukrajinci ich utláčajú!“
Na Krym vtrhli tajuplní mužíkovia v neoznačených uniformách, o ktorých každý s IQ nad levelom inteligencie priemerného voliča Smeru a SNS bolo jasné, že sa jedná o ruské špeciálne sily, maximálne tak posilnené miestnymi tituškami a kriminálnymi živlami. Krym padol vďaka momentu prekvapenia a zrady takmer bez výstrelu, no inde to tak jednoduché nebolo. Jeho (teda vlastne jeho nie!) bojovníci síce na začiatku vďake momentu prekvapenia postúpili ako nôž do masla, ale čoskoro začali strácať plochu za plochou. Tragédiou bolo, že jednotky boli tak stupídne, že dokonca zostrelili aj civilné lietadlo so stovkami mŕtvych. Eskalácia nepripadala do úvahy, ale aparátčik mal trpezlivosť. Ukrajina bola oslabená.
Lenže nie vždy je oslabenie súpera trvalým stavom. Sú ľudia/krajiny, ktoré sú neúspechom ubité. Naopak sú maj také, ktoré sa ako Fénix oprášia a stanú sa silnejšími.
No a presne to isté sa stáva aj víťazom. A Ruská federácia ako víťaz nezosilnel. Práve naopak. Možno nepatrne, ale Ukrajina so svojim diktátorským susedom si začali vymieňať trajektórie.
Výdatne tomu prispela prvá vlna sankcií. Hoci proruská úderka sa na povel zhora sankciám smiala, aparátčikovi do smiechu až tak nebolo. Sankcie samy o sebe by neboli takou tragédiou, ale presne v čase Krymu a prvého Donbasu sa súkromný sektor dakedy na amerických prériách zaslúžil o pomalý no kontinuálny pokles režimu aparátčika KGB.
Svet zaplavila lacná ropa. Teda nie až taká lacná, práveže oproti iným producentom bola pomerne drahá, no z najväčšieho konzumenta čierneho zlata sa stal najväčší producent. USA predbehli v produkcii Saudov aj Rusko, doterajších favoritov. A aparátčik zistil, že vďaka jeho neskutočnej neschopnosti sa dôvod jeho pevného postavenia v jeho prvých rokoch stala tá istá udalosť aj jeho najväčšou slabinou. A na druhej strane hranice pomaly dochádzalo k prerodu. Ukrajina začala potichúčky robiť to, čo mal robiť dve dekády predtým hlúpučký aparátčik – začala s masívnym prebudovávaním systému. A čoskoro to prinieslo výsledky.
Ceny komodít sa držali dole. Hlúpe ruské stádo, opité prachmi za plyn, ropu a diamanty, sa nedokázalo pohnúť ďalej. Napriek veľkohubým vyjadreniam z ruskej strany o brutálnom náskoku ruskej techniky pred Západom, prakticky všetko skončilo fiaskom. Ruská armáda, ktorá aj proti Gruzínsku aj v prvom blitzkriegu proti Ukrajine mala problémy, nedokázala za niekoľko rokov zmysluplne prezbrojiť; dokonca aj zmena onucí na ponožky, teda niečo, čo iné armády zvládli pre dekádami, Moskva nespravila poriadne.
Potom prišila pandémia Covidu a ďalší prepad cien komodít. Ruská ekonomika napriek veľkohubým vyjadreniam nedokázala zmeniť kurz. Starnúci aparátčik cítil, že má posledných pár rokov nato, aby voľačo normálne spravil. Výsledkom bola ďalšia vojna.
Od jesene 2021 sa aparáčik začal vyhrážať. Proruské úderky fungovali naplno. Bolo vidno, že k niečomu dôjde. Dokonca sa zistilo, že jedna jeho filiálka v Európe, dcérska firma Gazpromu, nenakúpila do Nemecka plyn. Hrozila krutá zima a teda jasné eso v rukáve Moskvy. Dôkaz útoku par excellence. Ale kedy a v akej podobe? Ukrajinské tajné služby boli zreformované natoľko, že mali jasné dôkazy o útoku. Dokonca sa zmohli nato, že si jej dvojití agenti nechali platiť všimné od FSB, aby včas „osloboditeľom“ pomohli. Tupé ruské stádo si nič nevšimlo. Aparátčik vo svojej nekonečnej tuposti a nabubrenosti si myslel, že je desať krokov vpred.
A potom k tomu došlo. Jedného dňa sa Ukrajina zobudila na rachot rakiet a delostrelectva. Jej oveľa väčší sused, ktorý jej písomne zaručil nedotknuteľnosť, ju druhýkrát napadol.
