1. Ukrajina dostala deväťdesiat Giga
Je to tu! Dožili sme sa toho, čo všetkým bolo jasné, že sa dožijeme (iba Viktor Orbán sa nedožil). Ukrajine bola schválená pôžička 90.000.000.000 Eur. Dezolé hovnomety sa predháňajú v tom, že to Ukrajina nikdy nesplatí, že to bude zasa zlatých hajzlov u Zelenského (stále som nepochopil, čo má Zelenskij so zlatými prevítmi. Doteraz viem o jedinom zlatom hajzli, a ten mal proruský prezident Janukovyč vo svojej gigantickej haciende neďaleko Kyjeva). Takisto sa hovorí o tom, že kvôli tomu všetci v EÚ schudobnieme a všetko bude drahšie. Poďme sa na to pozrieť, čo táto nižšia forma života, teda proruskí kreténi, zasa vypotili. Bude to veselé čítanie. Asi ako obsah mozgovní tejto zberby.
Najprv sa pozrime nato, aké zlaté hajzle sa budä za 90 Giga kupovať.
2. Ukrajinský budget
Aj polointeligentný retard si dokáže zrátať, že keďže Ukrajina kvôli vojne došla a) rozsiahle oblasti svojej krajiny so značnou populáciou a teda aj daní,
b) keďže značná časť ľudí bojuje a teda netvorí pôvodné hodnoty napr. vo fabrikách,
c) keďže značná časť Ukrajincov je v zahraničí ako utečenci,
d) keďže značná časť Ukrajiny je rozstrieľaná, mimo iné Azovstaľ alebo rafinérie,
tak samotný štát má obrovské výpadky na daniach, teda podvyživený rozpočet. Rovnako ako pri človeku, ktorý nemá plnú schopnosť pracovať (napríklad má zlomenú nohu alebo je onkopacientom), tak existuje program na jeho podporu, pre zjednodušenie si to teraz zjednodušme pojmom sociálna dávka. Ukrajina je presne v tomto stave a od Západu dostáva sociálne dávky. Na rozdiel od mnohých našich spoluobčanov, ktorí tieto dávky berú, pretože pracovať nechcú (je to teda ich voľba), tak ani onkopacient ani Ukrajina si svoj stav nevybrali. Sociálne dávky v tomto zaslúženom prípade sú na prežitie človeka, nie na jeho zbohatnutie. Akonáhle sa mu polepší, tak človek má prejsť do normálneho režimu (takže v istej miere pomoc vo forme daní splatí). Pomoc počas rakoviny neslúži nato, aby si onkopacient kúpil domov nový Mercedes (ako paralelu s tými zlatými hajzlami) a výška dávky je narátaná podľa potrieb dotyčnej osoby, v podstate podľa výšky predchádzajúceho príjmu (rámcovo pre zjednodušenie stačí takto). Ak teda pacient zarábal minimálku, jeho náklady boli minimálne (pravdepodobne nemal hypotéku 450 Eur, splátky na Mercedes ani nechodil každý týždeň do Abú Dabí). Ak zarábal dvojnásobok minimálky, PN/invalidita alebo proste akékoľvek dávky budú vyššie ako v prvom príklade. Toľko finančno-poradenské okienko.
Späť k Ukrajine a jej pôžičke. Ukrajina je vo vojne, stratila značné územie, značná populácia sa dostala zo štádia živiteľa štátu (zamestnanca v súkromnej sfére) do štádia štátneho zamestnanca, teda spotrebiteľa daní (vojaci, prípadne ľudia v zbrojnej výrobe). Pre slaboduchejších, ľudí po lobotómii a pre voličov Smeru a SNS: Ukrajina má VYŠŠIE výdaje za podmienky, že má NIŽŠIE príjmy. Výrazne nižšie.
Aby to teda aj dezoláti pochopili, Ukrajina má náklady na liečenie ale je na PN.
Keď má krajina menšie príjmy do rozpočtu, tak nemôže platiť ani tak neškodné povolania ako učitelia, lekári, policajti (to sú tí, ktorí naháňajú tých, čo majú zlaté hajzle) alebo dôchodky pre babičky. Takže touto pôžičkou nebude kupovaný zlatý hajzel do Zelenského toalety (Zelenskij je ruskou stranou lovený ako nepriateľ, takže rozhodne nebýva niekde v nejakej vile o dvadsiatich izbách a štyroch kúpeľniach ako napríklad Fico). Týmito peniazmi sa dosiahne napríklad to, že niekde na vidieku Ukrajiny babka neumrie od hladu alebo na nedostatok inzulínu. Ak toto človeče nechápeš, vyskoč z okna, nech príčetnej zložke populácie nekradneš kyslík. Myslím to seriózne.
