Ako naučíte psa miaukať? Pustíte cirkálarku, vložíte pod kotúč psa a ten vám spraví hlasné Miaaaaau! A ako naučíte mačku štekať? Polejete ju benzínom, škrtnete zápalkou a mačka vám spraví Baf!
1. 162 centimetrov herkulovskej postavy
Hitler bol pomerne malým mužom, v podstate menší ako väčšina rovesníkov. Nevedno, či to mal v génoch alebo mala v tom prsty zlá výživa v jeho detstve, ale proste medzi svojimi generálmi bol vždy nižší, a to často aj o hlavu.
Keď si hľadal svojho osobného šoféra, vybral si – nebudeme sa mu čudovať – chlapíka tak malého, že ešte aj oproti Dolfimu bol krpec. Najväčší muž Tretej ríše si proste nemohol pripustiť, že by okolo neho nebehal aspoň niekto krpatejší.
Dolfík číslo dva, tentokrát z Kremľa, má ten istý problém. Jeho 168 centimetrov, teda výška úplne priemernej Slovenky, neohuruje v dave a preto sa nečudujem, že Voloďa okrem botulotoxínu do ksichtu minie veľkú časť príjmov na vyvýšené podpätky. A keďže pred časom ruská ústava nebola ešte zmanipulovaná tak, že Putin mohol vládnuť do roku 2378, maximálne ale do desiatej ráno, tak sa na prezidentskom kresle musela vytvoriť rošáda s podobne malým opičiakom, ktorého by ste na Slovensku cez pracovný týždeň chytili a vyfackovali po papuli, prečo nie je v škole na hudobnej.
A Putin hľadal dobre. Napoleon číslo dva sa našiel. A ako v prípade rodáka z Braunau, aj tentokrát to nemohlo byť o tom, že nájde človeka malého, on musel byť nižší. Načo schopnosti, tu išlo o formálnu rošádu, nie o výmenu prezidenta ako v demokratickej krajine. „140 miliónov voličov hľadá prezidenta. Na vzdelaní, trestnom registri ani schopnostiach nezáleží. Výška pod 168 centimetrov potrebná.“
A Dmitrij Medvedev bol na svete. Kto o ňom predtým nepočul, nemusí banovať, pretože on bol odsúdený nato, aby ani potom o ňom nikto nepočul. Až do štvordňovej operácie na Ukrajine. Resp. tej druhej fázy, teda zakrývania a vyhovárania sa počas totálne spackaných postupov, ústupov, automasakrov, masakrov ostatných, ekonomického rozvratu a zistenia, že vlastne všetci okolo Putina sú na úrovni domácich zvieratiek, aspoň teda čo sa týka správania a schopností. A Medvedev znova zažiaril.
Lenže ako to býva, Rusov už nikto neberie vážne. Vojnu prehrávajú tak hanebne, že aj afganskí mudžahedíni sa majú čo učiť. Sankcie nefungujú tak, že už ani hanbáče nie sú a vlastne čoskoro nebude vôbec nič. Takže čo zostáva 162-centimetrovému medvedíkovi?
Hlasne štekať. A on to robí.
Kde je to trápne už aj Lavrovovi, nasadí hlasného Medvedíka, ktorý to niekde na stretnutí dôchodcov alebo v nejakom lokálnom parlamente vyšteká za neho. Ako tá mačka poliata benzínom. BAF! Akurát aj tá mačka vyšteká viac pravdy a logickejšie veci ako Medvedík. Teraz sa nechal počuť, že ak sa Ukrajina pokúsi získať Krym, nastane pre ňu súdny deň! A keby to, neochota Ukrajiny a NATO uznať Krym ako Rusko je podľa tohto gnóma systematickou hrozbou pre Moskvu. Aha. Chápem.
Takže ak mi cigán ukradne bicykel a ani ja, ani polícia nechceme uznať, že ten bike je Dežov, tak vlastne sme systematickým rizikom pre zlodeja a on musí použiť zbraň.
