1. Biden sľúbil Zelenskému clusterovú muníciu
Clusterová alebo kazetová munícia je niečo, čo armády používajú snáď od kórejskej vojny. Má nespornú výhodu. Kým klasický delostrelecký granát zasiahne (v prípade Rusov veľmi často nepresne) jediný bod a urobí veľké bum, kazetová munícia pokropí pomerne veľkú plochu menšími granátmi. Pre vojsko je často lepšou voľbou zničiť oblasť niekoľkých futbalových ihrísk, najmä keď sa neútočí na tanky alebo silne opevnené bunkre. Keď vidíme zábery z Ukrajiny, kde Rusáci vystrieľajú desiatky granátov na nejaké pozície obrancov a trafia v lepšom prípade hovno, v horšom svoje vlastné jednotky, tak kazetová munícia môže byť pre Ukrajinu síce malým, ale predsa len gamechangerom. Rusáci sa zakopali na fronte celkom poctivo, takže plošné vyhladenie živej sily alebo guľometov, kanónov, mínometov či ľahšej vojenskej techniky bude jednoduchšie.
Niekto dodávky spochybňuje, a to z dvoch dôvodov. Najprv sa tvrdí, že až taký gamechanger to nie je, pretože ZSU predsa majú ony wolfrámové rakety, ktoré kropia podstatne väčšie plochy projektilmi s veľkou kinetickou rýchlosťou a tým sú schopné zničiť v podstate aj obrnené transportéry, nielen nákladiaky. Lenže tie sú pomerne veľké, drahé a zložité na denné používanie proti zákopom. Bolo by ich treba tisícky, a to rozpočtu nepomôže. Naopak, clusterové granáty sú lacnejšie o celý rád a strieľa ich prakticky akýkoľvek kanón daného kalibru, takže pre ruských mobikov v zákopoch, bez pitnej vody, ležiacich v tridsaťstupňových horúčavách medzi mŕtvolami svojich spolubojovníkov, s meškajúcim krmivom a muníciou, nastáva nová fáza depresie. Dopad 88 granátov na jeden výstrel je niečo, čomu by sa každý z nás rád asi vyhol (predpokladám, že aj zákopy sú v takomto prípade podstatne menej účinné ako pri jednotlivej explózii jediného, hoci väčšieho granátu). Videl som tucty záberov z frontu, kde ruské sily mali vykopané priestorovo ohraničené zákopy. Jednalo sa o línie trebárs o dĺžke niekoľko stoviek metrov, so zalomenými okrajmi a zvlneným priebehom (o tom som raz písal, v niektorých filmoch a aj na niektorých úsekoch frontu sa dajú vidieť zákopy ako podľa pravítka. To je nonsens, pretože nepriateľský vojak vo vašom zákope dokáže vystreliť bez mierenia salvu pozdĺž línie zákopu a má voľný „výhľad“ na stovky metrov. Preto sa zákopy kopú cikcak). Pri takýchto ohraničených opevneniach môže byť kazeta celkom dobrým spôsobom, ako ich vyčistiť bez veľkých rečí.
Druhá vec, ktorá sa začala ozývať éterom, je nelegálnosť takýchto dodávok. Nedá sa čudovať tomu, že tento naratív používajú najmä dezoláti a ruská strana. Kazetová munícia vraj škodí civilistom, je nebezpečná a nelegálna, preto USA balansujú na hrane zákona.
Ježišikriste, vy tupá proruská a ruská svoloč. Treba vás vypoklonkovať na okraj spoločnosti a okresať vám asi ľudské práva, pretože človek toto nedokáže vypustiť z huby. Poprvé: Ukrajina a USA, ale ANI RUSKO nepodpísali na rozdiel od cca 120 iných štátov zmluvu o nepoužívaní tohto typu munície. Keď ste nejaký dohovor nepodpísali, tak ho LOGICKY nemôžte porušiť. Nemôžu mi zobrať pilotný preukaz, ktorý nemám. Nemôžu mi vziať vysokoškolský titul, keď mi žiaden nebol udelený. Nemôžu ma rozviezť, keď som nikdy nebol ženatý. A takisto ako starý mládenec nemôžem ovdovieť... no lebo logika, vy smerácke tupelá. Takže ani USA ani Kyjev nič neporušujú a zmierte sa s tým.