3. „Prečo by Ukrajina mala dostávať pomoc, ha?“
Túto otázku bez výnimky povie Mongol, ktorý na základnej škole nechápal ani to, prečo je na základnej škole. A bez výnimky to povie Rusofil ako vyšitý. S takým musíte opatrne, mozog má zraniteľný, ak má vôbec nejaký. Takže poďme nato obrazne.
V roku 1941 bol Sovietsky zväz napadnutý svojim spojencom v zbrani, nacistickým Nemeckom. Nemecké vojská smerovali ako nôž maslom a až na pár výnimiek sa im podarilo drať na Moskvu. Sovieti, rozumej Rusáci, mali gigantické straty, straty tak obrovské, ako nikdy predtým ani potom sa nevyskytli. A Wehrmacht tým, že obsadzoval ďalšie a ďalšie mestá a oblasti, podobne ako Rusáci na Ukrajine ničil jednu fabriku a ekonomickú zónu za druhou. Rusáci v tom čase mali tri kľúčové tankové fabriky (Leningrad, Stalingrad a Charkov). Všetky tri mestá boli buď úplne dobyté aj s fabrikami (Charkov a Stalingrad), alebo celé mesto bolo obkľúčené a rozstrieľané (Leningrad). Tanková výroba teda bola minimálna a nové fabriky za Uralom (Tankograd v Čeljabinsku) ešte minimálne rok neprodukovali.
To isté lietadlá. To isté PHM. To isté oceľ a hliník. To isté vo veľkej miere potraviny (Nemci obsadili Ukrajinu a južné Rusko, čo boli obilnice ZSSR).
Spoiler: USA a GB nemali v ZSSR žiaden priamy zámer. Neboli to ich fabriky, nebola to ich pôda, nebola to ich oceľ, rudy ani uhlie. Proste len Moskva, Londýn a Washington mali rovnakého nepriateľa. Ak Stalinovi vojaci bojujú proti Hitlerovým, nebudeme sa predsa hrať na urazených a spojencovi pomôžeme. Do ZSSR smerovali v KĽÚČOVÝCH prvých rokoch desiatky tisíc západných tankov, lietadiel, vozidiel, lokomotív. Na túto tému odporúčam blogy Ďuriho Kumičáka na sme.sk, tam je to rozobrané podrobnejšie.
Celková podpora Moskve v tom čase bola na tú dobu závratných 11.3 miliardy USD. Pre dezolka, ktorý už je totálne vypatlaný: 11 miliárd pred 85 rokmi malo úplne inú hodnotu ako rovnaká cifra dnes. Po zohľadnení inflácie je to niekde v rozmedzí do pol bilióna dnešných dolárov, teda niekde na úrovni trojnásobku aktuálnej pôžičke Ukrajine.
Iste, taký dezolko, ktorý nejakou náhodou utrpel aspoň základné vzdelanie a nie je v stave, že sa omylom napije upratovačke z vedra, môže nad tým dumať takto: „Ale ZSSR bola oveľa väčšia krajina ako dnešná Ukrajina a toto predsa nie sú jediné prachy, ktoré Ukrajina dostala.“ Nuž, áno, ale ako hovorím, od proruského človeka nemôžete čakať zázraky ani v tom prípade, že sa pri upratovačke nepomýli a Savo v kýbli nevypije.
Ide o to, že Lend and Lease a tých spomenutých 11,3 mld USD bola iba AMERICKÁ pomoc, nie napríklad pomoc britského impéria (teda napríklad aj Kanady). Dezolko má v hlave nasraté, takže mu netrkne to, že Sovieti bojovali napríklad na tankoch Matilda alebo lietadlách Spitfire a Hurricane, a tie si nielenže nevyrobili na Urale, ale nespadali do amerických dodávok.
