Tak sme sa dostali do štádia, kedy štyri dni sú takmer dva roky. Poďme sa pobaviť.
1. Rusko vyhráva vojnu!
Samozrejme, blbšiu recesiu si z tohto tupého národa spraviť neviem, tak len takto, trápne. Im to ale stačí. Nie, Rusko od začiatku roka, za tri týždne, nespravilo nič také, za čo by sa dali pochváliť, ale naopak spravilo veľa toho, za čo ich treba nakopať.
Aktuálne Mordor dokázal svoju všestrannú prevahu nad Ukrajinou a znova v rámci remilitarizácie krajiny vybombardoval niekoľko miest, teda civilných objektov. Niežeby sme od nich očakávali niečo iné, pravda, ale osobne dúfam vo veľmi krutý a všestranný Norimberský proces ihneď po skončení štvordňovej operácie. Nemyslím si, že by piloti lietadiel ale hlavne plánovači náletov nevedeli, kam ich strely zaletia.
Podľa správ zahynulo pravdepodobne niekde do dvadsať civilistov vrátane detí. V sobotu sme dostali k nám na Brezovú 70-ročnú pani z Kyjeva, Oľhu Komisar, matku Marianny, ktorá sa dostala náhodou na Brezku na samotnom začiatku vojny a potom ešte počas vlaňajšej zimnej bombardovacej kampane. Marianna so synom sa vrátila do Kyjeva (je tam nižšou manažérkou jednej z hlavných galérií), ale teraz poslala aspoň matku. Oľha mi dnes volala, bola celá nervózna, pretože vybombardovali jej štvrť.
A teraz malé upresnenie: bombardovanie takýchto bytoviek a škôlok samozrejme vojnu nezmení a pre Rusákov to bude mať opačným efekt ako chceli. O to viac ich Ukrajinci budú hlušiť na fronte. A priznajme si úprimne a bez preháňania, pár mŕtvych pri týchto náletoch je štatistická odchýlka, nie zásadné straty na civilistoch (rozhodne nie niečo ako Drážďany, Hamburg alebo Tokio). Zabolí ale nemá to vplyv.
V každom prípade je vidno, že Rusáci sú zúfalí a nevedia zo zúfalosti ani len spraviť škodu priamo na bojisku. Preto terorizujú školákov a dôchodkyne, nič iné im nezostáva.
ZSU spravila v poslednej dobe niekoľko zaujímavých ťahov na šachovnici. Generál Gerasimov pošiel nachuj (OK, nemáme to stále potvrdené, teda vyvrátené Moskvou, ale reálne sa tá tupá opičia hlava pred kamerou nezjavila už mesiac), v zostrelených lietadlách nad Azovským morom chcípol ďalší generál a niekoľko vysokých dôstojníkov, Ukrajinci zasiahli pár mimoriadne zásadných cieľov v Petrohrade, na Kryme, Tambove, Brjansku aj Tule. Škody na ruskej strane idú do miliárd dolárov (ja skôr rátam, že presiahnu desiatku miliárd dolárov). Čokoľvek Rusi spravia na bytovke uprostred Kyjeva a Charkova je v rozsahu desiatok miliónov dolárov, takže mnoho, mnohonásobne menšou odplatou ako samotná ukrajinská akcia. A to napriek civilným stratám, ku ktorým dochádza.
2. Rusko chce aj Aljašku
Mimoriadnou výhodou tejto vojny je to, že Rus sa odkryl a zachvatčika a debila zo seba už robí aj otvorene (to sa dá mimochodom povedať aj o slovenskom ľudskom dopade, tí demaskovali svoj charakter a inteligenciu takisto). Oslobodzovanie ruskej menšiny na Donbase sa postupne evolúciou zvrhlo na oslobodzovanie ruskej menšiny aj tam, kde vlastne nejako extra nežije (napríklad na chersonskom vidieku a v Kyjeve), potom sa vlastne prešlo na oslobodenie, ale nie pripojenie k Rusku, aby napokon bolo vtipné referendum, kde v mestách, kde ruskí vojaci sa ráno nachádzali s podrezanými hrdlami, zrazu zachvatčikovia dostali 98% hlasov. Hneď na druhý deň o časť týchto území Rusáci prišli, čo je vcelku vtipné, pretože v oblastiach, kde vás nominálne 98% obyvateľov podporuje, vás ZSU aj domáci odpor hnal ako prašivých psov. Zvláštne, ako dobre to tým Rusákom vychádza, však? Keď máte všade skoro stopercentnú – a miestami aj viac ako stopercentnú – podporu domácich, tak prečo je celá planéta posiata hrobmi vašich vojakov, hm?