Podruhé: milí debilkovia, neuveríte, ale na Ukrajine je vojna a obe strany používajú zbrane. A haló, tie zbrane sa používajú práve preto, pretože sú nebezpečné! Ja viem, že teraz som vám spravil prednášku ako na pomocnej škole, ale holt, vašou mozgovou kapacitou nedokážete pochopiť viac ako na pomocnej škole, tak sa nečudujte.
Áno, kazetová munícia je určená nato, aby zabíjala Orkov. Presne tak ako iný typ delostreleckých granátov, guľky do samopalov, letecké bomby, míny, ba dokonca aj bodáky. Skúste mi prosím vysvetliť zvyškami vášho dlhodobo eutrofovaného mozočku, aký by malo zmysel do vojny posielať neškodné zbrane – viete si vy, dezoláti, predstaviť, že ruská alebo ukrajinská armáda by bojovala vzduchovkami alebo gumenými projektilmi? Alebo že by rytieri pri Azincourte strieľali po sebe plastovými šípmi bez hrotov? Predstavte si Cézara, ako dobýja Galiu s replikami mečov a oštepov – a Vercingetorix robí to isté. Žeby Nemci v prvej svetovej do spojeneckých zákopov púšťali propán-bután z kuchynských fľašiek?
Nie, dementi Smeru-SD a Republiky. Zbrane na front majú byť čo najničivejšie, pretože čím viac Rusákov na Ukrajine chcípne, tým skôr vojna skončí a nebude sa opakovať.
Potretie: ZSU oslobodzuje svoje územie, takže prípadná nevybuchnutá submunícia zostane ležať na ukrajinskej pôde. Ruský hnoj to nemusí zaujímať, čo bude po ich úteku do Latrinistanu s okolím Bachmutu a Avdijivky (ono ich to nezaujíma ani teraz, ani nikdy predtým, stačí si všímať na ruiny spomínaných miest).
No a poštvrté: Rusi presne to, čo kritizujú, používajú na Ukrajine už 501 dní – akurát na civilné ciele. Áno, milá tupá svoloč, zabiť pre mňa za mňa stotisíc ruských zachvatčikov clusterovou muníciou je OK, jediný mŕtvy ukrajinský civilista OK nie je a jedná sa (pri zámernom ostreľovaní miest a dedín) vojnový zločin. A v tom sú Rusi predsa majstri.
Američania tvrdia, že zo spomínaných 88 granátov je stratovosť, resp. miera zlyhania, niekde na úrovni dva až tri kusy. Tie ostanú v pôde a pri potenciálnej iniciácii vybuchnú, na čo napríklad môže doplatiť zver alebo hrajúce sa deti. Toto ruské dezinfomédiá prízvukujú, čo je ale trápne, že im to isté nevadí v prípade vlastnej munície uprostred stotisíc miest. Na druhej strane mi je viac ako vtipné, že v prípade Bachmutu, kde je pôda nasýtená nevybuchnutou muníciou, nepochovanými telami a ropnými látkami, máme brať ohľad nato, že niekde by tam mohol byť nejaký americký granátik veľkosti kávovej šálky, však?Príde mi to, ako keby som detskú škôlku vypustil na branné cvičenie do muničného skladu, nechal im zápalky, ale sťažoval by som sa vedeniu, že im tam viseli nožnice, s ktorými sa decká predsa môžu zraniť. Ukrajinci, bite Rusáka a o nevybuchnutú muníciu sa starajte potom!
Predstavte si ale ten rozhovor: "Volodymyr, to nerobíš dobre s tými kazetami. Môže to zraniť tvojich ľudí!"
"A tvoja submunícia ich zabíjať môže?"
"Ale to je iné..."
2. Front a jeho víkendové zmeny
Bachmut tradične dobre. ZSU tam postupujú vcelku pekne a južná čeľusť ruského postupu sa anihilovala už pred týždňom. Kyjev hlási na ruskej strane oveľa vyššie straty ako majú oni, vraví sa dokonca o cca 10 ku jednej. To by bol veľmi dobrý pomer.