Druhou mojou námietkou je, že vojna v ZSSR (teda Veľká vlastenecká, aby sme odlíšili tú fázu druhej svetovej, kedy bola Moskva po boku Nacistického Nemecka) trvala kratšie ako dnešná vojna na Ukrajine. A keďže vojna na Ukrajine stále trvá a nezdá sa, že by ukrajinské tanky stáli pred Blatami, tak áno, peňazí pre Ukrajinu je a bude treba viac. Logika.
No a ešte jeden argument pre pôžičku Ukrajine mám na stole. Pre Rusko sme my všetci, dokonca aj v riti vrazené Ficovo Slovensko, formálne nepriateľským štátom. Okrem Bieloruska a donedávna Orbanistanu nie je v Európe jediná krajina, ktorá by túto nálepku nemala. Ak teda mám celá EÚ dať doslova drobné na porážku teroristickej, nacistickej krajiny, ktorá vás bez okolkov označuje ako nepriateľa, tak som s tým samozrejme OK.
Takže nie, podpora Ukrajine nie je precedens. Je to presne rovnaká, navyše ďaleko menšia pomoc ako tá, ktorú dostala Moskva pred 85 rokmi.
Ešte nejaké otázky, nižšia forma života AKA ficovoliči?
4. „Ukrajina to nikdy nesplatí!“
Dezolát trpiaci Dunning-Krugerom má tendenciu zobrať si nejaký jeden fakt a zaručene vidieť kontext všetkého. Príčetný človek pracuje naopak. Ako príklad dám obľúbené tvrdenie nižšej formy života, že ukrajinské HDP je predsa pod 200 miliárd USD a táto jedna jediná pôžička je na úrovni takmer polovice tohto numera. Takže ako keby sme jedinou pôžičkou dosiahli zadlženie krajiny na úrovni cca 50% HDP.
Áno, vytrhnutie jednej informácie z kontextu dezolkom ide dobre. Ako som písal v prvom odseku, Ukrajina je oklieštená od značnej ekonomickej aktivity, a to buď obsadením územia alebo zničením fabrík alebo poľnohospodárskej pôdy. Takže rátať, že „Ukrajina nám to nikdy nesplatí, pretože HDP v roku 2025 je 190 Giga“ je zhruba taký nonsens, ako povedať „Jožo so zlomenou nohou si odo mňa požičal tisícku a na PN-ke má len štyristo. Nikdy mi to nesplatí.“
Jožo čoskoro vyskočí zo sadry a vráti sa do kancla, kde zarábal 1500 Eur mesačne. Kapito?
Druhou vecou je rastúce HDP. Ukrajina - a o tom som písal stokrát – sa dostala do štádia, že nebude výrobcom lacného zbožia, teda taká malá Čína Európy, ale nielen začína, ona už dlho produkuje high-tech výrobky s vysokou pridanou hodnotou. Ak Oxana šila trenírky a teraz montuje Pisunov, Ljutych alebo húfnice Bohdana, o ktoré rozhodne je a bude záujem po celom vyspelom svete, tak jej produktivita je násobne vyššia ako predtým. Ak bude krajina pokrytá po skončení vojny doslova stovkami takýchto fabrík, tak hádajte, na akom mieste vo vývoze zbraní a zbraňových systémov sa Ukrajina umiestni? Spoiler: do vojny v prvej desiatke nebola a skupinu uzatváralo Španielsko. Len pre info: Mordor bol do začiatku vojny číslom 3 – stavím sa, že po vojne sa nedostane ani do prvej desiatky. USA mali Nr. 1 a 42% podiel na svetovom trhu so zbraňami. Takisto mám tušáka, že podiel USA vzhľadom na fiasko v Zálive výrazne poklesne, hoci možno číslo 1 si zachová naďalej.
Áno, je nebezpečná doba, akú sme nemali od predvečera druhej svetovej vojny. Zbrane sa budú predávať násobne lepšie ako pred trojdňovou operáciou. Na novú generáciu dronov a antidronov-interceptorov sa bude čakať ako dezolát na otvorenie štvrtej cenovej. Stavím sa sto ku jednej, že miestny Vasyl niekde zo Zakarpatia, ktorý by nebyť vojny opravoval autá alebo asfaltoval cesty na Slovensku, bude čoskoro žiadaným žoldnierom dakde v Afrike. Ukrajina bude mať desiatky tisíc Rambov, ktorí budú extrémne radi (a za extrémne dobré peniaze) loviť Wagnerovcov, islamistov, mafiu kde –kade po planéte, niečo na štýl Francúzskej cudzineckej légie. To bude ďalší cash a ďalšie zákazky. A dane.
