I keď do konca kalendárneho roka ešte zostáva čosi vyše týždňa, skúsim zhrnúť tento rok z pohľadu frontu. myslím si, že je čo „zhŕňať.“ Najmä mŕtvoly.
1. Zhrnutie roku z pohľadu armád
Priznám sa, že okrem prvej svetovej vojny si neviem spomenúť na konflikt, ktorý by bol tak extrémne statický. A to paradoxne aj keď zoberieme do úvahy fakt, že oproti prvej svetovej (v podstate presne storočie naspäť) je svet totálne dynamický. Dnes nemáme plátenné stíhačky s rýchlosťou 250 km/hod ani tanky s maximálnou rýchlosťou bežnej chôdze. Informácie nám idú rýchlosťou svetla a najrýchlejšie kusy techniky používané vo vojne, družice, letia rýchlosťou niekoľkých desiatok Machov.
Kde bol front prvého januára 2023? Nuž, takmer tam, kde je aj o rok neskôr. Ruská armáda postúpila pri svojom najväčšom územnom zisku, pri Bachmute, o závratných 14,5 kilometra. Keby sme to naniesli na mapu Slovenska, je to zhruba ako od mostu SNP po Svätý Jur – prakticky sa to dá zhrnúť, že Rusi dokázali prejsť trasu električky číslo 3 (z polovice) alebo pre nás kopaničárov (pozdravujem Kopaničárku a teším sa na repák) je to vzdušná čiara z Brezovej do Vrbového. Ak je toto výkon druhej armády sveta, tak potom neviem.
Na ostatných frontoch je to ešte horšie. Pri Avdijivke, hotspote dneška, je to necelých desať kilometrov. V oblasti Vuhledaru sa to pohybuje v stovkách metrov až malom kilometríku. To isté na severe, kde práve ruská armáda nastupuje (znova).
Neviem sa dopátrať po ploche dobytej Rusákmi, ale pravdepodobne by sa jednalo o desiatky kilometrov štvorcových. Pre info, kataster Brezovej má výmeru 41 km2, Bratislava 367 km2. Ak by sme dali dokopy súčet všetkých dobytých území v hrubom, tak Zmrdi dobyli približne dve až tri Brezové pod Bradlom vrátane polí a lesov.
Čo dobyla Ukrajina? V lete nastala tokmacká ofenzíva, ktorej cieľom bolo pretnúť ruské pozície smerom na Melitopoľ a dostať sa k Čiernemu moru. Ofenzíva nevyšla, ale Ukrajinci v tejto oblasti znovuzískali 81 km2 plochy. Trochu viac na východ je to dokonca 245 km2 (okolie Staromajorského) a na západ aj východ od Tokmaku majú ZSU v rukách ešte tri územia so súhrnnou výmerou cca 100 km2. Deepstatemap neukazuje Krynky a ľavý breh Dnepra, ale aj tam je istý, hoci malý územný zisk. Po zvyšku frontu sa nádju drobné územné zisky, dokonca aj na jar stratené územia okolo Bachmutu v istej miere zmenili držiteľa (a treba podotknúť, že žiaľ teraz zasa). V každom prípade mi to príde ako malý ale predsa len čistý zisk Ukrajiny. To nevadí, Putin aj tak vyhlásil, že do konca 2024 chce celý Donbas a z dlhodobého pohľadu celú ľavobrežnú Ukrajinu. Drogy jsou zlí...
Zhrnutie roku 2023: Mordor stratil rádovo stovky kilometrov štvorcových, bez ohľadu nato, ako budú predávať tupelám zisk Marjinky alebo okolie Avdijivky. Ak zarobím tisíc Eur a dvetisíc stratím, som skrátka v mínuse, hocako sa môžem šponovať.
2. Straty na fronte (ruská strana)
Hoci krátko pred koncom minulého roka prebehla v Rusku mobilizácia (presnejšie mohylizácia), ktorá vlastne ani poriadne neskončila, Rusko nezúročilo stovky tisíc znáborovaných mužov vôbec nijako a gross vojakov je teraz, po roku, buď na štýl slnečnice, digitálok alebo muchotrávok. Ukrajina má v zbrani státisíce vojakov, takže doplnenie tristo tisíc mužov na nepriateľskej strane sa za normálnych okolností musí prejaviť – za normálnych okolností, teda niekde mimo Ruského Latrinistanu. Moskva „slávila“ svojho stotisíceho nebožtíka vlani presne o takomto čase, teda po ôsmych mesiacoch trvania vojny. K dnešnému dňu je to niečo nad tristopäťdesiat, čiže v tomto roku Mordor skántril 2,5x viac vojakov ako vlani za osem mesiacov (a opakujem, prišiel o stovky km2 územia).
Prístup Kremľa k tejto vojne bolo krásne vidno v bitke o Bachmut. Trestanci spadajúci pod Prigožinovych Wagnerovcov chcípali po stovkách denne. Legendárne video, kedy Prigožin nadával Šojguovi a Gerasimovovi nad hromadou mŕtvych zekov, bolo iba stelesnením, ako retardovaná táto krajina a táto armáda je. Bitka o 70.000 mesto, teda niečo ako Trnava, bez strategického významu, surovín (v oblasti je sadrovec a kuchynská soľ, niečo totálne zbytočné pre vedenie vojny) vyčerpala rossijskuju armiju tak, že sa potom Moskva nezmohla prakticky na nič podstatnejšie. Niekedy na prelome rokov mala nastať ruská ofenzíva pri Vuhledare a Dnepri, ktoré ale skončili rýchlejšie ako začali a Rusi nechali na poliach stovky tankov a inej techniky, tisícky vojakov a generál Rustam Muradov bol povýšený a prevelený inam, inými slovami, zbavený velenia pre neschopnosť (v tomto prípade hraničiacu až z naprostou debilitou).