Na juhu sa postup spomalil ale nezastavil. Podľa nie úplne presných správ sa Ukrajinci poučili s ťažkostí, ktorým čelili pred mesiacom na začiatku ofenzívy, takže postup by sa mal obnoviť, aj keď sa priznám, že mne je ťažko povedať, čo velenie plánuje. Možno prebijú juh veľkým úderom ako počas bieloruskej operácie v WWII (operácia Bagration), alebo budú takto vyzobávať dedinku za dedinkou až po Tokmak a Melitopol. Ktovie. V každom prípade majú vraj novú taktiku a ja sa nechám prekvapiť.
Rusi vraj hlásia drobné postupy na severe, hoci sa mi nepodarili zistiť podrobnosti. Je mi to vtipné, pretože tie opice spravia dvadsať útokov, stratia pri tom stovky vojakov a desiatky kusov techniky, aby obsadili malinký lesík niekde pri Lymane – načo, aby ho o týždeň stratili nanovo a takisto so stovkami mŕtvych? Musí byť jasné aj tak tupým ľuďom ako sú Rusi, že tam front Ukrajincom neprebijú ani že ho neudržia dlhšie. Príde mi to, ako keby mi horela strecha baráku, ja som nemal poruke hasiaci prístroj ani vedro, ale v rámci jasnej budúcnosti kukám na displej svojho telefónu, či mi bitcoin počas požiaru zarobil pár centov. Nevadí, nechajme ich spraviť takýchto útokov trebárs stovky, len pri každom nech im narastie sto nových krásnych slnečníc a jednonohých muchotrávok.
Inak dobrá správa: Zmrdi neboli schopní vyhnať Ukrajincov z ľavého brehu.
3. Gerasimov žije! Sláva bohu!
Akonáhle Jevgenij Prigožin spravil svoju trápne vzburu-vzburičku, zmizol Šojgu, Putin, Medvedev, Mišustin aj Gerasimov. Kým Putina ešte ďalší deň stihli prebaliť a z nejakého nešpecifikovaného štúdia podal autentický prejav (ktorý už o pár hodín neplatil) a prejav vyšperkoval záhadným trojjediným prenosom (v jednu hodinu bol v štúdiu v Petrohrade, na stretku s čínskym vyslancom aj v Dagestane), Medvedev sa o prevrate dozvedel asi až po vytriezvení, teda budúci december, Šojgua nebolo týždeň a Mišustin je niečo ako včerajší parfum, matne mi po ňom páchne tričko. Gerasimov bol tiež nezvestný celé dva týždne, takže je otázkou, či len bol naložený ako riečny rak v liehu, alebo nebodaj ho vyhodili/zavreli/dostal modrú knižku alebo na neho len zabudli.
Ale Gerasimov tupý a prechľastaný ksicht sa zjavil na výslní a ja mám zasa o trošku ťažšie stráviteľné plnené placky z dnešného obedu. A ako sa dalo čakať, Gerasimov nielenže za tie dva týždne nič nové nevymyslel a nepriniesol, oni ho len akosi zatočili na stoličke, vymenili mu post a nahradili aj jeho, aj jeho post niečím iným. Funguje to tak, ako keby každý deň losovali športku, len na rozdiel od čísiel by tu boli posty jednotlivých členov vlády a vy im ich dnešné kreslo losujete vždy ráno o šiestej nanovo. Gerasimova formálne vymenil generálplukovník Michail Teplinskij, inak rodený Ukrajinec (alebo Rus narodený na Ukrajine, zdroje hovoria vždy opačne). Wikipédia mi o generálovi hovorí pár zaujímavostí: v čečenskej vojne sa ako nadporučík výrazne vyznamenal, po čom ho čakalo povyšovanie až do dnešnej hodnosti. Teplinskij sa stal veliteľom výsadkových síl Ruskej federácie v júni minulého roku, čo bolo tak odhadom okolo 130 dňa štvordňovej operácie. Pravdepodobne jeho predchodcu vyrazili za neschopnosť do tých štyroch dní priniesť víťazstvo, takže ako vždy v Rusku, hľadali obetného baránka a zároveň aj budúceho obetného baránka. Teplinskij sa podľa všetkého nad rodnou zemou neuchytil, pretože začiatkom tohto roka, teda po pol roku na pozícii, ho vyšmarili preč. Teraz sa stal formálne Gerasimovým nadriadeným. Čo je pre mňa zaujímavou správou, pretože podľa všetkých náznakov bude rovnakým géniom ako Šojgu, Gerasimov, Dvornikov a Lapin, teda profesionálny chujlo, len s výložkami.