Keďže nielen Ukrajina alebo dokonca ani len kompletné oblasti Ukrajiny sa hyenám nepodarilo dobyť, začali aspoň štekať smerom na okolité krajiny. Moldavsku sa vyhrážajú rovnako ako Poľsku, trápne hlášky do éteru, kde idú zničiť Britániu nukleárnym torpédom a následným tsunami (vy tupé filcky, na Britániu nezapôsobil ani zosun Storegga, nie vaše nukleárne torpéda na rysovacej doske!). Dobytie La Manchu, Portugalska a hrozenie Fínsku (odkedy Rusáci zaútočilo na Fínov, Fínsko má najviac slnečníc po Ukrajine) sú len bonusy, ktoré mierumilovný ruský národ nádor pripojil k svojej širokej duši.
No a aby toho nebolo málo, dnes máme upgrade! Rusko vyhlásilo, že predaj Aljašky cárskym Ruskom Spojeným štátom bol nezákonný a teda nu-lit-ný. Putin nato, aby podtrhol vážnosť situácie, vydal dekrét, ktorým prikazuje preskúmať cársky, sovietsky aj ruský majetok v zahraničí. Inými slovami, čokoľvek patrilo Rusku/ZSSR/Ruskému impériu, je vlastne ruské, teda rozumej majetok jeho a jeho mafie.
Už som to spomínal stokrát, ale repetitio est mater desolatorum, takže ešte raz: hranice každej ríše alebo štátneho útvaru sú v čase premenné. Aj Putin alebo ktokoľvek povie, že hranice sú záväzné, tak sa treba spýtať, že hranice z ktorého roku? Pretože Čečensko pred 30 rokmi prakticky k Mordoru nepatrilo, budeme sa držať tohto faktu? Nemecké vojská stáli na predmestí Moskvy, v dnešnej mestskej časti Chimki (hoci nie na dohľad od Kremľa, ako sa mylne v literatúre hovorí) – budeme teda brať dŕžavu Berlína po Chimki? Čína držala východnú Sibír, pravdepodobne až milióny kilometrov štvorcových – dáme ich dnes Pekingu?
Takže nie, odvolávanie sa na nejaký stav roku XYZ je nonsens a dodnes sa ním dokáže riadiť len tento zaostalý zdegenerovaný národ.
Naspäť k tej Aljaške. Aljaška ako ruská provincia je v istej miere nonsens. Ruskí prieskumníci na pobreží dnešného amerického štátu začali pristávať už v 18. storočí, ale v prvej polovici storočia sa nejednalo o dlhodobé osídlenie. Až koncom storočia
3. Ropný biznis vo svete
Niekoľko noviniek zo sveta ohľadom ropy a zemného plynu (a železa).
Vedľa teraz tak skloňovanej Guyany sa nachádza tzv. Holandská Guyana, teda Surinam. Surinam sa začína dostávať do hľadáčika západných ropných spoločností. Venezuela ležiaca krížom cez kopeček má najväčšie ložiská ropy, podobne aj Kolumbia o dúm dál. Guyana začala pred pár rokmi ťažiť pomerne významné (a hlavne rastúce) množstvá ropy, takže je logické, že ťažobné veže sa posunuli do Surinamu a jeho vôd.
Aktuálne sa tam potvrdili doslova miliardy barelov nových ropných rezerv, čo z drobnej krajinky o veľkosti Bratislavy (populačne) spravilo hviezdu. Podľa všetkého sa prieskum mora nezastavil a vyzerá to na ďalšie nálezy.
Ďalšou krajinou je Guinea. Nemýliť si to práve s Guyanou! Guinea je krajina v Západnej Afrike, vedľa Guinea-Bissau a Senegalu. Totálny zapádkov má to gigantické šťastie, že na jej území ležia najväčšie svetové ložiská bauxitu a teda potenciálne dokáže zobrať vietor z plachát Číne a Rusku, čo nepoteší napríklad Olega Deripasku.