Generál Surovikin (ozaj, od toho znepokojujúceho videa, kde sa objavil v sprievode manželky v slnečných okuliaroch na dvorčeku 3x3 metre s tým, že aha, som v poriadku, ho niekto z vás videl? Ja teda nie...) sa zasadil po stiahnutí svojich vojsk spoza Dnepra o vybudovanie siete obranných línií, ktoré nesú jeho meno. Práve na tej stroskotal horeuvedený pokus ZSU o prerazenie k moru. Nuž, Ukrajina príliš dlho otáľala, hoci samozrejme mala k tomu objektívne dôvody v podobe nedodania zbraní ako Abrams, Leopard II., Challenger a stíhačiek F-16. Napriek týmto zemným prácam sa straty Rusákov na fronte prudko zvyšovali, čo je taký paradox, že ani neviem ekvivalent. História totiž vraví, že útočiaca strana by mala mať zhruba 4-násobný počet vojakov, keďže bude mať vyššie straty. Rusi sú natoľko neschopní, že ani toto nedodržali. Čo je dobré, len konštatujem.
No a napokon straty Orkov vystrelili v prebiehajúcej bitke o Avdijivku. O tej som písal v posledných blogoch mnohokrát, ale zhrniem, že od začiatku októbra (takmer tri mesiace nazad) sa denné prírastky slnečníc pohybujú niekde na 1.000 plus, čo sú čísla nevídané ani pri Bachmute a Soledare. Putinov príkaz dobyť Donbas do konca novembra (hahaha) berú asi jeho generáli príliš vážne a neberú ohľad na vlastných ľudí (už ikstý krát rozmýšľam nad tým, aké gule musí mať typický ruský dôstojník – žeby mikroskopické? Vážne sa nevie ruský medailami ovenčený generál postaviť nezmyselnému rozkazu? Má za sebou preboha celé divízie, ktoré skôr poslúchnu jeho ako Šojgua alebo Putina niekde na obrazovke). Vtipné je, že ani štvorciferný denný prírastok nevedie k výsledkom a front sa hýbe v stovkách metrov denne, a aj to len na niektorých miestach.
Aktuálne čísla zhrniem (včera som dával niektoré vypichnuté, dnes celovojnovú rekapituláciu): 350.270 slnečníc, 5.828 tankov, 10.825 BVP, 932 raketometov, 611 kusov PVO. Čo sa týka lietadiel a vrtuľníkov, 324 je číslo u obidvoch zložiek. Tu by som si dovolil trošku pochybovať, iné zdroje uvádzajú diametrálne odlišné (nižšie) čísla. Rusko sa k tomuto dátumu dostalo na 22 vojenských lodí a dokonca aj jednu ponorku. Pri nákladných a tankovacích vozidlách je číslo dňa 10.919 a špeciálna technika, nech už je tam zahrnuté čokoľvek, je uvádzaná na 1.208. Keď už sme pri vojenských lietadlách tak preberme si aj fakt, že civilné letectvo v Rusku hlási abnormálne vysokú poruchovosť a dokázateľné straty sú prinajmenšom v niektorých prípadoch, kedy lietadlo pristálo v poli bez možnosti vzlietnuť. Koľko strojov medzitým Rusáci odstavili a skanibalizovali na súčiastky sa dozvieme až po vojne. V každom prípade tie numerá budú rásť a tipujem, že už dnes sú v desiatkach.
Zhrnutie 2023: Rusko napriek mnohým skrytým a jednej oficiálnej mobilizácii nedodalo požadované výsledky. Naopak, väčšina povolaných vojakov išla za ruským korábľom a na pomere zisk/strata sa to de facto neprejavilo.
3. Ekonomika
Sankcie nám neškodia! Sankcie nás posilňujú! Sme silnejší! Západ krachuje!
Koľkokrát sme počuli tieto žvásty? Ak by som zakaždým dostal éčko, tak kupujem Ukrajincom letku ef šestnástok z vlastného vačku. Aká je ale realita?
Vysnená méta jeden rubeľ za jeden dolár sa Rusákom splnila stonásobne, a to napriek drastickému vyplieneniu ruských rezerv valút. Centrálna banka zasahovala intenzívne, ale nezdá sa, že stovka za doláč je to, k čomu sa Zmrdi upierali.
Ruské predpovede spred roka, že Európa v zime pomrzne, lebo ruský plyn nebude, sa splnila takmer tak, že som väčšinu zimných mesiacov chodil v botaskách a studené nohy som mal iba vtedy, keď mi ich Inna v noci nezohriala. Úprimne povedané ani si nepamätám, kedy sme mali tak nízku spotrebu plynu. Áno, zdražené energie zdražili reťazovo všetko ostatné, ale ruku na srdce, akonáhle sa zistilo, že v lete skôr chytíte úpal ako omrzliny, zvyšujúca sa inflácia sa trošku ukľudnila a dnes nie je niečím extra (z dlhodobého pohľadu).
Cena ropy a plynu sa dostala na normál, rovnako ako ceny elektriky. Sankcie dopadajú na čoraz viac sektorov ruskej ekonomiky, čerstvo už aj na diamanty. Hoci je pravda, že vo veľa prípadoch sa Rusáci dokážu prekľučkovať sankciami, každá kľučka navyše pridáva na cene, čase a hlavne hrozí odhalením siete pašerákov a zdĺhavým nastavovaním siete druhej. Otázne sú aj objemy pašovaného tovaru – ľahšie doveziete legálne milión kusov iPhonov ako ilegálne, niekde cez desať prostredníkov, tisícku. To, že sankcie fungujú dostatočne tvrdo, je vidno na ruskom automobilovom priemysle, ktorý stihol úplne skolabovať. Hoci pred rokom sľubovali pozostalým bielu Ladu za padlého hrdinu, dnes nedokážu vyrobiť toľko ani poťahov do tých Lád. Číňania prebrali istú časť produkcie, ale reálne sa jedná len o montáž dielcov dodaných z čínskych fabrík, nie o samostatnú výrobu. Opakujem, krajina so 142 miliónmi ľuďmi si nedokáže vyrobiť vlastné auto.