2. Lenže...
Lenže Medvedík šteká svojim falzetom jedno, druhé ale robí. Ukrajina sa akože vyhráža (nevyhráža, oznamuje, ty dementný nanista). Realita je taká, že rusáci už museli kvôli hrozbe HIMARSami stiahnuť celú flotilu z prístavu Sevastopoľ, čo bol mimochodom jeden z dôvodov, prečo vlastne zaútočili na Ukrajinu v roku 2014. Okrem toho Hnusi presúvajú veľké množstvo techniky a ľudí (otázkou je akej kvality) do Chersonskej oblasti. Súdni deň akosi sa nekoná, skôr to vyzerá tak, že aj v Rusku si začínajú uvedomovať realitu (no navonok sa stále tvária tak hrdinsky, ako keby už mali splachovacie záchody).
Edit: v Chersonskej oblasti pred chvíľou vyhodili ďalší muničák. Vyzerá to tak, že ukrajinská armáda čoskoro vážne spustí veľkú ofenzívu.
3. Keď sa cigán pomýli, snáď aj pravdu povie
Sergej Lavrov, prepité a tupé indivíduum, ktoý by sa očividne v súkromnej spoločnosti neuživil, ani keby sa jednalo o JRD Popudinské Močidlany, sa zase preriekol a priznal sa, že o žiadnu ochranu svojich tyranizovaných občanov ruskej národnosti im nikdy nešlo. Nie že by sme to nevedeli, ale z papule tohto monštra pravda doposiaľ nevyšla, takže touto úprimnosťou nás prekvapil. Žiadni židofašisti vo vláde, žiadne nacistické batalióny, žiadne vraždené ruské detičky v kolískach, proste sa priznal, že nenásytným neschopákom ide o majetok niekoho iného. Super, možno sa prizná nakoniec (takisto s nejakým tým promile v krvi), že si svojou tupotou a neschopnosťou rozbili armádu a ekonomiku.
Serdžo ale vravel, že chcú dobyť aj iné oblasti Ukrajiny. To je síce sexi cieľ, len náš arménsky lobogón neprezradil, ako to chcú spraviť, keďže doteraz neboli na Ukrajine schopní pokročiť viac ako o pár kilometrov (nerátam blitzkrieg na začiatku).
Ešte úprimnejší bol Sergej Šojgu, rovnako veľký exot z vcelku košatého panoptika ruských mafiánov, vrahov, vojnových zločincov, teda ruskej vlády. Tento Serdžo navštívil front a nariadil rovnako jasný a zrozumiteľný cieľ, totiž zlikvidovať ukrajinské ďalekonosné systémy západnej výroby. Nie že by sme tomu nerozumeli, len chudák Šojgu neprezradil ako to majú úbohé ruské sily urobiť. Monty Pythons raz mali skeč, kde moderátorka prezradila zaručený recept na úspech: „Prihlásite sa na elitnú medicínsku školu, vyštudujete ju s červeným diplomom a nastúpite do vývoja. Vyviniete nejaký prevratný liek, s ktorým v Afrike zachránite desaťtisíce pacientov. Potom dostanete Nobelovu cenu.“
Asi tak, Seržovia. Je to ganz einfach. Do augusta v Moldavsku, na SNP v Berlíne.
4. Zlato z Ruska nekúpime
Zlato nie je až tak podstatným artiklom v ruskom koši exportných položiek, napriek tomu v istých regiónoch tvorí pomerne veľký zdroj príjmov. Teda tvoril. Odteraz už nebude. Dokonca aj Švajčiarsko prestalo dovážať ruské zlato, a to keď už aj čističi Hitlerovho židovského žltého kovu sa pridali k sankciám tohto typu, tak to už musí byť. Čo je iste takisto podľa plánov a Puťko a spol. pred vojnou s týmto akiste rátal.
