1. Malá exkurzia po Bhutáne
Bhután je pomerne drobná, v Himalájach skrčená krajina. Napriek rozlohe zhruba dvoch tretín Slovenska má ďaleko menšiu populáciu. Dôvodom je vysokohorské a chudobné prostredie, zlé podmienky pre poľnohospodárstvo a asi aj budhistická „vláda.“ Platí sa tu bizarnou menou ngultrum, ktorá je viazaná na indickú rupiu. Krajina je veľmi chudobnou, ale paradoxne v uplynulých rokoch bola druhou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou planéty, pričom rast HDP bol závratných 22,4%. Ak by sme mali my takýto rast HDP, tak amen glória, po dvoch či troch rokoch by sme bezmála dohnali Rakúsko. Ale nejde o HDP. Ide o populáciu. Tá sa hýbe na odhadovaných osemstotisíc duší.
A presne to je toľko, koľko Rusov zabalili na fronte Ukrajinci do čiernych sáčkov.
2. 800.000 a držíme palce v ďalšom rozvoji!
Osemsto tisíc nebožtíkov vojakov je na dnešné pomery závratné číslo. Dezoláti a trolli radi argumentujú sýrskymi stratami, pričom zabúdajú, že oficiálne štatistiky uvádzajú približne 600.000 mŕtvych na všetkých zúčastnených stranách, no za 14 rokov trvania konfliktu (ešte jeden čajíček v Moskve a bude to 600.001). A samozrejme, fakt, že gross strát okrem samotného Islamského štátu má na svedomí Rusko a ním podporovaní sýrski vládni mäsiari, poctivo táto zberba ignoruje. 800.000 nebohých Rusov je totálne iné číslo. Jedná sa výlučne o v boji padlých (v malom množstve trebárs aj samovraždy, vraždy alebo nehody, ale absolútna väčšina je práve v kategórii bojové straty), a to na jednej jedinej strane. Podľa niektorých diskutérov na fórach sa dokonca do týchto štatistík nerátajú separatisti z DNR a LNR ani Severokórejci a väzni, ale nemyslím si to. Ak ukrajinský droner zabije v stepi pešiaka, nemá čas legitimovať nebožtíka, zahlási to ako zásah do čierneho.
Ešte jeden postreh: včera boli pravoslávne Vianoce. Ježiško Rusákom doprial.
3. Celkové straty
Okrem spomínaných 800.000 (mimochodom, takmer 2.000 za deň, asi vďaka Kursku), je tu 9.710 tankov (včera a predvčerom dvojciferný nárast), 20.189 BVP (+25), 21.710 kusov delostrelectva (+45), 1.260 raketometov (+2), 1.038 (ale až štyri kusy nárast!), 33.226 (denný nárast závratných 170 kusov! Pravdepodobne veľa budú civilné, zrekvirované Žiguláčiky). Značí to, že po prepade denných strát v decembri sa kurská operácia vážne zmenila na Kurské tango, ktorým ZSU zmenila tempo.
Sledujúci poznamenávajú, že Rusáci prešli na masové používanie civilných vozidiel. takže presne ako som tvrdil pred nejakým časom, Mordor došiel do konca roka o potenciál používať akékoľvek zložky techniky (dobre, som zvedavý, kto ma chytí za slovíčko).
Ak si niekto myslí, že Moskva prevedie nejakú kurskú ofenzívu ako v 43, mýli sa. Tankové a motostrelecké divízie, pýcha Ruskej federácie a Sovietskeho zväzu, by bye!
Postreh: tri PVO boli zničené z námorných dronov!!! Ak bude vojna pokračovať ešte aspoň dva roky, tak Kyjev bude schopný z plávajúceho dronu zničiť aj raketoplán.