Kto sa staví, že do konca roka bude prehodený niekam inam? O fľašu whiskey?
4. Generál Surovikin pozdravuje (pozor, nepotvrdené špekulácie!)
Nezvestným ostáva teda generál Surovikin, ktorý bol/nebol Prigožinovou pravou rukou v krátkej rebélii. Ten je nezvestný vážne celé týždne a nezjavila sa o ňom ani správa. Teda do soboty, kedy som čítal správu, ktorú bohužiaľ neviem dohľadať, že Surovikin je v Lefortove, má sa dobre a dve rebrá mu už nedržia s ostatnými. Samozrejme to neviem dokázať a ako hovorím, nemám uložený zdroj, ale znie to dobre.
Cez víkend sme kopali jednu jaskyňu a narazili sme na rebrá a ďalšie kosti z jazveca, rebrá som s trochou čierneho humoru odložil do Lefortova.
5. Zelenskij na Slovensku, veteráni z Azovstalu doma
Prezident Zelenskij si zobral letnú dovolenku a trochu sa poflákal po predmestiach Moskvy, mimo iné po Čechách a Slovensku. Dostal nové zbrane, nové prísľuby a hoci som nič z príhovorov nesledoval, len papagájujem správy, ktoré som čítal po funuse, mám z toho lepší pocit ako zo Surovikinových rebier. Koniec podpory Ukrajine zatiaľ nehrozí.
A na dôvetok ešte jedna dobrá správa: obrancovia Mariupolu, resp. Azovstalu, sa dostali domov. Zajatcov odovzdali za Medvedčuka Rusáci Turkom s tým, že budú mimo územia vlasti až do skončenia vojny. Turci asi po voľbách zistili, že NATO a EÚ sú viac hodno ako nacionalistické žvásty a krachujúca ekonomika trápená hyperinfláciou, tak si Rusákmi ochotne vytreli riť a zajatcov vrátili Ukrajine. Rusi sa dostávajú do vývrtky, že je to priame porušenie zmluvy o „banderovských fašistoch z Azovstalu,“ ale kto už by len počúval dementné žvásty dementného národa. Erdogan veliteľov Azova poslal so Zelenským domov, Zelenskyj sa ako správny chlap na čele správneho národa z hrdinami objal bez toho, aby mal pred sebou sedemstometrový stôl a heroji vyhlásili ako správni heroji, že sa čoskoro vrátia do zákopov. Keď mi niekto povie, že Ukrajinci sú vlastne takí istí ako Rusi: nie, nie sú. Neviem si predstaviť rozdielnejšie národy ako tieto dva.
A ešte pristavenie sa pri Turkoch: Kyjev aj Ankara sa dohodli, že turecká asistencia pri exporte ukrajinskej pšenice bude bežať bez ohľadu nato, či poolopice budú súhlasiť alebo nie. Ak sa bude navrhovať nový dizajn na toaletný papier, som za taký s ruským orlom.
6. Pár drobných postrehov zo sveta
Jedným z top výrobkov ZSSR a vlastne aj moderného Ruska boli fosfátové hnojivá. Rusko vlastní rozsiahle ložiská fosfátov na severe krajiny, v Arktíde, presnejšie v Permskom kraji, Jakutsku a pri Murmansku. Fosfáty sú kľúčovou, no verejnosťou nedocenenou surovinou, od ktorej z dlhodobého pohľadu závisí prežitie ľudstva rovnako ako na rope, plyne a alebo železe. ZSSR sa stal kľúčovým dodávateľom počas studenej vojny pre celý východný blok, no medzitým sa našli nové ložiská, prednostne v Maroku a spornom území západnej Sahary (formálne takisto územie Maroka). Vedci sa obávali o tzv. phosphorus peak, teda stav, kedy produkcia fosforečných hnojív dosiahne vrchol a nebude ju možné zvýšiť. Je síce pravda, že každoročne sa upravovali známe zásoby a najmä spomínané Maroko zamiešalo svojimi päťdesiatimi miliardami ton v zásobách celkovými ciframi, ale obava stále pretrvávala. Rusko síce má pomerne malé zásoby oproti niektorým hráčom, ale zasa dlhodobo budovalo infraštruktúru, takže dodávalo veľa.