No a samozrejme nemôžme zabúdať na dva ďalšie faktory. Prvým je absolútny rozvoj priemyslu, najmä ťažobného. Lítium, kovy vzácnych zemín, zlato, striebro, urán, meď, oceľ, hliník, to všetko dodávala do Európy (nepriateľská) Čína alebo Mordor. Teraz bude Ukrajina. Najmodernejšie technológie, blízkosť trhu, rovnaké hodnoty. Tri výhry v jednom.
Nemôžme zabúdať na plyn a ropu. O plyne som písal pred asi rokom – Ukrajina má na európske pomery gigantické ložiská pod Doneckom, v okolí Krymu ale aj na Zakarpatí, Ivanofrankivskej oblasti a okolo Ľvova. Ani divá sviňa nemá šajnu, čo je pod morom južne od Odessy a Krymu, ale môj tip ako amatérskeho „geológa“ je, že sú tam miliardy barelov čierneho zlata a tisícky kilometrov kubických zemného plynu. Čo sa stane s ukrajinským rozpočtom, keď Ukrajina dá denne dvestotisíc barelov ropy a ročne 100 km3 plynu, milý dezolko? Bude mať HDP rovnaké, ha?
Ďalším faktorom je výstavba poškodených oblastí. Niekto tvrdí, že Ukrajina je zdevastovanou krajinou, kde sa nebude dať bývať. Ja bývam piaty mesiac vo frontovej zóne a musím povedať, že bývať sa tu dá. Niečo je poškodené, niečo zničené a treba to zrovnať so zemou a vystavať odznova. Ale aj to je obrat. Ak treba prestavať zónu dlhú tisíc kilometrov a širokú desať až niekoľko desiatok km, tak to bude potrebovať obrovské množstvo investícií – a bude to generovať značné prostriedky na daniach aj raste hodnoty pozemkov. Na vystavenie obytných budov, škôl, ciest, potrubí atď. bude treba milióny ton stavebného materiálu, nábytku asfaltu a podobne. Bude nejaká západná firma dodávať všetko za drahé peniaze na Donbas? Nie. Otvorí tu pobočku. Dve pobočky. Desať pobočiek.
Rusko bolo do konca obdobia nízkych cien ropy a plynu banánovou republikou. Akonáhle sa hospodárstvo vďaka rastu cien fosílu zotavilo (zhodou okolností to korešpondovalo s nástupom Putkankráľa na trón), HDP Ruska prudko začalo rásť. A rast HDP v kombinácii so značnou ruskou populáciou prinieslo aj iné investície ako len luxusné autoznačky alebo oblečenie do moskovských Mallov. Zahraničné automobilky otvárali svoje planty – Volkswagen, Renault, Hyundai, Ford, neskôr Číňania. To prinieslo ďalšie desiatky tisíc pracovných príležitostí a ďalšie dane do budgetu. Bude to aj otázka Ukrajiny? Pôda je tu lacná, pracovná sila vzdelaná a usilovná, suroviny sú priamo pod nohami. Bola by to prča, keby o desať rokov chodil Ivan niekde z Uralu za pás do Izjumu...
No a ako posledná vec: export potravín. Ukrajina je jedným z top producentov rôznych PH produktov a PH je na jej rozpočte značným hráčom. Predstavte si, keď sa pre Rusákov s ich preriedenou pracovnou silou a investíciami do agrosektoru zavrie niekoľko zahraničných odberateľov a tí naopak pôjdu na nákup do Kyjeva. Budú to miliardy USD ročne navyše, možno dokonca desiatky miliárd. Už teraz Ukrajina na rozdiel od Slovenska má investície do potravinárskeho sektora s vyššou pridanou hodnotou; ja napríklad slovenské cukríky a čokoládky nemôžem ani cítiť, pritom ukrajinské sú IMHO skvelé (neplatí pre ukrajinské pivo, tam teda majú čo doháňať). Kyjev nemusí byť len producentom obilia a mäsa ale podobne ako Švajčiarsko alebo Francúzsko veľkým vývozcom značkových a kvalitných potravín.
Teraz poďme k samotnému dlhu. Ani tu to nie je čiernobiele.
5. Ako splatiť dlh?
Nuž, je tu niekoľko možností plus kombinácia viacerých.
