1. Keď nevyhráš vojnu proti vojakom, šikanuj civilistov
Ruské útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny a jej obyvateľov sa stupňujú s tým, ako tento tupý národ a prechľastaná, rozkradnutá armáda nedokážu splniť svoje ciele. Tragické zlyhania Moskvy na Charkovskom fronte, kde im zostáva v rukách pár kilometrov štvorcových, na Chersonskom fronte, kde sa stiahli z kľúčových pozícií a aj tie ostatné pomaly strácajú v prospech ZSU, ťažké straty na ostatných frontoch, hlavne okolo Donecka a Bachmutu, to všetko nedospelého žiačika pomocnej školy zvaného Ruská federácia nenecháva na pokoji, naopak musí okolo seba zlostne kopať. A tak ďalšia várka rakiet a samovražedných dronov dopadla na civilné ciele – asi si v Kremli myslia, že vojaci ZSU sa po vybombardovaní transformátorov zľaknú a utečú zo zákopov. Neutečú, nebojte sa.
Čo je zvláštne, že už aj v energetickej infraštruktúre Ukrajina celkom MacGyverovsky improvizuje a dokáže niektoré diery plátať za pochodu. S veľkou pomocou Európy sa rozbité časti elektrární dostávajú rýchlo do normálu a stovky generátorov dokážu vygenerovať aspoň základné množstvo energie. A Rusko dochádza o ďalšie a ďalšie rakety, za ktoré nebude mať náhradu – alebo bude, s potupnou pomocou Iránu.
Lenže Izrael sa do akcie obul takisto a na drzovku povedal Moskve, že ak prijme od Teheránu pomoc vo forme balistických rakiet, Tel Aviv dodá podobné zbrane pre zmenu Kyjevu. Vyzerá to tak, že šachovnica Ukrajina sa začína prehrievať.
Na druhej strane, ak by som si mal staviť prachy na kombináciu ukrajinský vojak s židovskou zbraňou alebo ruský spitý mužík s raketou z Iránu, veľmi by som neváhal. V tomto prípade by som si bol istý, že pomsta na ruskej infraštruktúre by bola hrozná.
A na záver tejto kapitoly: v nemocnici na predmestí Záporožia zabila raketa novorodenca. Nebolo prvé, to je jasné, a žiaľ ani posledné. Ale čo je smutné: otec s matkou splodili niekedy vo februári tohto roku bábätko. Ihneď nato ako zlá náhoda začala vojna. Rodičia prežili, otec asi išiel na front. Dieťa sa našťastie narodí bez problémov o deväť mesiacov – a zabije ho ruská raketa. Tomuto sa hovorí vážne zlá konštelácia hviezd...
2. Je Rusko teroristickým štátom?
Otázka natoľko hlúpa, ako keby som sa pýtal, či ráno vychádza slnko. Zdravý človek o tom nepochybuje. Rusko skutočne od čias nástupu komunizmu systematicky podporoval všetky zločinecké režimy, teroristické organizácie a vlastne celý sovietsky a neskôr ruský režim bol prelezený kriminálnikmi, teroristami, vrahmi, maniakmi. V histórii planéty sa asi nenájde krajina, kde by vodcovia tak systematicky boli namočený v zločinoch, ako to bolo práve Rusko/ZSSR post rok 1917. ak by v Hollywoode točili ďalší diel Krstného otca, stačilo by si prečítať životopis Putina, nejaký ekvivalent filmu o Jackovi Rozparovačovi by mohol byť na základe Stalina a Beriju. Stalin by naviac mohol slúžiť ako predloha westernom o prepadnutých dostavníkoch a vykradnutých bankách. Proste milá spoločnosť – ale keď má stoštyridsaťmiliónový národ také preferencie...
Teraz to ale máme čierne na bielom, že Rusko je teroristickým štátom. Obsadenie a ostreľovanie najväčšej európskej jadrovej elektrárne, vraždenie civilistov po tisíckach, biely fosfor v mestách, kazetové bomby, protipechotné míny a nástražné systémy v civilných oblastiach, hore spomenuté ničenie civilnej infraštruktúry, to všetko je dôkazom tak obludne veľkým, že v Európe je len pár percent populácie, ktorá by o tom pochybovala.
A keďže Rusko s týmto zaškatuľkovaním (logicky) nesúhlasí, tak ako zareaguje? No predsa 70 raketami na ukrajinskú infraštruktúru, ako inak? Veď keď vám polícia povie, že ste kriminálnik, netreba príliš špekulovať a na dôkaz svojej neviny vykradnite obchod, či nie?