O tom, že ruský automotive je v péčku, svedčí aj najnovší výplod LSD ruských vývojárov, elektromobil s označením Avtotor Amber. Určite ste ho už v novinkách videli, takže nebudem hnusiť moje geniálne a nádherné blogy fotkami toho „stvorenia.“ Doplním len, že sa jedná o auto príliš pripomínajúce Putina, akurát to má menšiu spotrebu botoxu a na rozdiel od Chujla je zatiaľ len v jedinom exemplári (podľa mňa to tak aj ostane). Keď sa ešte vrátim k tým bielym Ladám: predstavte si, že vám Moskva sľúbi za padlého syna Avtotor Amber. Asi by som mu krkol zakrútil ešte dvesto metrov od regrutačným centrom...
A čo ruské obchody? Vkusne.tóčka, teda ruský ekvivalent MacDonaldu, akosi vodami nezamútil a podľa mňa ho práve prepisujú na Gólodno.tóčka.furt. Ruské mobily, ktoré mali byť predstavené, akosi zakapali a ak majú mať v budúcnosti ruský dizajn v štýle Avtotoru Amber, tak podľa mňa k nim bude doplnená predlžovačka plus dieselgenerátor grátis a bude mať tvar pankreasu grónskej veľryby. Ruské letectvo, ako som písal včera, takisto nenamútilo veľa vody, o to viac ukrajinskej ornice.
A čo dezolátmi ospevované suroviny Číne a Indii? Nuž, indické rupie sa Rusákom kopia tak, že si s nimi asi tapetujú steny Kremľa a Dillí sa úporne bráni platbám juanmi alebo čímkoľvek západným (indický vývoz do Ruska je minimálny, takže rupie naspäť nedostanú tak ľahko). Sila Sibíre II., vlhký sen každého s IQ bernardína, sa nekoná, pretože Čína chce, aby to zacvakalo Rusko, a aby toho nebolo málo, takisto vyžaduje ďalšie zľavy na komoditách. Inými slovami daj nám to skoro zadarmo, a ešte nám to privez na tvoje košty.
Rusku ani nevyšla hra na zvýšenie cien ropy kvôli Izraelu/Plastelíne (žiadne vážne kolísanie) a Venezuele/Guyane (detto), hoci čerstvo narástli ceny ropy vďaka Húthíom a ich terorizovaniu Červeného mora. Ako som písal, toto je podľa mňa krátkodobý efekt, pretože je otázkou, čo s bosými kozomrdmi spraví niekoľko náletov US/GB lietadiel, prípadne rota mariňákov s dronmi. Húthíovia sa síce vyhrážajú, že sa vyberú do Pásma Gazy pomôcť Hamasu v boji proti Židom, ale veľa šťastia na vašej púti cez arcinepriateľskú Saudskú Arábiu, púšť, Izrael a bojisko v Gaze. Viete čo? Keď ma budete srať, pôjdem peši na Mesiac. Budem tam akiste skôr a bezpečnejšie ako vy v Pásme Gazy.
Zhrnutie 2023: Ekonomicky sa Rusko nijako neposilnilo. Naopak, stráda na poli exportu surovín, stratilo partnerov v zbrojnom priemysle (Emiráty NULA!), domáca výroba a spotreba sa prepadajú nonstop. Ani jedno opatrenie, ktoré Putin a spol. ohlasovali, sa reálne neprejavilo. Mordor sa dostal dokonca do štádia, že im pre nedostatok náhradných dielov prepadá produkcia ropy a plynu a dokonca už aj Chujlo prosí o zníženie ťažby ropy; nehovoriac o tom, že na ruskom trhu už je nedostatok vajec. Čo k tomu dodať viac?
4. Zahraničná politika
Na poli zahraničnej politiky je to tragickejšie ešte viac. Rusko stratilo väčšiu časť podpory v zahraničí a zostáva mu pravdepodobne len Severná Kórea a Bielorusko. Je pravdou, že séria vojenských pučov priniesla na niekoľko afrických trónov proruských prezidentov, menovite asi najviac bolí Niger, ale toto nie je niečo, z čoho by sa trebárs Európa alebo Ukrajina vrhala na kolená a prosila Kremeľ o odpustenie (keby sa na tie tróny vojenským prevratom dostali prezidentky, jednalo by sa o takisto o vojenské puče alebo skôr o vojenské puče?). Rusko zamiešalo (či už priamo alebo nepriamo, ja sa prikláňam k tomu, že priamo) kartami v Izraeli, ale túto tému nebudem hlbšie rozoberať. Venezuela skončila z pohľadu Kremľa o to horšie a zostáva len spomínaný Jemen.
Ďalší vlhký sen slovenských améb, Čína, si z Ruska robí ekonomického vazala čoraz viac; musí to byť tragické, keď na mape nenájdeš dve najväčšie krajiny sveta ale vieš, že sa navzájom podržia, hoci oni furt nyšt a nyšt. V každom prípade Moskvu podržala prekvapivo Severná Kórea, a to miliónmi kusmi munície staršej ako Putin. Tá pravidelne na fronte zlyháva a kombinácia starej a nepresnej munície s vydratými starými a nepresnými hlavňami plus ožratými a unavenými posádkami vedú k tomu, že by na ukrajinský front mohla ísť Romana tabak mrdať tenisové loptičky a na ukrajinskej strane by sa to prejavilo možno horšie. V každom prípade doliezť takmer kolenačky do Pchongjangu a žobrať o renesančnú muníciu, tomu hovorím politický rast jak sviňa!