2. 1418 dní trojdňovej operácie
Lenže ako to vždy býva, ak podceníš nepriateľa, pomstí sa ti to. A túto chybu spravil malinký kágebáčik. Jeho zastarané vojsko na úrovni 70. rokov 20. storočia sa stretlo s rovnako starou alebo mladšou technikou Západu. Zastaraný výcvik vojakov, neskutočne zaostalé velenie, stratégia založená na okamžitom kolapse ZSU a unesení alebo úteku prezidenta Ukrajiny padol hneď prvé dni. Odpor bežnej verejnosti, ktorá na predmestí Kyjeva upaľovala pomocou Molotovových koktajlov elitné jednotky Ministerstva vnútra, prekvapil nielen aparátčika ale celý svet. Po pár dňoch bolo jasné, že ruskí tankisti si slávnostné uniformy viezli zbytočne.
Po šiestich týždňoch aparátčik stiahol svoje jednotky z niekoľkých frontov. Kľúčových frontov. Dobytie nejakej dediny na Donbase alebo juhu je jednou vecou, strata Černihiva, Charkova, Súm alebo Žitomiru (nehovoriac o Kyjeve samotnom) by bola pre Ukrajinu katastrofou. Síce sa podarilo dobyť Cherson, ale ľudový odpor a dronmi devastované zásobovanie poza Dneper značilo, že aj tohto regionálneho centra sa aparátčik musí vzdať. Najväčším ziskom teda bol so zemou zrovnaný Mariupoľ, ktorý sa podobal na Berlín alebo Hirošimu, nie na ruskojazyčné mesto, ktoré prišli Rusi oslobodiť spod útlaku. Od prvého stiahnutia sa na jar ´22 Rusi krvavo dobyli na ukrajinské pomery menšie centrá ako Sieverodoneck a Lysyčansk. Následne stratili rozsiahle časti Charkovskej a Luhanskej oblasti ako aj sever Doneckej oblasti. Ich vojaci, propagandisticky vykresľovaní ako osloboditelia a hrdinovia, utekali ako zbabelé psiská. Za sebou zanechali toľko techniky, že väčšina európskych krajín by sa vyzbrojila nanovo. Ukrajina a jej žoldnieri sa odvážali na koristných strojoch v takej miere, že pravdepodobne si pokryla straty. Čo samozrejme viedlo k prepadu ruskej sily a jej poníženiu.
Ale bolo tu ešte niečo bolestivejšie. Sankcie. Niečo, čo dodnes rozdeľuje celý svet. Niečo, čo história ocení ako najspoľahlivejší spôsob ruskej devastácie, no predsa len ako príliš pomalý nástroj. Prvý rok aparátčik mohol s úsmevom vyhlasovať, že sankcie sa ich netýkajú a že Európa bez ruských komodít si ani nepípne. Opticky mal pravdu. Lenže podobne ako pri prvej vojne na Ukrajine, ten, ktorý bol porazený naoko nemusí byť porazeným v reále; víťaz s medailou nakoniec skončí ako lúzer. Presne toto teraz aparátčik zažil nanovo.
Sila kapitalizmu a voľného trhu je v tom, že dokáže zmobilizovať strašné sily. Zažil to Hitler, zažil to Stalin. Európa sa začala pripravovať na odstrihnutie sa od Ruska. A darilo sa jej to.
Kým ukrajinské sily zahnali Orkov miestami až za hranice (a dokonca aj oni sami sa neskôr vo viacerých prípadoch za hranice Ruska dostali, prvá invázia na ruské územie od čias Barbarossy), tak Brusel ohlodával ruské hospodárstvo. Pobrežie Európy sa plnilo terminálmi na LNG a paralelné zdroje suplovali ruskú ropu. OPEC zvýšil produkciu ropy, čo znova znížilo jej cenu. A napokon Kyjev zaviedol zlatú čerešničku na torte, kinetické sankcie. Stratég aparátčik možno aj v kútiku duše počítal s eventualitou, že mu jeho krátka, párdňová operácia nevyjde (aj keď pri jeho retardácii skôr nie), ale rozhodne netušil, že Ukrajina, ten malý a chudobný sused, dokáže opakovane, priam pravidelne ničiť rafinériu za rafinériou, elektráreň za elektrárňou, závod za závodom. Ak by sa ma niekto spýtal v roku 2021, či má Ukrajina šancu vyhrať proti Rusku vojnu, asi by som sa vykrúcal a dal by som neurčitú odpoveď; ak by sa ma niekto pýtal, že či ZSU o tri roky bude devastovať ruské rafinérie ešte na za Uralom, tak by som si rozhodne už ťukal na čelo. A presne toto sa stalo.