Pozitívnou správou je fakt, že za rezolúciu hlasovali skrz-naskrz celým parlamentom. Vyzerá to tak, že stratég z Kremľa stráca aj posledné opory a posledných vazalov. Holt, kde nie sú prachy, podporu nedostaneš, Voloďa...
3. Wagnerovci sú teroristickou organizáciou teroristického štátu
Čo je ďalšia úplne nečakaná novinka zo sveta Rusského miru. Prigožin je na koni ako feťák Dušan po kúpe ďalšej fľaše čikuli a robiac si v Rusku, čo sa mu zachce, myslí si, že svet mu tiež bude prikyvovať a tolerovať jeho excesy. Ale svet nie je Mordor, svet je zvyšok planéte, teda miesto, kde promile je štvrtinové a IQ štvornásobné ako v Prigožinovom ghette. Aby Prigožin „zastrašil“ Európu, poslal svojho vyslanca a parlamentu doručil veľké kladivo s vygravírovaným logom Wagnerovcov, hromadami lebiek a so zakrvavenou rukoväťou. Môžeme hádať, či to je to isté kladivo, ktoré pred dvomi týždňami zlomilo väz jednému z Wagnerovských dezertérov, mimochodom dlhodobému odsúdencovi, alebo má Putinov kuchár vo svojich zásobách popravčích nástrojov celé hromady. Prigožin ide do extrému a nečudoval by som sa, keby jemu ako drobnému kriminálničkovi a pasáčikovi niekto z ozajstnej ruskej armády vykrútil ten jeho prasačí krk. V Rusku asi nie je nikto, komu by neliezol hore krkom, okrem Putina, tomu lezie hore niečím iným.
4. Ruský svet sa stále rozpadá
Nekonečné komediálne show v ruských propagandistických televíziách sa predháňajú v tom, kto povie väčšiu pitomosť a kto bezzubejší viac vycerí holé ďasná. Po vymazaní Británie nukleárnymi torpédami, ukájaní sa, že pre Záporožie si prídeme „potom ako dobyjeme zvyšok Ukrajiny,“ po utopení ukrajinských detí a následnom odvolávaní, že Ukrajinci sú vlastne bratia, ktorým sa nesmie ubližovať, sa zjavili správy, kde „ďalším na rade“ je Kazachstan. Kazachstan je deviatou najväčšou krajinou planéty, s takmer päťnásobkom rozlohy Ukrajiny by prekryl dve tretiny EÚ. Má podstatne menšiu populáciu, len 19.000.000 obyvateľov, z ktorých veľkú časť tvorí (ako vždy komplikovaná) ruská menšina. Čo ale Kazachom chýba do počtu, ľahko si nahradia turkickými bratmi zo strednej Ázie, Turecka alebo Azerbajdžanu. Rusi so svojou zdecimovanou armádou naviazanou na Ukrajine, s etnickými spormi a krachujúcou ekonomikou, by v prípade ďalšej „špeciálnej operácie“ v kazašskej stepi kruto pohoreli, a asi by im to ani netrvalo trištvrte roka.
Takže ako vždy, keď sa nedarí, dajte pred kameru nejakého retardovaného blbečka s výrazne mäkšou chrbtovou kosťou a napnite ochabnuté svaly aspoň verbálne!
Arménsko je druhou krajinou ruského mira, ktorá sa búri. Arméni tento rok zistili, čo to značí paktovať s Moskvou – Azerbajdžan, úhlavný nepriateľ Jerevanu, dostal v sérii zrážok s Azermi na frak, ustúpil (podľa mňa logicky) z území, ktoré by mu nemali patriť a Rusko nepohlo ani prstom. Na rozdiel od NATO, kde by sa akýkoľvek problém okamžite riešil diplomaciou, Moskva sa ani neunúvala pomerne silnej azerbajdžanskej armáde pohroziť intervenciou, jednoznačne preto, pretože by od Turkami vyzbrojenej armády dostali extrémne rýchlo na frak a konflikt by preskočil krížom cez hranice do Dagestanu.
Takže Arménom pretiekli nervy a vyšli do ulíc. Stovky vlajok svojej vlasti, ale aj ukrajinských a amerických či francúzskych, svedčia o tom, že populácii pretiekli nervy a nadobro stratili so „svojim ochrancom“ trpezlivosť. Dobre. Len neskoro.