4. Ešte ku Kursku
Vrchným veliteľom kurskej obrany bude mne známy Junus-Bek Bamatgirejevič Jevkurov. Je to etnický Inguš a poznám ho od legendárnej Prigožinovej vzbury. Prigožin na svojom krátkom pochode Ruskom zajal niekoľkých generálov, z ktorých si pamätám len Jevkurova. Prečo si ho pamätám? Prigožin sa s ním zjavne poznal, a akonáhle Inguš padol do zajatia, Prigo mu tlačil do hlavy nejaké kaleráby a generál tupo prikyvoval. Pripomínalo mi to nejaké tepanie malého decka. „Jožko, prečo si vylial to mlieko na koberec?“
„Mama, ja som nechcel. To samo!“
„Jožko, ako sa môže mlieko vyliať samo od seba?“
„Neviem mama. Ono sa to otvorilo. Ja som chcel len trochu mliečka do műssli.“
„Jožko, ale ako si nalieval to mlieko do misky, keď skončilo všetko v koberci?“
„Ja neviem maminka. Ono to samo. Ja nič!“
Junus-Bek Jevkurov teda prikyvoval ako Andrej Danko tupý chlapček v pomocnej škole pri skúšaní z Pytagorovej vety, ale potom sa nejako po ňom zľahla zem. Až som sa zľakol, že ho zostrelili s Utkinom a Prigožinom.
Čo dokázal tento Inguš také, že si zaslúžil vrchné velenie obrany vlasti? Nuž, neviem sa dorehotať. Akonáhle som zachytil, že ho Putin menoval do Kurska, tak som mal pocit, že sa musím trikrát spraviť. Jusun-Bek je totiž stelesnenie neschopného ruského/sovietskeho veliteľa, ktorý sa šplhá nahor len vďaka odsedeniu si niečoho na riti a tupého prikyvovaniu smerom nahor (tým pádom by Kursk mohol brániť aj Šutaj-Eštok).
Niekoľko fenomenálnych „úspechov“ generála: v roku 1999 sa NATO rozhodlo vybudovať základňu na medzinárodnom letisku v Prištine. 12 júna vyslali tanky, BVP, helikoptéry a dohromady približne 12.000 vojakov vrátane Albáncov. Lenže Rusko chcelo napnúť svaly (v roku, kedy v podstate stále boli na dne) a zo základne v Bosne vyslali superrýchlu jednotku zloženú z 15 BVP, pár desiatok nákladiakov a okolo dvesto vojakov. Z bosnianskeho Ugljeviku (na severovýchode krajiny) sa celá partia dostala do 500 kilometrov vzdialenej Prištine v rekordnom tempe, až sa bojím pýtať, koľko semaforov po ceste bolo vyvrátených. Celej akčnej skupine mimo iných velil Jusun-Bek. Rusi dorazili na letisko pred jednotkami NATO a hrozilo to konfliktom.
Lenže 206 Rusákov na BVP a Kamazoch versus 12.000 vojakov NATO s helikoptérami, to je fér hra asi ako keď postavíte maturanta pred Romanku Tabak. Stručne: vtedajší veliteľ Wesley Clark prikázal veliteľovi jednotky Rusákov zničiť, no kapitán Blunt si cvrkol a rozkaz odmietol splniť. Letisko malo byť cieľom ruských výsadkárov na Iljušinoch, no západní vojaci izolovali letisko. Napokon to skončilo tak ako vždy v Rusku – Orkovia našponovali svaly, na druhý deň odcválali preč. Výsledok nula, ale aspoň si dokázali, že vedia šťať proti vetru. A ja budem preklínať kapitána Blunta, že stiahol chvost. Ak by tam bolo pár desiatok mŕtvych Zmrdov plus 150 zajatcov, Chujlovia by sa zas a znova dostali do štádia „nám všetci ubližujú a my nič!“ žiaľ, nestalo sa tak.
Takže generál Jevkurov sa previezol tam a späť. OK. Hrdina.
Lepšie sa vyznamenal v Čečensku, kde oslobodil niekoľko zajatých Rusov a napriek zraneniu ich zachránil (alebo jeho jednotka zachránila). Neviem sa dopátrať, či bol naozaj hrdinský alebo jeho jednotka prevyšovala Čečencov 20:1.