Nová, dobrá správa je tá, že Nórsko objavilo gigantické ložiská fosfátových hornín v oblasti južných hôr, teda v provincii Rogaland. Podržte sa: jediným nálezom v pomerne dostupnej oblasti, v blízkosti pobrežia, sa celkové zásoby fosfátov zvýšili o nepredstaviteľných 70.000.000.000 ton (sedemdesiat miliárd). To je viac ako sú zásoby doteraz dominantného majiteľa, teda Maroka. Výhodou týchto zásob je to, že Nórsko je blízko, takže dodávky z nórskeho pobrežia môžu byť dostupné veľmi rýchlo loďou a následne železnicou hocikam do Európy. Nórsko má dostatok elektrickej energie z vody, takže výroba hnojív nebude drahá; zásoby sú rádovo v kilometroch alebo menších desiatkach kilometrov od mora. Nórsko sa chce dlhodobo odpútať od ekonomiky založenej na rope a plyne a toto im vo veľkej miere dokáže pomôcť. Ložiská na druhej strane obsahujú aj kľúčové suroviny ako titán a vanád, takže diverzifikujeme aj tieto zdroje. Na druhej strane to dá po nose práve Rusom, ktorí si asi dlhodobo mydlili ruky, že by nás vydierali aj fosfátami.
Ja sa na druhej strane teším, pretože ekoteroristi, zelenočervení a rôzni maltuziáni nás strašili desiatky rokov rôznymi peakmi. Na Slovensku na to bol expertom legendárny Šaňo Ač, taký Edo Chmelár ekológie. Ako vždy, zasa im to nevyšlo a ich predpovede ich poslali do peache. Chvalabohu.
Aktualizácia 11.7.: Nórsko prekvapilo ešte raz. Čerstvý nález najväčšieho ložiska zemného plynu v oblasti za posledných desať rokov poteší Európu, ktorá si dlhodobo namýšľa, že to dokáže bez fosílnych palív. Ložisko je západne od Bergenu, teda relatívne južne, a tým pádom sa surovina dá prevážať tak do Škótska ako aj na kontinent.
Mimochodom, Dánsko tiež trafilo nové ložisko, ale podrobnosti nemám.
7. Erazmus má konečne jasné výsledky
Slovenský hyperdezolát z Košíc preplával rieku Narvu, aby sa dostal do krajiny zasľúbenej. Predtým s erekciou skladal oslavné ódy pre Putina, zdieľal dezolátske hoaxy, užíval si demokratických vymožeností. Nestačilo mu, musel sa popáliť.
Takže predsa len preplával tú Narvu, načo ho Rusáci odchytili a zabásli ho. Strávil v nej zhruba dva týždne, čo boli asi dva najintenzívnejšie týždne vzdelávania, ktoré ten dement v živote zažil. Konečne niekto supľoval slovenské školstvo s úspechom.
Chlapík je vyliečený a do Ruska sa vrátiť nechce. Ja na jeho mieste by som si zvolil tretiu krajinu budúceho pobytu, pretože Rusko sa mu po pár minútach prestalo páčiť, a tu bude za doživotného pidarasa pre celú krajinu, vrátane spoludezolátov. Miestny košický „umelec“ bol známy svojim proti-LGBT vystupovaním, vadila mu násilná LGBT propagácia. Podľa mňa za náhly názorový posun v ruskom väzení môže takisto násilná LGBT propagácia.