Teraz má Guinea nový objav, konkrétne v železnej rude. Neďaleko od krajiny leží Mauretánia, ktorá nie je práve miestom, kde by typický Európan chcel žiť (značná časť populácie ešte aj dnes žije v legálnom otroctve, údajne až 20%). Železná ruda nie je práve zdroj, ktorý by bol zriedkavý, ale na druhej strane je železo kovom, ktorý je treba všade. Značnú časť ocele vytvorí Čína, čo je podobne ako v prípade ruskej a arabskej ropy problém z hľadiska diverzifikácie. Guinea bude čoskoro produkovať obrovské kvantá železnej rudy. Jediné čo ma mrzí je to, že rudu budú ťažiť Austrálčania práve s Číňanmi. Snáď to už veľmi skoro neobanujú a bane neskončia výlučne v rukách Pekingu.
Robert Fico je človek, pri ktorom aj Pytagorova veta ihneď stráca platnosť. Ohľadom neho kuk nižšie, ale v tomto odseku sa chcem povenovať tomu, že zasa klamal, teraz ohľadom tranzitu plynu a ropy. Síce povedal A, ale ukrajinská strana povedala B. nie, plyn sa už čoskoro cez naše územie prevážať nebude. Pre nás škoda, ale Fico nevravel pravdu a to je témou tohto odstavca. Ako je to ale možné? Fico a klamať?
Zaujímavé nové informácie sa mi zjavili ohľadom rozbitého terminálu v Usť-Luge. Po prvotných záberoch, kedy bolo jasné, že väčšie škody na terminále spravili hasiči ako výbuch (to asi preháňam, ale zmrznutá voda zjavne spravila dobrú paseku), sa javí, že Rusko v tejto oblasti asi nemá až také možnosti vyvážať ropu a plyn. Dokonca som zachytil chýry, že celý projekt bol prednedávnom, prakticky len pred koronou, vybudovaný preto, aby si niekto mocný na štátnych zákazkách prilial nejaké tie prašule. Usť-Luga nie je práve príhodné miesto na veľmi veľké lode, pretože Baltik je relatívne plytké more. Niektoré zdroje hovoria o tom, že rovnako ako niektoré mrakodrapy v Petrohrade a Moskve, aj Usť Luga bola motivovaná oligarchami, ktorí si potrebovali za isté všimné (smerom k okoliu Putina) chceli rozšíriť impérium svojho podnikania. V Moskve ostali rozsiahle časti budov pusté, podľa správ aj Usť-Luga bude takouto čiernou dierou.
A to doslova čiernou. Po zničení terminálu sa zjavili správy, že Rusáci došli po zničení Usť-Lugy, Tuapse a Novorossijsku až zhruba o tretinu možností exportu benzínu a nafty. Pred časom som písal o tom, že pre Rusko je kľúčovejší export výrobkov z ropy ako export ropy a plynu samotných. Tieto útoky musia Rusko bolieť príšerne, oveľa viac ako nejakých desaťtisíc mŕtvych Avarov alebo stovka zničených tankov.
Update: Ukrajina rozmrdala ďalšiu rafinériu, tentokrát v ex-Stalingrade. Volgogradská rafinéria má kapacitu zhruba dvojnásobnú ako tá bratislavská, teda 250.000 barelov denne, a patrí Lukoilu známemu aj u nás. O čosi menšia bola tá v Tuapse a teraz spoiler, obe patria k tým najväčším v Rusku. Väčšia je napríklad neďaleko Nižného Novgorodu, v Kcove (takisto Lukoil, aj tá pred týždňom horela, ale nemám prehľad o výsledku), v Kiriši juhovýchodne od Petrohradu (patrí Surgutneftegazu) a v Rjazani (Rosneft). Úplne najväčšia ruská rafinéria leží v Omsku, ale tá je až ďaleko na Sibíri, teda v Ázii a predpokladám, že slúži dominantne pre domáci trh.
Všetky spomenuté zariadenia majú kapacitu maximálne 350.000 barelov ropy denne, ale väčšina má cez 200.000 barelov denne. Pre porovnanie, indický Jamnagar dosahuje sám o sebe kapacitu 1.240.000 barelov denne, teda práve toľko, ako všetkých deväť ruských sibírskych rafinérií dokopy. Pre info, dve najväčšie americké rafinérie, Port Arthur a Beaumont, majú rovnako veľkú kapacitu (obe ležia relatívne vedľa seba v Texase).
Príde mi to pre Rusov ako problém, pretože Rusko sa spolieha na väčšie množstvo menších rafinérií. Keď dostane takéto zariadenie pozdrav od ZSU, tak produkcia v celej krajine klesne pomerne málo, ale na druhej strane infraštruktúra je zlá a náhradné diely v rámci sankcií bude problematické doviezť.