5. Od „Kyjev za štyri dni“ po „Belhorod ubránime“ za deväť mesiacov
Rusko intenzívne pracuje na obrannej línii tesne za hranicami s Ukrajinou. O dračích zuboch, ktoré vyzerajú ako z päťky plechu, aj keď by mali byť teoreticky schopné odolať tankom, som písal asi mesiac dozadu. Séria zákopov v rôznych oblastiach pohraničia aj okolia Bachmutu je síce extrémne malá a slabá, aby ZSU pri troche snahy zastavila, ale na druhej strane vyzerá byť sexy pre domáceho mužíka s permanentnou hladinkou v krvi.
Aby to nebolo dostatočne trápne aspoň na ruské pomery, obranné línie sa začali budovať aj okolo mesta Omsk, ktoré je mimochodom 3.100 kilometrov od ukrajinských hraníc! Možno už aj ruské základne v Antarktíde začali kopať zákopy, neviem...
Čo z tohto vyplýva? Je to jednoduché: niekto v Rusku využil posledné záchvevy režimu a tak ako u nás sa tunelujú eurofondy na totálne zbytočné lavičky, parčíky, náučné tabule uprostred ničoho, tak chlapík si nechal pár miliárd rubľov uliať bokom, aby dal vo svojej firme z plechu pozvárať pár pyramídok a vykopať desať kilometrov nepoužiteľných zákopov. Z cudzieho krv netečie, čo by vedeli rozprávať ruské uniformy.
6. Bezzubý Orbán a skaza populistov
Ešte raz k tým eurofondom: Viktor Orbán je zvláštnym zjavom, ktorý by dnes nemal byť inde ako za mrežami. V jeho osobe sa pretínajú dve korupčné dimenzie. Na jednej strane, Európska únia v istej miere fondami korumpuje stredoeurópskych a východoeurópskych politikov, aby sa držali spoločnej európskej línie, rozvíjali ekonomiku aj za cenu menších (a väčších) rozkrádačiek, na druhej strane ruské „fondy“ ťahajú rovnakých politikov v protismere. Orbán je ako gumička – bez jedného zdroja výživy by neprežil a druhý zdroj má preto, aby si dokázal pripútať elektorát bližšie k telu.
Lenže aj Orbán, ako každý iný populista, dokáže urobiť chybu, a čím je populista väčší, tým väčšie a častejšie chyby robí. Výsledkom je sedemnásobná cena plynu v čase, keď celá Európa má neruského plynu dostatok a zima je zatiaľ v nedohľadne. Slovenskí dezoláti z ľavicovej a psuedopravicovej scény nad Orbánovým „geniálnym ťahom“ jasali, Viktor momentálne je ešte viac pripútaný ku krachujúcemu (a teroristickému) režimu ako kedykoľvek predtým. Čo mu celkom doprajem a jeho voličom takisto.
A čo urobí populista, keď mu jeho geniálne ťahy prinášajú čoraz väčšiu skazu? Poukáže na iný problém (po latinsky ačohentizmus), alebo vyvolá iný škandál. Veľmi by ma zaujímalo, čo sa teraz preháňa hlavou priemerného slovenského dezoláta dnes, keď Orbán chodí po konferenciách so šálom, na ktorom má vyšité Veľké Uhorsko. Celkovo by som rád videl do mozgovne takýchto chudáčikov, ako sa im teraz bijú jediné dve zostávajúce mozgové bunky (jedna kričí „Orbán je super, zabezpečil na zymu pľin!“ a druhá s ňou polemizuje systémom „Ale sedemkrát drahšý a navyše chce Slovensko prypojiť do svojej krajyni!“).
Čo povedať na margo Viktora? Opakujem sa a budem sa opakovať aj naďalej, ale eurofondy nesmú prúdiť do krajiny, kde je mediálny sektor koncentrovaný v rukách vládnucej elity, opozičné médiá sú perzekvované a elita sa otvorene hlási k nepriateľom Európy a demokracie. Ani Euro navyše, dokonca by som im sekol vyplácanie projektov spätne, hoci akékoľvek iné podmienky splnili. Nepáčia sa ti otvorené hranice, investície zo Západu rádovo v miliardách, žiadne clá a prirážky, rastúca životná úroveň? Nechaj tak, Putin ti určite vybuduje dostatok fabrík na pneumatiky (Maďarsko je lokálnou pneumatikovou veľmocou). Iste sa ti v Győri ujde aj fabrika na kvalitné ruské automobilové motory. Ale hlavne si vyber – Východ (s jeho „vymoženosťami“) alebo Západ. Nič medzitým.