Ruský génius chcel byť druhým Stalinom a o pár dní dobyť Kyjev, o pár týždňov odparkovať tanky na slovenských, maďarských a rumunských hraniciach, nehovoriac o anexii Moldavska. Stalin po 1418 dňoch parkoval tanky uprostred Berlína. Aparátčik, ten neschopný riťolez, ktorý sa dekády šplhal po kombinácii šťastia a príležitostí, sa snaží rok a pol dobyť štyri oblasti Ukrajiny. Mimochodom, dve z nich už mal predtým načaté. Po takmer štyroch rokoch vojny drží v rukách menej územia ako v jej prvý týždeň. Pri tomto tempe postupu bude trvať možno ešte zo dva roky, aby aspoň vyrovnal straty z leta 2022. Ak to prežije jeho armáda a ak to prežije jeho ekonomika. Ani jedno ani druhé nato nevyzerá.
Stalin napriek všetkému zlému vošiel do dejín ako dobyvateľ Berlína. U Putina, toho malého, neschopného, zakomplexovaného aparátčika KGB, ktorý by v súkromnej sfére dosiahol maximálne tak pozíciu majstra smeny niekde v prašivej firme na vidieku, sa skôr dostaneme do štádia dobyvateľa Moskvy. Takto to vyzerá, keď si nevieš určiť, čo si dosiahol svojimi schopnosťami a čo si dosiahol len vďaka opakovanému šťastiu. A to sa vyčerpalo. Keď už nemáš šťastie, zostávajú ti len schopnosti. Ak si vôbec nejaké niekedy mal.
3. Čo nové na fronte?
Kvôli predvčerajším udalostiam – viď dnešný blog – som situáciu až tak nesledoval. Čo sa mi podarilo zistiť, že Rusáci vraj nejakú dedinu dobyli (nemám potvrdené ani vyvrátené) a že Ukrajinci dobyli tuším tri dediny niekde na Záporožskom alebo Dnepropetrovskom fronte.
Čo mi včera vojaci v meste vyvrátili, že Rusi skutočne nedobyli Časiv Jar, ako sa hovorilo pred týždňom. V podstate je tam stále tá istá situácia, že Rusáci držia cca 90% mesta a ZSU zvyšných desať, teda to, čo tam je už asi rok. Orkovia sa snažia prebiť naokolo smerom na Kostantynivku, ale podarilo sa im natlačiť pár jednotiek, ktoré Ukrajinci zosekali.
Podľa nových správ Rusáci prestali tlačiť okolo Vovčansku. Tam po roku a pol (alebo dokonca viac?) bojov získali naposledy nejaké ulice a tuším fabriku, ale teraz na tento front rezignovali a všetko schopné sa hýbať stiahli do okolia Slavjansku a spol.
Putin údajne nariadil dobytie Doneckej oblasti do apríla. Zasa som nezistil do ktorého apríla, ale ak si zrátame, že toto je už asi piaty deadline, kedy má byť zostatok Doneckej a Luhanskej oblasti dobytý, tak sa akurát tak smejem. Good luck, Chujlo!
Rusi zobrali niekoľko znáborovaných černochov a poslali ich na front. Čiernorusom bola kosa, tak si tancovali a pospevovali si, a Rusák ich točil na telefón. „Aha, jednorazovky sa bavia.“
Tí černosi musia byť vážne dementní, keď si nevedia zrátať, že nielenže nebudú na ukrajinskom fronte mať šancu na prežitie do konca kontraktu (pol roka), ale že pre vlastných spolubojovníkov sú tam len na prdel a srandu. Dobre im tak.
Ďalšieho černocha Rusáci obalili lepiacou páskou, pod ktorú spútali protitankovú mínu. Neviem, či mal vykonať jednosmernú cestu, ale bolo to divné už aj na tak mrdnutý národ akým je táto uralská svoloč. Či týpek prežil, nemám šajnu, video končí.
4. Drobnosti zo sveta
Ukrajinci zasiahli tri ropné plošiny v Kaspickom mori.
Okrem toho zapálili neznámy objekt, inak celkom veselo horiaci, v okupovanej Makijivke.
Rusáci pri ukrajinskom dronovom útoku zarušili jeden dron. Do paneláku.