5. Ruská technika znova na pretrase
Už niekoľkokrát som tu písal o tragických zlyhaniach (alebo presnejšie komickej kvalite) ruských superzbraní. Toto je taká rozsiahla téma, že kým vojna neskončí a Rusáci nebudú bojovať s teflónovými panvicami (ktoré si ale musia ukradnúť na Ukrajine), bude sa celý svet rehotať na stave ruskej armády ešte dlho. Vrátane kmeňového šamana z Papue Novej Guinei. Takže superzbraň ruskej výroby = fatálne zlyhanie sa už stal všeobecne známy vzorec. Po segmentových tankoch Armata, ktoré sa dajú za pochodu prerobiť na samohybné delá (len ich nikto samé o sebe nevidel hýbať sa), cez lietadlá tak neviditeľné, že ich nevideli ani samotní dizajnéri, až po raketové komplexy S-400 schopné zostreľovať samé seba, teraz máme niekoľko nových správ. Najprv je to raketa Iskander, ktorý sa podľa potreby mení na mínomet. Okrem toho museli podľa všetkého Ukrajinci vyvinúť nejaký vyšší tlak svojho letectva na Rusákov, pretože v rozpätí dvoch dní si Hnusi zostrelili dve špičkové lietadlá (špičkové na ruské pomery, teda lietalo to a neodpadávala z toho preglejka) Su-34M a Su-35. verzie na internete sa líšia, v jednom prípade sa hovorí o ruskom mečiarovskom prístupe (len namiesto samounesenia toto bol samozostrel) a druhý zdroj tvrdí, že jedno z lietadiel dali dole Ukrajinci samotní. Len pre info, Su-34M je verzia Suchoja, ktorá bola zavedená...ehm, pred necelým mesiacom. Ak je teda pravdou tá verzia, že oba stroje si dali dole samotní Rusi, musia byť setsakramentsky nervózni a báť sa ukrajinského letectva (ktoré je už ale dávno zničené na padrť). Ak by Ukrajinci lietali raz za týždeň a trafili prd, nestrieľala by ruská PL-obrana krížom krážom na čokoľvek, čo je na oblohe väčšie od vrabca.
A podľa skvelého Lukáša Visingra na idnes.cz je zjavné, že Ukrajina má nový typ protivzdušných systémov, podľa neho talianskych. Z 15% zostrelených ruských balistických rakiet sa Ukrajina dostala niekam na 80%, čo je skvelé číslo. O to viac, že rusákom sa nedostávajú vlastné zbrane...o čom svedčí vtipná anekdota, že dnes museli Rusi ostreľovať Mikolajev protivzdušnými raketami z S-300 (!) Po protilodných raketách sme dosiahli ďalšiu métu ruského dna, ostreľovanie bytoviek PL raketami.
Podľa Rádia Jerevan sa už zvažuje o aj tenisových raketách.
K tejto téme ešte jeden vtip: „Ďakujeme ruským dodávateľom za vaše rakety zem-vzduch, fungujú skvele. A teraz by sme poprosili ešte o rakety zem-lietadlo.“
6. Ukrajina dostáva ďalšie zbrane
Len stručne: nové HIMARS-y (to sú tie, čo nefungujú/boli zničené/je ich málo na obrat vo vojne/tak-ich-už-kurva-zničte!). Úprimne sa priznám, stratil som sa v číslach, ale doteraz ich mali štyri a teraz došli ďalšie štyri a pripravujú sa ďalšie? Nepamätám, nechce sa mi googliť, podstatné je ale to, že štvorica HIMARSov a pár ďalších šmakoviek prakticky zastavilo útočnú silu ruskej armády. Takže ideme ďalej, príliv bude odlivom.
A ako dobrá správa (aj keď nie až tak promptná, ale i tak): Ukrajina má dostať lietadlá A-10 Aardwark (Edit: veľká chyba, nie Aardwark, to je F-111, ale A-10 Warthog. Vďaka diskutérovi Ajaxovi) legendárne prasa bradavičnaté, veľmi odolné, smrteľné stroje, ktorým sa hovorí zabijaci tankov. Tieto stroje boli vyvinuté už po vietnamskej vojne, kde piloti pri útočných protizemných operáciách pilotovali stroje staršie ako oni samotní.