Ozaj, predstavujem si takýto výmenný pobyt predpísaný štátom. Volalo by sa to de-dezolácia alebo Eraz-Rus. Stačil by mesiac na každého voliča Smeru, Hlasu, ĽSNS. Prívrženci pre-zi-den-ta Harabina dva mesiace v ostrom režime.
8. Fabriky prichádzajú na Ukrajinu
Vráťme sa k Turkom. Baykar, výrobca Bayraktarov, ide na Ukrajine otvoriť fabriku na svoje produkty. Tie sa preslávili práve v tejto vojne tak, že marketingoví géniovia môžu svoje vtieravé firmy zabaliť. Výsledkom bude riadne posilnenie ZSU a ďalší turecký prostredník ukázaný do Latrinistanu.
To nie je jedinou fabrikou, ktorá obohatí Ukrajinu. Rheinmetall už o tri mesiace otvorí fabriku na tanky – na začiatok na ich opravy, ale potom sa tu budú produkovať stovky supermoderných tankov ročne. Mimochodom, oproti Mordoru, kde ožratému Medvedevovi stačí, že vo všetkých fabrikách po krajine dofúkajú pneumatiky na desiatich tankoch mesačne, aby on prezradil, že vyrobia 600 kusov ročne, je to značný rozdiel. V celej Federácii nevyrobia šesťsto tankov ročne, ani keby rátali plastové modely a Medvedevove promile k tomu.
9. Mobilizácia ako sa patrí!
Rusko je krajina schizofrénie, a toto sa prejavuje všade a v každom sektore. Na jednej strane majú 140.000.000 obyvateľov, na druhej strane majú nedostatok vojakov. A zamestnancov. Zamestnancov majú síce málo, napriek tomu fabriky stagnujú. Alebo nemôžu zohnať ľudí. Alebo si dosaďte čokoľvek, len to nemôže mať logiku.
V Rusku sa typicky rusky objavilo „odporúčanie,“ že firmy by si mali vybrať určitý pomer zamestnancov, ktorých by poslali na front. Áno, predstavte si tú bizarnosť, že trebárs Lidl, Slovnaft, VW alebo píla v Jablonici by prelustrovala svojich zamestnancov a dobrovoľne by ich poslala na takmer istú smrť alebo zmrzačenie. „Ivan, chceš výpoveď? Alebo ťa pošleme do Vuhledaru?“ Nonsens. Krásny príklad toho, ako v Rusku zlyháva štát, zákony, sedliacky rozum, spoločnosť. Logika nie, tá tam nikdy nebola. Mimochodom, kedysi sa aj na Horných Uhrách verbovalo tak, že obec mala podľa počtu obyvateľov poslať XYZ mladých mužov do vojska. Skončilo to tak, že vybrali najväčších lúzrov a vojsko s nimi potom mali problémy. Namiesto toho, aby boli plošné verbovačky a vybrali sa muži s najväčšími predpokladmi služby, náborovali Gerasimove klony.
Mimochodom, stavebné firmy v Moskve a Petrohrade dostali takéto výzvy narovinu. Keďže v stavebníctve robia väčšinou šikmookí alebo Dagestanci, trošku by som v tom videl rasizmus a nacionalizmus. Snáď sa vzbúri aspoň jeden a použije pritom zbraň skôr, ako ho navlečú do mundúra. To by som sa pobavil.
10. TikTokerom odtikáva
Prigožin sa stiahol z Bachmutu a Kadyrov sa nechal počuť, že jeho superbojovníci v čapiaciach za tisíc dolárov to tam preberú rovnako dobre alebo aj lepšie. Ako inak, Kozomrdi dorazili na miestny front a Ukrajinci z nich spravili krmivo pre prasce za pár dní. Podľa niektorých neoverených chýrov sa odparilo až okolo dvesto mužov capov počas jediného útoku. Čečenci bojujúci na strane Putina urobili viac hanby ako práce, čo sa nedá povedať o tých proukrajinských, ktorí naopak ulovili toľko lovnej zveri v ruských uniformách, že okolo Soledaru a Bachmutu sa preslávili.
Koľko Kozomrdov ešte zatrepe krpcami? Mimochodom, ja sám za seba tipujem, že Kadyrov teraz svojich vojakov bližšie k frontu nepustí a zasa budú natáčať videjká niekde v lesoch na Donbase alebo na čerpačkách v Čečensku.