A čo ruskí vazali? Moldavsko a Kazachstan ukázali Rusákom prostredník tak veľký, ako len mohol byť. O to viac asi Rusákov zabolí prostredník od dlhodobých spojencov - kresťanov ešte z čias cárov, Arménov. Turkovia, ku ktorým vzhliadali podgurážené pohľady našich neprispôsobivých spoluobčanov (dezolátov), si vedú svoju hru a tá rozhodne nie je taká promoskovská ako dezolé chceli. Turecká garancia vývozu ukrajinského obilia z ukrajinských prístavov je katastrofálnejším fľusom do ksichtu poloopíc ako si väčšina z nás uvedomuje, pretože táto zdanlivo bezvýznamná udalosť značí, že Rusko po dvesto rokoch stratilo dominanciu v Čiernom mori – definitívne. To len podtrhnem faktom, že tento rok stratil Mordor viac lodí ako vlani, a to kvôli krajine, ktorá námorníctvo prakticky nemá.
Čo sa dá ešte viac povedať k zahraničnej politike Ruska? Nuž, americká strana a Západ ako taký nielenže sa neunavili z pomoci Ukrajine, ale ešte ju aj zvýšili (hoci teraz to tak opticky nevyzerá). Tam, kde sa stredná Európa vyčerpala, nastúpilo o to viac spomalené Nemecko; ako som Scholtza nemal rád ako akéhosi bezpohlavného aparátčika, teraz pred ním smekám skalp. Dokonca aj vlhký sen Putina, Donald Trump, sa nechal počuť, že v prípade znovuzvolenia do Bieleho domu dá Zelenskému násobok toho dnešného. Inými slovami, žiadne bratríčkovanie s Chujlom sa konať nebude. K tomu len doplním, že k včerajšiemu oznámeniu, že Colorado vylúčilo Trumpa z volieb sa dnes pridal ďalší tucet štátov. Ozaj, nebude napokon znovuzvolenie Bidena pre Putina tou lepšou správou?
Poľsko zmenilo tento rok režim, ale rozhodne sa nezmenil poľský postoj k hordám na východe. Argentínsky prezident ešte ani nevyprdel tapacír na stoličke a už ukázal prostredník Rusku, Číne aj BRICS-u. Ozaj, BRICS.... Pamätá si ešte, čo to akože malo byť? Ešte vlani na jeseň ma známy (dezolé) presviedčal o tom, že BRICS to tu tou svojou novou menou rozbije. Vyzerá to tak, že stále platím Eurom a v USA doláčmi...
Kazašský prezident si z Puťka robí tak otvorenú prdel, že ani Pellegrini večer po voľbách tak otvorenú prdel nemal. Dokonca stíha pašerákov sankcionovaných tovarov. Ruská menšina v Kazachstane (najväčšom postsovietskom štáte okrem Ruska samotného) je miestami až perzekvovaná a videá o tom, ako drzí, povýšeneckí Rusi boli dokopaní na ulici miestnymi do krvi, prípadne kde Rusák so sklopenými ušami a škrípajúcimi zubami strhával z auta nálepku Z, obleteli svet a pobavili všetkých. Nemusí byť pre Putina mať na juhu tak veľký a ťažko dobyteľný, vyslovene latentne nepriateľský štát...
Čo ale Rusko získalo? Nuž, na Slovensku sa zmenil režim. Je to pre Moskvu tak výrazný úspech, že aj samotný Dmitrij Peskor ironicky na margo Fica vyhlásil, že v podstate to nikoho nezaujíma, pretože sme hovnom. Preto aj Fico napokon zmenil rétoriku a namiesto doterajšieho klamania klame ďalej, len menej prorusky. Orbánovi sa varí v Európskej únii voda a vnútorne dúfam, že v rozpätí mesiacov sa maďarský bastard doplazí do Bruselu kolenačky, aby mu uvoľnili eurofondy a vrátili hlasovacie práva, pretože už bude dobrý. Orbán je tak prehnitá osoba, že on je schopný zradiť aj Putina a aj vlastnú mater, pokiaľ mu pôjde o prachy – a zo Západu mu rozhodne budú tiecť ďaleko-ďaleko väčšie ako z Moskvy.
Zhrnutie 2023. Žiadne spojenectvo Moskva versus významný hráč sa nedeje a neudeje. Čína ako potenciálne kľúčový hráč sa dištancuje od vybrakovaného Ruska a slovami štamgasta by som povedal, že zato, že sa s tebou vôbec bavím, zober mi drink. India nemá o Rusov záujem a využíva situáciu na nabalenie vlastného petrochemického priemyslu. Otroci zo ZSSR od banánovej republiky odpadávajú, pričom Putina nejaký zdementnená lysá Lukašenkova hlava zachráni práve tak ako mňa modlitebná knižka. Rusi si znepriatelili aj neutrálny Izrael a čokoľvek spravili alebo povedali smerom von, vystrelilo im to naspäť. Ak vlani boli Rusi silným zloduchom, dnes sú len zloduchom.
A neklamme sami seba, inak to už nebude.
5. Domáca politika
Doma to tiež nie je o moc ružovejšie. Po vlaňajšom exode potenciálne mobilizovaných (hovorí sa o viac ako milióne utečencov) sa domáca sila preriedila. V krajine chýbajú pracovné sily, hlavne muži s lepším vzdelaním. To sa samozrejme prejavuje na ekonomike a na tom, koho regrutovať. Od prvotných demonštrácií pred rokom a trištvrte sa podarilo vďaka polícii, udavačom a Rossgvardiji potlačiť protesty – lenže po katastrofe pri Advijivke sa čoraz otvorenejšie stavajú proti Chujlovi ruské ženy a dokonca čerstvo už aj regionálni politici. Zima bude kľúčová, pretože potraviny dražejú, elektrárne horeli celú jeseň, fabriky a sklady horia nonstop a akonáhle Rusko začne zimnú protienergetickú kampaň, Ukrajina už má nachystané stovky striel – ktoré mieria presne na ruské náprotivky. Ruská populácia žije prednostne na západe krajiny, od Moskvy smerom k Čiernemu moru, čo je presne to, kam ukrajinské raketové sily dostrelia. Niekde v oblasti Moskvy, Kazane alebo Volgogradu je zima oveľa tuhšia ako niekde okolo Kyjeva alebo Ľvova; rozvodná sieť môže dostať na frak veľmi skoro a vzhľadom na „úspechy“ ruského PVO si trúfam povedať, že aj veľmi ľahko. Ako sa to prejaví na spokojnosti ruskej verejnosti, si môžeme len domyslieť.