Ako prvá možnosť sa ukazuje logicky vyplatenie v cashi. Kyjev vyzberá dane alebo predá nejaké aktíva a vyplatí Západ vo forme istina a prípadne aj úroky. Tak nejako to platí aj pri hypotéke alebo spotrebáku, takže je to najjednoduchšie predstaviteľné.
Ak sa Ukrajina rozbehne ekonomicky, existujúci dlh prudko prepadne v meraní dlh versus HDP. Vysvetľoval som to skôr: ak máte hypo 100.000 Eur a plat 1000 Eur, máte celoživotný problém úver splatiť. Ak vám ale po roku zvýšia plat na 2.000 Eur, je to pre vás citeľne ľahšie. Ukrajina je o cca pätinu populačne väčšia ako Poľsko, pričom Poliaci majú HDP niekde okolo 1.100 miliárd USD. Ukrajina zhruba šestinu. Ak by sme populáciu jednoducho extrapolovali na poľský pomer HDP, tak by Kyjev mal dosiahnuť HDP niekde na úrovni 1,3 – 1,4 bilióna USD. Predstavte si, ako vyzerá dnešná pôžička 90 mld Eur voči aktuálnemu HDP a voči HDP 1,X bilióna USD. Značilo by to jednomesačný výber daní...
Druhou možnosťou je zaradenie platieb do ruských reparácií. Ja som v tomto optimista. Pokiaľ Putin neskorumpoval európskych a amerických politikov tak, že budú trvať na ukončení sankcií ihneď po skončení vojny, bez ohľadu na odškodnenie Ukrajiny, tak Mordor bude mať pred sebou dve veľmi zlé možnosti: zlou je platiť reparácie a uvoľniť sankcie výlučne vtedy, ak bude dodržovať splátkový kalendár, alebo si môže ropné veže vopchať každý Ivan do prdele a žrať surovú kapustu. Ak teda bude potrebovať Ukrajina trebárs 500 mld USD na rekonštrukciu plus ušlý zisk z rozbitých a evakuovaných fabrík, tak Moskva cvakaj. Budeš to mať rozrátané napríklad na 10 rokov plus úroky, ale to je tvoj problém, cvakaj. Tým pádom je nejaká pôžička EÚ Ukrajine nie problém Kyjeva alebo Kremľa.
No a ešte je tu jeden faktor, ktorý tú pôžičku Zelenskému trochu zľahčuje.
6. Kedy zaplatila Moskva za lend and lease?
Ako som spomínal, ZSSR dostalo cez WWII pôžičku Lend and Lease vo výške cca 250 mld USD na dnešný kurz. Bola tam ale jedna klauzula: zničený a spotrebovaný materiál Moskva splácať nebude. Takže delostrelecký granát v zhorenom nemeckom tanku je darček. Zostrelené lietadlo Marauder je darček. Konzerva hovädziny je darček. Znosené boty sú darček. Spálený benzín je darček. Ak ale tank Sherman dorazí do Berlína a po podpise kapitulácie bude funkčný, treba ho zaplatiť. Ak Airacobra nebola zostrelená, bolo je treba doplatiť.
A teraz pripomínam: v tom čase mala celková americká pomoc hodnotu 11,3 mld USD. Z toho Washington zrátal, že vrátiť treba 1,3 mld USD. V podstate len desať percent. Stalin to odmietol, že toto číslo je príliš veľké. Príliš veľké.
Predstavte si to. Banka vám dá na hypotéku 113.000 Eur s tým, že prvých päť rokov neplatíte ani FŇ. Nasleduje dohoda, že vám treba vrátiť iba 13.000 Eur. Vy banku vyfakujete, pretože to je veľa. Nielenže by vám zvonil pred bránou exekútor, ale stali by ste nielen tragédom týždňa ale asi aj tragédom celého letopočtu. Presne toto ale Stalin spravil.
Výsledkom bolo, že ZSSR až do roku 1971 – 30 rokov od prvej dodávky!!! – nesplatil ani prd. Potom sa obe strany dohodli na polovičke sumy (ekvivalent bytu za cca 6500 Eur!). Brežnev splatil prvú splátku vo výške zhruba 50 mega. A potom prestal platiť úplne. Až do rozpadu tohto žalára národov. Potom prišlo Rusko a to dlh zdedilo.