Strašne rád by som ich videl priamo v boji (úchylný nekrofilný smiech).
11. Niekoľko zaujímavých denacifikácií na Ukrajine
Stanislav Ržickij bol veliteľom ponorky Krasnodar alokovanej v Krasnodare. Ržickij bol zároveň šéfom mobilizačných komisií v Krasnodare. Ržickij každý deň behával po Krasnodare, pokiaľ z Krasnodaru nevyplával na ponorke Krasnodar a neostreľoval raketami ukrajinských civilistov. Potom sa vždy vrátil do Krasnodaru, aby krasnodarských mladíkov mobilizoval alebo aby behával po krasnodarských uliciach.
Teraz leží na uliciach Krasnodaru so štvornásobným priestrelom hlavy a ponorka Krasnodar je bez veliteľa. Ržickij totiž behával každý deň po tej istej ulici a záznamy si nahrával na telefón a zdieľal na sociálnych sieťach. Nebolo teda ťažké ho vystopovať. Zaujímavé je to, že deň pred vraždou mu záznam na sociálnej sieti lajkol šéf ukrajinskej rozviedky Budanov. Neviem, či to je trolling alebo fakt, pobavilo ma to nad mieru.
V podstate začínam mať pocit, že najviac Rusákov zavraždili sociálne siete.
A máme ďalšiu generálsku slnečnicu! Generálporučík Oleg Cokov dostal po svojom predchádzajúcom zranení na fronte (september uplynulého roku) ďalší pozdrav od ZSU a práve teraz z neho lisujú olej. Zabila ho ukrajinská raketa v Mariupole.
Inak k tej slnečnici – pamätáte si nato, podľa čoho vnikla táto hláška? Na samom začiatku vojny babička na ukrajinskom území nadávala ruským zachvatčikom, že nikto ich nechce, nech sa vrátia domov a keď už chcú zostať na ukrajinskom území, nech si nasypú do vreciek uniforiem slnečnicové semiačka, aby po ich zabití bol z nich aspoň akýsi úžitok.
Po 500 dňoch od hlášky si Rusáci zmysleli, že to je útok na ruskú armádu a panička čelí väzeniu. Za čo môžete dostať v Rusku trest? Za čokoľvek.
12. NATO má ďalšieho člena
Teda ešte nemá, ale Turecko sa drží zásady „každý deň naserme Rusákov aspoň raz“ a Erdogan zahlasoval za vstup Švédska do NATO. Po obilnej dohode, fabrike na Bayraktary, prepustených väzňoch a návšteve Zelenského je toto ďalší kop do ruských guličiek.
De facto to značí, že Baltické more bude možno z 99% obvodu v NATO. Gratulujem ruskému námorníctvu. Putin by sa mal v ďalšom období stať generálnym tajomníkom, ani Solana, ani Stoltenberg nedokázali spraviť pre NATO toľko.
A post scriptum: dnes som si doobeda vytriasal do kanclu prvýkrát po dlhej dobe v obleku, pretože som mal klientov. Do noci som písal knihu, zle som spal, a tak som išiel neskôr a dosť rozbitý (stále neslopem). Kúsok od baráku som pozdravil nejakých cyklistov na bicykloch, keď tu zrazu pánko mi hovorí „Prepáčte, môžem sa niečo spýtať?“ Stáva sa mi to pravidelne, zväčša sa pýtajú, kde sa dá najesť, vypiť kafé alebo ako sa ide na Dobrú Vodu. Tentokrát to bolo iné. „Viete, ja čítam na sme.sk blogy a vyzeráte ako jeden autor...“
„Myslíte Ján Valchár? To som ja!“
„Máte skvelé blogy, ďakujem Vám za ne! Vážne sú dobré!“
Hneď sa mi aj s klientami podstatne lepšie pracovalo... Párik pozdravujem.
P.S. 2: Pred chvíľou som tento príbeh spomínal známym. Hovoria mi: „Predstav si, že povieš Áno, som to ja, Ján Valchár. A potom štyri guľky do hlavy ako v Krasnodare....“