Najväčším fiaskom Putinovej politiky je Prigožinova rebélia. Moment, kedy sa za 24 hodín dostane svorka postarších vojakov a trhanov z väzníc z hraníc Ukrajiny až kamsi takmer na dostrel od Moskvy, zostrelia niekoľko lietadiel vrátane superdrahého stroja na elektronického prieskumu, geroji z Rossgvardije, armády, špeciálnych jednotiek aj FSB spinkajú a hlavná nádej ruskej armády, generál Surovikin, sa objaví pred kamerou zjavne na strane rebelov, sa zapíše do análov ruskej dementnosti neskutočne hlboko. Chujlo nemá ani toľké gule, aby sa za svojim kilometrovým stolom ukázal na obrazovkách – aký to rozdiel so Zelenským, ktorý sa deň po oslobodení Chersonu objíma uprostred Chersonu s miestnymi, všetko na dostrel ruskej artilérie krížom cez Dneper. Hrdina Puťko sa zjaví aspoň v televízii, keď už nie naživo, zhruba týždeň po akcii – neviem, prečo ho prebaľovali tak dlho...
Ani v tomto roku neskončilo typicky ruské lavírovanie od pravého po ľavý mantinel. Hoci sa musím priznať, že som očakával v línii rozprávok demilitarizácia, denacifikácia, desatanizácia niečo nové aj v druhom roku vojny (napadá mi de-drakonizácia, devšivavizácia, deBajajizácia alebo úplnou topkou by bolo deprinceznizácia či deGargamelizácia), nič také sa neobjavilo a bumerang sa vrátil k starej osvedčenej demilitarizácii. Vyhlasovanie vojenských cieľov od dobytia Donbasu cez dobytie Avdijivky postupne zmutovalo do aktívnej obrany Avdijivky (ktorú mimochodom nemajú, takže neviem, ako ju chcú brániť), hoci jedným dychom ohlásili dobytie Donbasu a ľavobrežnej Ukrajiny, a to dokonca v tomto storočí, ak Boh a Zalužnij dovolia. Zatiaľ to tak nevyzerá, takže do Silvestra by sme sa mohli dočkať nejakej drobnej úpravy cieľov, napríklad „Chceme dobyť tie dva drevené holubníky tristo metrov od našich doterajších pozícii, a to do prezidentských volieb v Rusku (presnejšie, tých 2028). Sú strategicky dôležité pre vojnové úsilie, pretože na hambálku tam visia štyria ukrajinskí zmutovaní vojaci a celé velenie NATO!“
Popularita Puťka dosiahla tak závratných rozmerov, že pri ohlasovaní svojej vôle kandidovať do konca sveta musel ukázať svoju nekonečnú skromnosť tak, že nato použil štáb a štatistov až v takej miere, že Steven Spielberg si práve robí poznámky. Vopred naučené scenáre, hlasovanie strihnuté natoľko, aby nebolo vidieť nesúhlas delegátov, Dmitrij Medvedev cudne klopiaci svoje zraky ako panna pred *****om pred Blahom, to všetko svedči o nesmiernej popularite človeka, ktorý vám privedie do hrobu polovicu spolužiakov a druhej polovici zanechá toľko končatín ako má terárium s užovkami. Ja vravím dlhodobo, že najväčším motivačným rečníkom je prázdny žalúdok (Miro, tieto riadky nečítaj, OK?), čo je podľa mňa jedinou medicínou na dlhodobo nezamestnaných Sandokanov v Letanovciach. Tým pádom môžete vo svojom podbrušku cítiť neskutočnú hrdosť nato, že váš syn popravil bezbranného ukrajinského zajatca, domov poslal štyri ukradnuté práčky a znásilnil dve sedemnástky (inak ruského pôvodu); keď si z dôchodku kúpite štyri pakle vajec a na ten piaty si musíte vybavovať hypotéku, pračka vám nejde, pretože elektriku dodávajú každý tretí deň a syn je stajlovo oblečený v čiernom sáčku na odpadky, predsa len vaša hrdosť trošičku pohasne. A presne toto vidieť na ruskej verejnosti, ktorej sa pýtajú na názor. Čoraz viac z nich neodpovedá náznakovo ale už otvorene proti Putinovi. Prázdny bachor nepustí a z ksichtu prechľastaného Solovjova sa bežný ruský dôchodca nenažerie.
Inak pre info: krásny prepočet dal dnes Vít Solnař. V Rusku je vo vekovej a pohlavnej triede 20 – 54 rokov celkovo 34.600.000 mužov. Aktuálne straty (slnečnice) sú spomínaných 350.000. vážne ranených v zmysle zmrzačenia (fyzického alebo aj psychického) je ďalších 325.000 Zmrdov (Vít ráta s väčším počtom ranených, pretože to, čo chcípne sto kilometrov niekde od hraníc v lazarete alebo pri nehode sa nedozvieme a akiste je to pomerne vysoké číslo). Vychádza z toho v danej vekovej kategórii 1.18% a 0,95% stratených mužov. Je viac ako možné, že toto číslo bude nižšie, keďže časť narukovaných a teda aj stratených (a uvedených v štatistikách) tvoria aj 18-roční alebo viac ako 55-roční. V každom prípade tento pomer tvorí hrozivé numero 2% straty v onej kategórii.