7. Futbal to je hra. A korupcia.
Trochu iná téma, alebo možno ani nie? Majstrovstvá sveta vo futbale sú v Katare, krajine, kde nie je povolené pivo, ženy chodia zahalené ako Raťafák Plachta po prechode komínom Slovnaftu, a za prejav homosexuality je tam bičovanie a väzenie. Niektoré teamy zo sveta sa voči tomuto ohradili a chceli si dať dúhové nášivky, ale ich odvaha pod drastickým a neľudským trestom žltej karty po nástupe na trávnik (umožňujú vlastne pravidlá futbalu žlté karty za dúhovú nášivku na drese, alebo aj toto si Katar zaplatí?) vyšumela. Výsledkom je, že katar si musel zaplatiť indických dummies v národných dresoch iných štátov, aby aspoň niekto na štadiónoch sedel a skandoval (dúfajme, že aspoň tí platení Indovia nie sú homosexuálni alkoholici). Za peníze v Praze dům, ako sa hovorí, a nie že by mi na nejakých majstrovstvách a dokonca ani na futbale samotnom záležalo, ale presne toto je ten prístup ako pri Orbánovi. Korupcia a pokrytectvo najvyššieho rangu, Gianni Infantino sa infantilne smeje a ohrádza, že vlastne nič sa nedeje, keď v Katare pri budovaní infraštruktúry zahynuli desiatky či stovky otrokov z rôznych krajín, premrhali stovky miliárd dolárov na zbytočné stavby, ktoré po šampionáte budú chátrať a že celé majstrovstvo je vlastne rovnaké, ako keby ste mali štedrovečernú omšu v hidžábe niekde v mešite, lebo sa tak niekto rozhodol.
Ja len dúfam, že s Infantinom niekto veľmi striktný zatočí a s Katarom, napriek tomu, že jeho plyn teraz potrebujeme, takisto. Nie je možné, aby si skorumpovaná diktatúra stredovekého typu zotročila desaťtisíce indických a jemenských pracovníkov a tvárila sa, že veď nevadí, priveďte nám vaše európske hry do Kataru a tvárte sa, že prachy všetko spravia. Nespravia, súdy by sa Infantinovými matracmi v hodnote automobilu, ktoré zaplatil z fondov FIFA, mali zaoberať. A výrokmi, že by si vedel predstaviť hry v Severnej Kórei, takisto.
8. Zmena frontu za posledné dni
Prakticky nič radikálne sa od ústupu z Chersonu a údajného (vysokopravdepodobného, no nepotvrdeného) vylodenia ZSU na ľavom brehu Dnepra, neudialo. Na mapách sa síce front hýbe pár sto metrov tam alebo naspäť, ale reálny pokrok jednej alebo druhej strany nevidieť. Až na pár drobností...
V priestore Svatového, teda na severe, došlo k posilneniu ruských pozícií výsadkovými jednotami, ktoré boli predtým ale preriedené Ukrajincami. Mobikovia asi výsadkárov nepríliš posilnia, takže kto nemal vojenskú skúsenosť doteraz, do najbližšieho dopadu HIMARSu ich asi nezíska. Svatove, ako som písal skôr, je kľúčovou križovatkou v regióne a ak by padla miestna železnica, Rusov na juh by to nepotešilo.
Pri Bachmute sa to melie naďalej a naďalej bez výsledku. Podľa niektorých blogerov táto nekonečná a nekonečne nelogická ruská ofenzíva pravdepodobne s desaťtisícami mŕtvych Rusákov je len nedomyslením pôvodnej stratégie, keď Moskva chcela výpadom zo severu, od Izjumu, a juhu, od Horlivky, obkľúčiť desiatky tisíc ukrajinských vojakov v priestore Slovjansku a Kramatorsku. Keďže Izjum už nejaký ten piatok nie je v rukách Rusov, celý dvojitý obchvat ZSU stratil zmysel...lenže pri Rusoch nehovorme prosím o zmysle. Proste befehl je befehl, útočí sa na Bachmut a hotovo.
V utorok prešli Rusi naopak do ďalšieho útoku v priestore Avdijivky, tesne pri Donecku. Mesto je frontom nielen ostatných deväť mesiacov, ale dokonca od roku 2014. Podľa správ žiadne úspechy Zmrdi nedosiahli, zato majú vysoké straty.