Človek by povedal, že za cca 55 rokov sa vďaka úrokom dlh navýšil. Ale nie. Napriek tomu nový štátny útvar žiadal prehodnotiť zmluvu z roku 1972. USA nesúhlasili – prečo by to robili, keď preboha odpustili 90% istiny a navyše nerátali úroky. I tak ale Rusáci trollili.
Zvyšok bol napokon rozrátaný, odpustený, odpísaný. Jednalo sa o prostriedky, bez ktorých by Moskva nielenže skončila v Berlíne, ale naopak, Berlín by dobyl Moskvu.
Ešte poznámka: ihneď po vojne sa ZSSR postavil PROTI USA a ich spojencom. Amíci teda vymáhali peniaze od krajiny, ktorú zachránili ale ktorá sa dostala na druhú stranu barikády. Napriek tomu ruská žobrota nesplatila takmer nič z vtedy gigantickej sumy.
Dezoláti dnes volajú, že Ukrajina prachy nemá ako splatiť. Podľa mňa ani nemusí. Alebo aspoň nemusí splatiť všetko. Nech sa suma rozráta na nejaké normálne splátky. Nech tie splátky splatí Mordor, inak má ďalšiu dekádu ban na zahraničné trhy. Ale niektoré konkrétne splátky nech sa verejne – VEREJNE – odpíšu. Proste grant. Nech Čína a Moskva vidia.
Ukrajina novú studenú vojnu so Západom nerozpúta. Bude to spojenec, dosť možné že vysoko kľúčový spojenec NATO a EÚ. Deväťdesiat giga je pre EÚ drobné. Aj keby Kyjev nevrátil ani cent a celý dlh by sa nejako zoskartoval, je to zanedbateľná čiastka v porovnaní s byrokratickými nákladmi, nákladmi na Green deal a na absolútne zbytočné sociálne programy (teraz nemyslím sociálne programy plošne, len niektoré konkrétne veci). A dezolát zo štvrtej cenovej, ktorého predstava o peniazoch končí pri podpore v nezamestnanosti a účtenke zo sobotnej noci, sa k tomu rozhodne vyjadrovať nemusí.
7. Faktor populácie
Ukrajina mala niečo cez 45.000.000 obyvateľov pred prvou vojnou. Teraz vďaka obsadenému územiu a emigrácii do zahraničia cca ¾. Sám Kyjev – ale aj Moskva, balkánske krajiny, Maďarsko a vďaka Ficovi aj Slovensko – priznáva, že Ukrajinu bude treba nanovo zaľudniť. Podľa mňa sa zlepšením bezpečnostnej situácie a nárastom ekonomiky veľká časť ľudí vráti domov. Časť ostane v zahraničí. Ale časť „lebensraumu“ bude voľná. A to využijú iné národy. Akonáhle sa Ukrajina zaplaví investíciami, bude kde pracovať a bude kde podnikať. Prídu Turci, Moldavci, Gruzíni, Arméni, Azeri, možno stredná Ázia. Všetci rozumejú po rusky a po ukrajinsky sa doučiť pre nich nebude problém. Príde Vietnam, Filipíny, Nepál, teda krajiny s tradíciou tvrdej práce a skromnosti, bez konfliktnej moslimskej povahy. Keď bude mať Ukrajina HDP per capita niekde na úrovni Slovenska alebo Poľska, nebude o čom. To už sú atraktívne krajiny pre život, s lacnými potravinami, bývaním a dobrou klímou.
To všetko bude značiť vyššie dane, vyššie HDP, vyššie investície. Nemám falošnú nádej, že Slováci, Ukrajinci, Srbi a Poliaci teraz začnú rodiť tri a viac detí. Ale pozrime sa na Slovensko – prišli Ukrajinci a dobre sa etablovali; Slovensko na nich zarába. Prišli Vietnamci, detto. v podstate aj Srbi sa etablovali dobre, hoci tam už je vidno balkánska povaha.
Raz bude mať Ukrajina možno 45 – 50 miliónov ľudí, bude atraktívna pre domácich aj pre migrantov a pre EÚ to bude posila. Pre NATO detto. pre NATTO deto (musel som).
Akurát mám obavu, že Slovensku zasa ujde vlak.
Na EcoFlowy a generátory pre 28. Brigádu. Je to dosť súrne, takže vďaka každému aspoň za pár Eur. Nech sa to do môjho odchodu stihne.