Teraz malé zamyslenie: my sme mali na základke štyri triedy po necelých 30 žiakoch. Odrátam polovicu (dievčatá) a vyjde mi to zhruba 50 chlapcov. Štatisticky jeden z toho nežije. V druhom ročníku tiež, v treťom tiež, atď. Inými slovami sa Mordor dostal do štádia, že každý pozná niekoho, kto na Ukrajine zahučal vo vojne, ktorá mala trvať štyri dni a priniesť Rusku status obávanej veľmoci. Namiesto toho čakáš s batohom rubľov na fronte (našťastie len na vajcia) a kukáš na fešáka z prvej B, ktorý kríva na hliníkovej nohe; druhý feši z prvej C je podľa všetkého v ukrajinskom slnečnicovom oleji a jeho manželka márne očakáva nielen sľúbenú Ladu, ale aj podpísané peňažné odškodnenie.
Čo to spraví s verejnou mienkou môžeme len tipovať.
Kľúčom budú prezidentské voľby v marci. Neživme v sebe nádej, že cár ich drvivo nevyhrá – pod 85% nepôjde na betón a napríklad delegáti jeho strany sa nadrzovku nechali počuť, že ich cieľom je víťazstvo nad 90% (jediná krajina na svete, kde už vopred nielenže vedia, že koľko percent diktátor dostane, ale aj to vopred oznámia). Ak ale národ nepríde k urnám, zbytočne sa Chujlo bude ksichtiť svojim botoxovým ksichtom na kamery. Bude to niečo ako skrytá žiacka knižka – päťka síce vidno nie je, ale je tam.
A ešte k tým vajciam: nosnice menej nesú v zime ako v lete alebo na jar. Vajíčko je hodnotnou stravou chudobných a netreba ho bohvieako skladovať. Už teraz, v decembri, je ich značný nedostatok – čo sa stane o tri mesiace? Za normálnych okolností v tržnom prostredí sa každá farma/hydináreň/dôchodkyňa na vidieku rozhodne nechať viac kureniec mimo hrniec a vie, že o pár mesiacov bude denne o X vajíčok naviac. Lenže v Rusku nejsou lidi, prostriedky a asi ani vôľa nato, aby sa to vrátilo do normálu. Každý sa bude ošívať, či má investovať do podniku, ktorý mi niekto zajtra znárodní alebo polovicu zamestnancov odvedie na front. Je dobré využiť nedostatok a zarobiť na tom, ale...
6. Svetová politika a ekonomika
USA ako najväčší hráč držia líniu. I keď práve v týchto dňoch hlavne Republikáni trošku štrajkujú (a vyzerá, že len pro forma), držia sa. Bidenovi som príliš neveril, no klobúk dolu. Americká ekonomika zažíva istú formu rozkvetu, nezamestnanosť je nízka, načim znížiť deficit (ale až po vojne prosím). Postupne začínam mať pocit, že americké zbrojovky zaplatili priamo Puťkovi, aby im urobil dokonalú reklamu – dubajský veľtrh zbraní značí niečo ako katapultovanie druhého najsilnejšieho hráča mimo hru a prerozdelenie trhu ostatnými.
Švédsko a Fínsko už buď vstúpili do NATO alebo ich to čaká v budúcnosti. Najmä Fínsko, ktoré s Mordorom fyzicky susedí na dosť dlhej hranici, a ktoré vyhnojilo svoje lesy dostatkom prírodného ruského hnojiva v rokoch 1939 až 1944, musí byť pre Kremeľ takou malou trieskou v zadnici....no malou... takým veľkým losím parohom, navyše zastrúhaným. Krajina populácie Slovenska má armádu v úplne inom storočí ako barbarská horda na východe, a v prípade konfliktu by dobrovoľníci nordických krajín s pomocou nečakali. Švédi ešte fyzicky v organizácii nie sú, ale beriem to ako terajšie Vianoce – už čoskoro!
NATO inak posilnilo ešte viac a vstup Ukrajiny je síce o trochu, ale predsa len bližší. Výrobné kapacity v krajinách sa zvyšujú, po troch dekádach sladkého spánku.
Čína, ako som spomenul vyššie, nielenže nedorazila na pomoc Moskve a nenechala si slovenských dezolátov vybrhliť brko so slzou v oku a slinou v kútiku (aj keď u týchto evolučne nižších živočíchov je to možno naopak); Čína má Rusákov na háku. Je síce pravda, že nejaká tá súčiastka alebo sankcionovaný tovar sa v Mordore zjaví, ale nerobme z toho ekvivalent Marshallovej pomoci a zo Si Ťin-Pchinga Ježiška. Čína má sakra veľké problémy (o tom vám ale dlhujem dva blogy, priznávam sa). Realitná kríza zdanlivo stratila glanc, no opak je pravdou, prehĺbila sa. Populácia starne z roka na rok a ja sa doslova teším na demografickú štatistiku niekedy na jar. Nezamestnanosť presahuje v niektorých vekových kategóriách 20% (žeby čoskoro Šojgu náboroval mladých nezamestnaných Číňanov? S tými šikmými očami by si hádam aj celkom rozumeli...). Odliv zahraničných investícií značí pre Čínu peklo a značná časť výroby sa presúva napríklad do nepriateľskej Indie alebo rovnako nepriateľského Vietnamu. Tajwan sa po rokoch vojenskej stagnácie prebral k životu a je číslom dva na hľadáčiku amerických zbrojoviek. Japonsko aj Južná Kórea zbroja tak ako dlho nie (hoci aj oni trpia demografickou krízou, Chryzantémový trón úplne najviac). Macko Pú podľa chýrov trpí paranojou a v jeho okolí miznú vysokí predstavitelia (dokonca som čítal, že dych naberá konkurenčný klan bývalého tajomníka, tuším Ťiang Ce-mina).