Od roku 2008 sa dostal na post prezidenta Ingušska. Asi niekoho dobre nasral, pretože na neho bol spáchaný neúspešný atentát. Jevkurov spravil niečo fenomenálne, pretože napriek tomu, že Ingušsko a Čečensko (v tom čase už Ramzanove) mali dohodu, že sa nebudú meniť hranice republík, generál/prezident odovzdal len tak mirnix-dirnix desať percent územia Kadyrovovcom. To mu samozrejme nepridalo na dôvere a v roku 2019 z postu odstúpil. Môžeme len hádať, že koľko mu Groznyj alebo Moskva zacvakala, ale jeho rodný ľud utrel prázdnu hubu. Desať percent územia Slovenska je cca Bratislavská kraj. Vy len tak podpíšete transfer územia. Výmena územia je OK, ale jednostranne...
A aby toho nebolo málo, nasral dokonca aj miestnych moslimských náboženských lídrov. Neviem, či by ma to potešilo, ale duchovní ho exkomunikovali a zakázali mu zúčastňovať sa svadieb a pohrebov. Možno slopal a žral bravčovinu alebo čo, ale proste ak si dokážete rozhasiť vzťahy s tak zbytočnými ľuďmi akými sú islamskí duchovní, tak musíte mať talent rovnajúci sa Igorovi Matovičovi.
Prigožinova vzbura nevyšla, no ruku na srdce, nebolo to vďaka tomu, že Jevkurov niekde tupo prikyvoval ako dôchodkyne na zjazde Smeru. Prigožinovi došla para a niekoľko jeho plánovaných spojencov sa posrali ako Andrej Danko pred testerom na alkohol. To však ďalšiemu tragédovi tohto politického okruhu, Sašovi Lukašenkovi, nebránilo vyznamenať Inguša za jeho podiel na sprostredkovanie prímeria. To ako keby ste boli svedkom dopravnej nehody, pustili do nohavíc, ale polícia vám dala rád zlatej pampersky. Jevkurov potom dostal ďalšiu pofidérnu úlohu hodnú jeho schopností, totižto v Burkina Faso dojednával vzájomnú rusko-šimpanzskú vojenskú spoluprácu (aktuálne sledujem, že Burkina Faso by asi malo vzhľadom na ruské úspechy na Ukrajine Mordoru čo ponúknuť).
Jedinou pozitívnou správou celého jeho života je, že jeho synovec, kapitán Adam Chamchojev, zdochol na Ukrajine hneď tri mesiace po začiatku vojny.
Ak si teda myslíme, že Junus-Bek Jevkurov zamieša na kurskom výbežku kartami... nuž, za jeho 61 rokov príliš toho nezamiešal. Môj tip: Jevkurov fatálne zlyhá, dodrbe aj to, čo by nižšie postavení ale schopnejší dôstojníci dokázali, no a po mesiace ho Kremeľ odvolá. ZSU budú v tom čase niekde o 30 km ďalej, Jevkurov typicky rusky dostane povýšenie (tu trepem, pretože Inguš je armádny generál a pokiaľ viem, maršalská hodnosť bola v Rusku zrušená). Povýšenie ale môže byť také, že mu dajú nejaký bezvýznamný a trápny flek, napríklad zástupca veliteľa raketových síl na Mesiaci alebo čosi také. Táto vojna podobných scenárov zažila desiatky. Za mňa len toľko, že vitaj, Jusun-Bek. Radi ťa vidíme.
5. Drobnosti zo sveta
Išiel som darovať krv. Štyridsiaty krát. Zlatá Jánskeho plaketa. Priznám sa, cez koronu som to nepreháňal a za štyri roky som bol asi trikrát. Vyplňujem dotazník, ako vždy poctivo, v kolónke „Navštívil ste v poslednej dobe nejakú cudziu krajinu?“ píšem Ígen, veď chodím pravidelne na Ukrajinu, ale Burkina Faso aj Rwandu ignorujem. „Kde ste boli?“
„Na Ukrajine,“ odpovedám doktorke. Doktorka bledne.