Čo keby ZSU ešte spravil pár podobných útokov? Ako rapídne by prepadli ruské zisky? Asi by to zasiahlo ruský budget viac ako cenový strop.
K tejto téme ešte doplnenie: pred indickými prístavmi stojí bez pohybu až 14 ruských tankerov s ropou, pretože Moskva a Dillí sa nedohodli na spôsobe platieb.
4. Pohyby na fronte a straty
Nič zásadné ako vždy, ale niečo predsa. Rusi sa prebili v priestore Avdijivky rádovo stovky metrov až kilometer. Využili pritom kanalizáciu a podľa niektorých zdrojov aj vlastnoručne vykopané tunely. Ukrajincov prekvapili a v priestore tzv. Cárskej ochoty vznikol do ukrajinských línií taký kilometrový pipík. Celkovo ale Rusáci od začiatku roka nedokázali urobiť žiaden normálny pokrok. Najčerstvejšie informácie hovoria o to, že aj na severe frontu sa podarilo Rusákom dobyť niekoľko domov, ale inak Avdijivka drží – už desiaty rok.
A k téme tohto úbohého mesta ešte malá zastávka: Putin mal tento týždeň jedno z tých videí, kedy vidieť, že nebolo spontánne ani náhodné. Okolo neho sedelo niekoľko desiatok ľudí vrátane vojakov a civilistov a všetko to bolo krásne zostrihané, zhruba ako Jurský park, na sekundu presne. Putin sa chválil, že hrdinní ruskí vojaci by mali byť príkladom pre ruské deti, pretože dobyli v Avdijivke až devätnásť domov!
Rátajte so mnou. O mesto sa bojuje od roku 2014, alebo keď budem pre Zmrdov prajný, tak od leta minulého roka. Podarilo sa im dobyť ani nie dva tucty ruín barákov, z čoho mi vyplýva, že priemerná cena jedného dobytého domu je dva týždne a tisícka dobrých Rusákov plus ďalšie dve zranených. Nechcem vedieť, čo by to v tomto pomere značilo dobyť všetkých tuším dvetisíc až tritisíc nehnuteľností v Avdijivke.
Rusko na najsevernejšom úseku frontu, neďaleko Kupjanska, sústredilo desiatky tisícok nových vojakov a stovky tankov a BVP. Som zvedavý nato, či sa im podarí nejaký prelom. V každom prípade je otázkou kvalita tankov (viď nižšie).
Niečo k stratám: 388.750 dobrých Rusov. Počet BVP sa blíži k 12.000 a ak sa všetko podarí, do jedného týždňa budeme piť. Raketometov je 979, takže možno dva týždne. Tankovacie a nákladné vozidlá: takmer 12.400. Denné straty týchto strojov rastie závratne, čo svedčí o tom, že Zmrdi sa presúvajú medzi frontami (hoci sa hovorí, že z núdze sú nútení používať málo pancierované buchanky alebo civilné vozy).
No a straty letectva: raketový útok ZSU na Krym zničil dva kusy Suchoj 24 a jeden Suchoj 34 (alebo naopak), plus jeden vrtuľník Mil 8 capol v Sýrii.
Čo je celkom dobré skóre na krajinu, ktorá sa chválila druhým najväčším leteckým priemyslom. No a ešte jedna správa: pri útoku na Krym chcípol ruský generálporučík Tatarenko. V spektre generálnych slnečníc je to len tretí generálporučík, ktorý išiel do oleja.
ZSU zasiahlo „pekáreň“ v Lysyčansku, kde chcípli zhruba dve až tri desiatky oficierov. Rusi hneď povedali, že sa jednalo o civilistov, ale pekáreň sa vraj roky nepoužívala, takže kto by im veril (okrem 30% Slovákov).
No a ešte jedna správa pozitívnejšia ako Freddie Mercury: raketová korveta Ivanovec skončila v sardelách. Počet členov posádky bol niekde medzi 40 – 50, nezachránil sa nikto vrátane kapitána. Mimo iné, práve tento kapitán na archívnom zábere sa chválil tým, že jeho loď aj posádka sú schopné plniť svoje úlohy.
Ak bolo úlohou plniť konzervy so sleďmi, tak svoj sľub splnil.
Inak: infračervené zábery z akcie snímané vodným dronom je brutálne. Prvý dron obnažil plavidlu vnútornosti a druhý už len zachytil sklad rakiet.
Z časových dôvodov pokračovanie nabudúce (streda).