Izrael? Ten sa po siedmom októbri prestal hrať s plastelínou a namiesto toho robí plastelínu z Plastelíncov. Konečne! Zdá sa, že svet sa bude toľko hrať na pseudohumanistov a podporovať každú háveď planéty, až humanizmus zanikne v stredovekých sektách. Podľa všetkého po dvoch mesiacoch Izrael už drží pod pokrievkou veľkú časť bojovníkov Hamasu a zvyšok sa rozutekal po päťhviezdičkových hoteloch celého Blízkeho východu, takže pád Gazy beriem ako otázku času. Izrael inak sľubuje Rusku vyrovnanie, čo by mohlo byť jedným zo sľubovaných gejmdžendžerov vojny. Predstavte si ten paradox – Rusko vpadne na Ukrajinu, aby ju denacifikoval, a ono Tel Aviv jej dodáva zbrane... Putinovi musí v hlave botox vyschnúť... Tak ako tak, prinajmenšom Irán bude mať v istej miere po kytkách.
Európa. Ak ste pubertiačka, ktorú idú vyhodiť zo školy a rodičia z domu, frajer ju zbuchol a zaprel, za posledné prachy nevie, či si kúpiť potrat alebo tresku a dva rožky a lístok domov, no ale rozmýšľa nad tým, že či bude lepší ružový, modrý alebo červený iPhon a že lak na nechty je lepší bio/eko/raw, pretože orangutany v Grónsku neplávajú hladné na ľadových kryhách, tak sa správate zhruba ako chodiaci ekvivalent Európskej únie. Svetadiel, ktorý dobyl väčšinu planéty (angličtina, španielčina, portugalčina a dokonca aj ten francúzsky prihriaty ultrazvuk dominujú planéte čo do počtu hovoriacich aj čo do rozsahu plochy), dnes nemá starosti s tým, že zažívame demografickú krízu, ktorú sa snažíme zaplátať neprispôsobivými migrantmi buď s hovnom alebo Koránom v hlave a mačetou v ruke. Nemáme starosť s tým, že až niekedy do druhej vojny sme dominovali patentovým úradom a dnes oslníme akurát tak módnym mólam s nepoužiteľnými handrami z recyklovaného plastu (dúfam, že predtým z neho aspoň toho ruského mobika vysypali). Namiesto brutálnej modernizácie energosústavy sa ideme baviť o tom, či je väčší fuj uhlie, ropa alebo plyn, alebo je to celé ultrafuj, lebo veď plávajúce orangutany na ľadových kryhách. Súštátie, ktoré sa dokopalo k najväčším opatreniam na ochranu prírody, sa samobičuje dobrovoľne ďalej a ďalej, a to na úkor vlastného rozvoja. Je síce pekné, že myslíme na ekológiu, ale ekológia je jedno a prestrelené koleno druhé. Zaplavení dotáciami, ktoré krivia trh, presýtení škodnou v štýle odborov, ľudskoprávnych aktivistov a LGBT+- ideológie (som za, ale tam, kde sú tieto menšiny potláčané. Skús ísť ty, fialovohlavá maskulínna ohava, ísť bojovať za práve gayov a lesbičiek do Afganistanu. Kúpim ti letenku. Jednosmernú. Hlavu mi Taliban doručí poštou).
O tomto by som mohol písať hodiny a len by som sa rozčuľoval. Ale našťastie aj tu musí byť optimistický. Už aj Európa zrazu zisťuje, že pár byrokratov od stola majú pre spoločnosť význam asi ako klimatológ pre vedu alebo kreacionista pre históriu (alebo Eduard Heegr pre všetko). Zrazu sa čoraz viac búri proti emisným hovadinám. Automobilky prestali tupo prikyvovať a pred kamerami zosmiešňujú debilkov v Bruseli. Tepelné elektrárne – teda okrem Novák – sa akosi ťahajú dlhšie ako sa plánovalo pred vojnou. Nonsens menom ESG fondy, asi najväčší nezmysel od Rudého práva, sa prepierajú a už to nie je taká téma. Grétka Thunbergová si to štráduje v putách ako Pavol Rusko, len jej chýbajú na očiach nalepené menštruačné vložky a výhovorka na kyselinu. Elektromobilom je zrazu odopieraná štátna dotácia, čo je pre výrobcov niečo ako keď Matovičovi vypnete pred ksichtom kameru. Dokonca aj zbrojné fabriky zrazu verejnosť vníma nie ako niekoho, kto ich chce zabiť, ale ako niekoho, kto nechce dopustiť, aby ste boli zabití.
Z Európy a Únie mám pocit, že nás Putin trochu prebudil z marihuanového opojenia. Nie úplne, dokonca aj veľmi pomaly, ale má to istý nábeh. Ľahšie ubrzdíte/rozbehnete malé Daewoo ako veľký nákladiak, ale keď už raz bežíte, môžete udávať trend. Ja len dúfam, že studená sprcha menom ukrajinský konflikt nás dlho nenechá spať. Rok 2023 v tomto beriem ako celkom dobrý – a 2024 môže byť v EÚ ešte lepší. Stačí začať Orbánom...
Ekonomická situácia vo svete: po panike na trhoch minulý rok sa situácia utriasla. Ropa a plyn klesli na znesiteľnú úroveň, produkcia v USA dosahuje rekordné úrovne a Čína nám troška stráda. Situácia je taká, že asi výraznejší nárast energií a teda aj tovaru a služieb v najbližšej dobe nehrozia. Okrem toho práve čerstvá správa: Angola zvažuje vystúpenie z organizácie OPEC, pretože podľa všetkého nie je spokojná s fungovaním spoločnosti. Nezamestnanosť v Európe klesá, v USA tiež, čo sa nedá povedať o Číne. Ani v tomto ohľade nehrá čas do karát Rusku a jeho spojencom. BRICS je niečím ako elíziom minulosti, prísľub, ktorý sa nedeje a neudeje. Nepotvrdili sa predpovede o závratne rastúcej nezamestnanosti, o absurdných cenách energií a potravín ani o tom, ako bez ruského plynu a ropy skolabujeme. Ja som optimista a tvrdím, že zdrojov je dostatočne veľa. Ak nechce spolupracovať jeden, nájdem si iného dodávateľa, ktorý si dôveru zaslúži.