Ukrajina a Moldavsko izolovali Podnestersko od dodávok paliva a zásob. Dúfam, že táto pseudorepublika, resp. léno ruskej mafie, tento rok zanikne definitívne.
Rusko tratí vojakov rýchlejšie ako sa darí mobilizovať. Toto sa už objavilo niekoľkokrát, ale zdá sa, že už to je jasným trendom, nie odchýlkou.
Aby Putinovi pukla hlava, USA zajali ďalší ruský tieňový tanker.
Naopak, Ukrajinci ochránili Rusov pred svetelným smogom AKA vypli elektriku v prihraničných oblastiach Ruska. Poškodených by malo byť okolo pol milióna.
Až 80% Rusákov si od začiatku vojny finančne pohoršilo. Pripomínam, že Mordor zvyšuje tento rok dane, takže zvyšných 20% asi tiež plošne skákať nebude.
Moskva previedla útok Orešnikom na Ľvov. Ako sme čakali, výstup je hovno, ale Rusom to zjavne nevadí a tento debilný a zbytočný útok vysvetľujú neexistujúcim útokom na Valdajskú Putinovu rezidenciu. Mimochodom, v troskách Orešnika sa našli súčiastky z cca 60. – 70. rokov minulého storočia. Predstavte si tú chronickú demenciu, že sa vyhrážate celej planéte svojou zázračnou Wunderwaffe a vy do nej reálne ani len nemáte súčiastky.
Mimochodom, ruská úderka opisuje útok Orešnikom ako snahu nie terorizovať ukrajinské civilné obyvateľstvo ale zničiť podzemné ukrajinské zásobníky plynu. Lebo to dáva logiku, že vy máte kľúčové plynové zásobníky pod ulicami, že? A navyše dáva logiku zasiahnuť niečo, čo je napumpované tristo metrov v zemi raketou, ktorá naposledy bola schopná poškodiť škôlku a niekoľko garáží a je navyše presná ako Kamenického rozpočet.
Tak ale aspoň dobrá správa, že Mordor ďalší rok bude zvárať tretí Orešnik.
Po vojne by mala ťažiť lítium na Ukrajine – a pozor, sme v šoku – skupina blízka Trumpovi.
Dánsko a Británia posilnia v Grónsku svoju vojenskú prítomnosť. Ako fuck you Donaldovi celkom dobré gesto. Ako vravím dlhodobo, Trump je drbko, ktorého treba prebaľovať a na Grónsko nevztiahne ruku, takže planý poplach. On je iba čas od času nadchnutý nejakou blbosťou a úplne fajn by bolo dať mu pred kamerou mapu Antarktídy, nech ukáže ostrov. A takisto si myslím, že keby predsa len došlo k niečomu, vlastná armáda sa mu postaví.
V Iráne to horí a obete rastú. Niektoré zdroje hovoria o 2.000 mŕtvych, ktorých poriadkové sily post mortem strieľajú do tvárí, aby sťažili ich identifikáciu.
A potom nech mi inteligenčná spodina typu Bojničan a pepe43 niečo hovoria, že násilie na takýchto režimoch je zlé a nemalo by k nemu dôjsť, lebo... vyber si odpoveď AI.
Jezu, snáď toto nebude čítať ten zaostalý Dunning. Zadá povel do ChatGDP a vyrazí poistky.
Dnes máme v humcentre cca 10°C. Predvčerajší výbuch nám poškodil dvere a rozmlátil okno; sklenári prídu až zajtra a máme ho len zabalené v deke a fólii. Dnešná noc bude veselá a pripravil som si pod paplón trigovicu a hrubé fusakle. Držte nám palce.
Pre vojaka Pavla, môjho bývalého spolubývajúceho, sme zohnali VW Passat Combi. Pomôže mu to v Izjume pri zásobovaní a dodávkach na pozície. Mohol by ho prebrať ešte koncom tohto týždňa a konečne prevezieme na Ukrajinu aj všetky zimné veci a lieky.
A teraz výzva: pre medikov na Slavjanskom fronte budeme kupovať Land Rover z druhej ruky. Celkové košty, teda auto, prerobenie rozvodov, poistka a nafta, bude cca 6.500 až 7.000 Eur. Českí dobrovoľníci zberajú 4.000 a na nás je zvyšok. Ak by ste vedeli preposlať čo sa dá, budeme vďační. Link na Donio tu, prosím, prezdieľajte to na FB:
Alebo mne na kafé, a po dnešnej noci asi na ľadvinový čaj.
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