Jediným miestom hanebne malého postupu je teda krátky úsek frontu južne od Bachmutu, okolo dedín Opytne a Odradivka. Za týždeň sa Rusi prebili o cca kilometer, čo korešponduje s celkovým trendom nastaveným po poslednom úspechu, páde Lysyčansku na začiatku júla. Priemerne dokázali skutočne hlásiť denne stometrové úspechy, v priemere dávali kilometer týždenne za ceny tisícok mŕtvych, len aby im potom nárazovo Ukrajinci za jediný deň vygumovali zisky za mesiac a pol.
Naopak, Rusi sa začali sťahovať z mesta Armjansk, uzla na začiatku Krymského polostrova. Toto mesto patrí k tým, ktoré Rusi okupujú už osem rokov a väčšina zásob prúdila práve cezeň. Od Chersonu je to vzdušnou čiarou presne sto kilometrov, mimo dostrel všetkých oficiálnych rakiet a diel, ktoré Ukrajina priznáva. Ak sa Rusi stiahli z takto vzdialenej pozície, niečo visí vo vzduchu. Žeby USA otvorili sklady?
No a na záver: Tokmak, ktorý som spomínal asi dva týždne dozadu ako jedno z najkľúčovejších miest v rukách Rusov, zažil výbuchy. Podrobnosti nie sú dostupné, no asi som mal pravdu, keď som tvrdil, že kyjev bude chcieť tento uzol obsadiť alebo zničiť ako prvý. Po rozbitý Kerčského mosta musí isť všetko na vagónoch určené pre Cherson (a už aj Krym) výlučne cez Tokmak. 30 kilometrov nie je veľa pre väčšinu systémov artilérie, takže keď už nič iné, aspoň Ukrajinci rozbijú logistiku a zdroje pre iné časti frontu.
9. Najlepšia investícia histórie
Pred 400 rokmi Peter Minuit, kalvín z dnešného Nemecka, urobil s indiánmi v priestore atlantického pobrežia USA nákup histórie. Za bahnitý ostrov plný vŕb a orechovcov dal kmeňu Delaware (presnejšie Leni Lenape) reťaze, nože, zrkadlá a sekery v hodnote 60 holandských guldenov. Holandsko tu už malo obchodnú stanicu a celý ostrov im prišiel ako celkom dobrá kúpa na zlepšenie bezpečnosti stanice. 60 guldenov je dnes ekvivalent približne 1.200 USD – zhruba ako iPhone alebo normálna trieda bicyklov. Indiáni boli nadšení, že za tak bezcenný kúsok zeme, kde sa síce dali loviť ryby a nejaká zver, prípadne tu zberali drevo orechovcov na luky, dostali také vzácne veci.
A tak holandská kolónia Nový Amsterdam získala za cenu jedného iPhonu Miesto, kam sa chodí zberať drevo na luky, teda dnešný Manhattan. Kúpa 17. storočia.
Kúpou dvadsiateho prvého storočia je podpora Ukrajiny v tejto vojne. Desiatky miliárd dolárov finančnej alebo materiálnej pomoci, ktorú USA dodali Kyjevu, sú v hodnote piatych percent rozpočtu Washingtonu na obranu – nie celého federálneho rozpočtu, ale len rozpočtu Pentagonu! Po 70 rokoch polovojnového stavu so ZSSR a neskôr Ruskom, kedy sa vymrhali desiatky biliónov dolárov na tanky, vývoj, rozviedku a jadrové zbrane, je toto skutočne ekvivalentom tých motýk a zrkadiel za 60 guldenov, ktoré Minuit dodal Delawarom za bahnitý ostrov, budúce dočasné hlavné mesto USA a najvýznamnejšie stredisko obchodu na planéte. A len mimochodom, podobným obchodom bolo odpredanie Aljašky ruským cárom, takisto Amerike. Fakt, že Moskva stratila pozíciu druhej najsilnejšej armády sveta bojom s piatymi percentami ročného rozpočtu Pentagonu, je na zaplakanie. Alebo na smiech.
Post scriptum: konečne som pokročil na blogoch o Číne. Mali by byť tri a ak sa nič nepokazí, uploadnem ich do konca týždňa. A ak to časovo vyjde, zverejním aj titulku pripravovanej knihy. Držte palce.