A tu je presne vidieť ten zlom medzi úrovňou Západu a Ruska – 40/50-ročné stroje sa dodávajú na Ukrajinu zo Západu preto, aby rozsekali na sračky ruskú armádu, ktorá dve tretiny ročného rozpočtu vyhodí nato, aby v médiách spievali o tom, ako je táto armáda moderná. A potom Hnusi musia takisto vytiahnuť 50-ročné stroje, ale nie na obrat na fronte, ale nato, aby aspoň na niečom mohli jazdiť a z niečoho strieľať.
7. V Rusku sa história neopakuje, tam sa história žije
Trošku mimo misy, ale včera večer som dostal záchvat smiechu a napadlo mi, že by som to mohol dodať do tohto blogu ako paralelu s dnešným Mordorom.
Rozprávku Mrazík príliš nemusím, aj keď ako dieťa sme ju samozrejme žrali. Pre mňa taká preafektovaná, všetko také načančané, gýčové, ruské. Proti gustu ale nič nemôžem povedať, za komančov sa asi z nedostatku iných možností ruské gýče žrali. Včera som sa náhodu dočítal o ruskom (pôvodne írskom) režisérovi tohto diela (ktoré v USA dostalo prívlastok najhorší film všetkých čias), Alexandrovi Rou. Vo filme hral aj významný herec tých čias, takisto potomok migranta, Georgij Milljar alias de Millieu. Vo filme hral prekvapivo Babu Jagu, ktorú len pre info za svoj život hral až štyrikrát, zakaždým pod režisérskou taktovkou spomínaného Alexandra Roua-Rowea. Vo filme je taký dobre zapamätateľný napríklad v minúte 44:49 – proste baba Jaga, akú si pamätám z detstva. Georgij bol údajne gay ale nikdy sa s tým nepriznal, no na staré kolená, práve v čase natáčania Mrazíka, sa ako vyše šesťdesiatročný ženil s plus mínus rovnako starou herečkou. A práve počas natáčania Mrazíka – práve tu sa odohrala záverečná svadobná hostina, ktorá bola skutočnou svadobnou hostinou „Baby Jagy“ a kde všetci herci boli zároveň skutočnými svadobnými hosťami navlečenými v ruských tradičných kostýmoch.
A teraz pointa: film mal pomerne biedny rozpočet a kvôli dosiahnutiu autentického dojmu mrazíkovosti sa štáb presunul z Moskvy až k Murmansku... a tým vyčerpal značnú časť rozpočtu. Ako čokoľvek v Rusku, aj tu to skončilo tak, že síce sa film natočil, ale herci boli de facto hladní. Na záver natáčania (hostina) to bolo tak zlé, že svadobní hostia alias herci mali pred sebou plné stoly dobrôt, ktorých sa nemohli dotknúť.
A tak im režisér Rou nechal všetko jedlo natrieť petrolejom! Svadobní hostia sa bavia, spievajú, veselia sa, lenže v podstate boli podvyživení a to jedlo pred nimi smrdelo ako plavky v Kuvajte (mne sa zdá, že aj Ivanko má napriek optimistickému spevu pri úklonoch trochu vlčí pohľad). A takisto scéna, kde Marfuška čaká na ženícha a príde k nej Mrázik (legendárna pozmenená hláška: „Je ti zima dievčatko?“ „Čo ti šije, chujo starý?“), Marfuška nám papá jablko...ktoré ale nemohli zohnať, takže zahryzla do pripravenej cibule!
Podobnosť s dnešným útokom na Ukrajinu čisto náhodná. Prestarnuté kŕmne dávky, zbrane staré 60 rokov, polovica armády ešte staršia. Ale tvári sa to ako bojaschopná armáda... Ak vravím, v Rusku sa história neopakuje, tam sa z histórie nevychádza.