„Ale to nemôžete!“ hovorí mi a blednem aj ja.
„Čo nemôžem preboha? Veď nechodím do Afriky dojiť ebolu.“
„Na Ukrajinu nemôžte, pretože tam je AIDS!“
Teraz už blednem aj červenám sa zároveň. „Prepáčte, ja tam chodím na katolícku farnosť robiť humanitárku, nie opierať kurvy!“ odpoviem jej podľa aktuálnej nálady.
„No to je v poriadku, ale na Ukrajine je AIDS a teda vám nemôžem vziať krv!“
„Počkajte, všade je AIDS, aj v Piešťanoch (tam je údajne najväčšia koncentrácia HIV pozitívnych na SR, poznámka JV) a to mám na Brezovú bližšie.“
„Ja vám skrátka nemôžem vziať krv, lebo ste bol na Ukrajine. To je tak.“
Práve som pochopil, že tento dementný národ je vážne stratený.
Ešte vysvetlivka k tomu: nezoberú mi krv pol roka po návrate z Ukrajiny. Lenže na Ukrajinu chodím cca raz za dva mesiace. Moja partia takisto. Takže prakticky to značí, že idete niekam nad Mukačevo na lyžovačku a máte nahrané. Logika a´la Slovensko.
V Podnestersku miestna vláda (asi klon Smeru-SD) tvrdí, že nič sa nedeje ohľadom plynovej a uhoľnej krízy. Nuž, polovica populácie býva v bytovkách, takže neviem, neviem. No a samozrejme, spoločným menovateľom dezolátskych vlád je poukázanie na nesprávneho nepriateľa. V prípade Podnesterska to nie je Ukrajina (ktorá zastavila plyn) ani Rusko (vďaka ktorému je krajina v tak rozbitom stave už tridsať rokov) ale... Moldavsko.
Hm, to je taká logika, že asi vážne tam je klon Smeru.
Pár hlášok z netu na pobavenie čitateľov: „Fico začína vypadať ako naprosto neschopný. Najprv išiel do Ruska, nepriviezol odtiaľ vôbec nič. Potom Ukrajinci vypli plyn a Slovensko prišlo o tranzitné poplatky, s tým neurobil takisto nič. Potom Ukrajine pohrozil, že jej vypne elektriku, Poľsko jej ponúklo, že jej bude dodávať svoju a Slovensko dôjde o ďalšie prachy. Takže výsledok opäť nič. A teraz odišiel na tajnú misiu do Vietnamu, a odtiaľ dovezie...zasa nič. Zážitok nemusí byť pozitívny, najmä ak je intenívny.“
No a hláška číslo dva: „Som úplne dojatý z poslednej interpretácie Ficovej diplomacie na trase Moskva – Hanoj od jeho fanúšikov. Veľa ľudí mi vysvetľuje, že nevieme všetko, že sa ukáže, aký to bol majsterštyk, že na Slovensko má priletieť Donald Trump. Iste, keď ten Trump sem priletí, tak Ficovi vysvetlí, odkiaľ má ten plyn brať a že má zdvihnúť výdavky na obranu na 5% HDP. Z toho jeho voliči vytečú nadšením, to bude ešte len ten vrchol diplomacie! © Jakub Horák
Zatiaľ len kávu, nie Donio. To bude až o pár dní. O poldruha týždňa vyrážame, budeme potrebovať na naftu a malý servis. Všetci ďakujeme.
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
P.S. Ešte malá akutalizácia: pravdepodobne pozajtra budeme spúšťať nový projekt. Dnes som mal súrny telefonát, vojaci žiadajú malé naftové generátory. Presné údaje dostanem do správy, ale vie niekto, čo je dobrá kúpa, resp. koľko koštuje kus?