Toto je ale to, čo Rusko pod Putinovým vedením nemá potenciál pochopiť. A nechápalo to ani predtým. Preto mu to treba vysvetliť v praxi.
7. Zhrnutie celého roka 2023
Rusku sa nepodarilo dosiahnuť svoje strategické ciele.
Pravdepodobne ani taktické, nehľadiac na placebá ako Soledar a Bachmut.
Ukrajine sa nepodarilo dosiahnuť svoj strategický cieľ, preťatie južného frontu.
Ale podarilo sa jej dosiahnuť taktické ciele, a to podrezanie ruskej armády.
Rusku sa nepodarilo dosiahnuť svoje ekonomické ciele, mimo iné stiahnutie sankcií, boostovanie cien ropy a plynu, zrazenie Európy na kolená alebo záchranu svojej ekonomiky z dlhodobého pohľadu. Z krátkodobého pohľadu sa ich ekonomike darí, ale rast HDP je vykúpený prepadom životnej úrovne, vydrancovaním fondu blahobytu a vyhadzovaním prostriedkov von oknom vo forme jednorazovo použiteľných tankov a munície.
Rusku sa nepodarilo dozbrojiť armádu, napriek recyklácii uloženiek.
Ani významne zúročiť personálny nárast armády vo vlnách mobilizácie.
Ukrajina sa v tento rok výrazne dozbrojila (and more to come!).
Ukrajine sa podarilo nielen obhájiť obilný koridor v Čiernom mori, ale navyše násobne silnejšie loďstvo Moskvy vytlačila na východ Čierneho mora (alebo dokonca na jeho dno). Ruský nárok na sevastopoľský prístav tým pádom stratil na zmysle.
Západu sa podarilo obstáť v diverzifikácii dodávok energonosičov viac ako dobre.
Zároveň sa zobudil zo zimného spánku a prestal brať Rusko a Čínu ako serióznych partnerov; začal nanovo zbrojiť a pripravovať sa na potenciálny väčší konflikt.
NATO obhájilo svoj zmysel.
EÚ v obmedzenej miere dokázala zareagovať na interné hrozby (Orbán, Fico, Greendeal, v prípade Dánska aj nelegálna imigrácia).
Nálezmi nových lokalít s rôznymi zdrojmi sa globálny trh so surovinami ešte viac diverzifikuje a zbaví sa závislosti na pár nespoľahlivých dodávateľov (ropa, plyn, fosfáty, kovy vzácnych zemín; Namíbia, Južná Afrika, USA, Švédsko, Nórsko, Mozambik, Vietnam alebo Bangladéš, dokonca aj samotná Ukrajina, ČR a Slovensko).
Ukrajina sa už v krátkodobom horizonte stane vedúcou vojenskou mocnosťou v Európe, a to vďaka dodávkam zvonka ale aj domácej produkcii.
Rusko stratilo ako dodávateľ zbraní aj zvyšok renomé a krachom domáceho odberu ruské zbrojovky (Suchoj, Uralvagonzavod, Mikojan Gurjevič, Mil, Kamov, Kurgan, Kalašnikov) pošlí nachuj. Rastúci rozdiel už nikdy nedobehnú.
Rusku zároveň skončí automotive (pokiaľ sa Mordor nevyrovná so svetom).
8. No a trúfalá predpoveď na záver
Rusku sa tak skoro Avdijivku dobyť nepodarí, ale nevylučujem, že podobne ako pri Bachmute napokon mesto získajú – za cenu ohromných strát a rozvratu vlastnej armády.
Bude to zároveň posledným ziskom v tejto vojne, ak sa to vôbec dá pomenovať zisk.
Ceny ropy a plynu budú stagnovať alebo klesnú.
Čierne more nebude viac ruské. Čiernomorská flotila stratí význam.
Prezident Putin bude prezidentom Putinom. Voľby budú tentokrát už nepokryte sfalšované a ľudia napokon vyjdú nasrdene do ulíc.
V Rusku bude ďalší rok turbulentnejším ako tento. Občianska vojna? Rebélie? Asi.
Ekonomika Ruska bude padať čoraz rýchlejšie. Zdroje a rezervy sa vyčerpajú.
Ruské straty na konci roka 2024? Pravdepodobne niekde na 600.000 slnečniciach a dvoch miliónoch ranených/zajatých/nezvestných.
Rusko dôjde o prakticky všetky tanky, drvivú väčšinu BVP a PVO systémov, kvôli nedostatku náhradných dielov nebude môcť zmysluplne použiť letectvo. Čiernomorská flotila utŕži ďalšie hanebné straty. Ruský Aeroflot zažije tragické nehody, asi so stovkami obetí.
Ukrajina do konca roka prebije front na viacerých miestach.
Čo do počtu zbraní (moderných) porastie Ukrajina do krásy.
V istom okamihu – tipujem, že na jar – Ukrajina prekoná v pomere kvalita a kvantita techniky ruskú stranu. Tým pádom Rusi stratia definitívne možnosti útoku.
Čínska podpora Rusku pravdepodobne neporastie.
Od Ruska sa naďalej budú spojenci odkláňať.
V Rusku sa bude populácia búriť. Čoraz viac.
Ruský občan brutálne schudobnie až na okraj podvýživy.
Do apríla v Rusku prebehne mobilizácia.
Nepomôže to.
A podstatný bod na záver: netrúfam si tvrdiť, či vojna tento rok (2024) skončí.
Ak sa vám blog páčil a máte k nemu nejaké postrehy, sem s nimi, rád si podiskutujem. Všetkých pozdravujem, želám veľa šťastia a pripája sa maród Inna (nie, nemá koronu). A ak chcete poslať Ježiška, môžete vo forme kafé na linku nižšie.
Všetkým samozrejme ďakujem.
https://www.buymeacoffee.com/johny1981aa
A samozrejme Slava Ukrajine!
