Najprv trošku histórie a trpezlivosti.
1. Najprv prvé historické okienko
Začiatkom 13. storočia patrilo dnešné Slovensko do Uhorského kráľovstva. Na čele krajiny stále panovníci z dynastie Arpádovcov, pôvodne maďarskí, neskôr dokonale prekrížení s miestnymi Slovanmi a Germánmi. Uhorsko siahalo od malého kúska Jadranského mora až po Poľsko a České kráľovstvo a na východe po Transylvániu. Štát patril k najmenej rozvinutejším celkom v Európe a dalo by sa povedať, že podobne ako v 20. storočí, čokoľvek módne a progresívne na kontinente sem prišlo prinajmenšom s polstoročným oneskorením. Napriek tomu tu bol nejaký rozkvet, románske dedinské kostolíky niekde na kopci sa mali čoskoro meniť na gotické, módne, menej temné a vyššie. V krajine sa stavali kláštory vrátane tých patriacim novým rádom – žobravým rádom alebo cisterciátom.
Bolo to ale pomalé a zo strany štátu zle zastrešené. Kým v Anglicku a Francúzsku sa politika a vojenstvo dalo charakterizovať ako vrcholný stredovek, tu ako keby trochu zastal čas. Na území celého kráľovstva stál len zhruba jeden tucet kamenných hradov – dnes by ste ich narátali toľko len na území Bratislavského kraja alebo na krátkom úseku Považia. Príčinou bola nenávisť magnátov a šľachticov versus kráľov. Aktuálny panovník, Belo IV., nič s tým nechcel robiť. Gróf alebo magister v drevozemnom hrádku bude vystrkovať rožky menej ako niekto v ekvivalente Bratislavského hradu alebo Chatteau Gaillard. Ak sa Uhorsko s niekým bilo, tak to bolo tradične s okolím, teda Rakúskom, Čechmi alebo Poliakmi. No a potom prišiel záver 30. rokov 13. storočia a stredná a východná Európa zažila peklo.
Z východných stepí do Európy dorazili desaťtisíce nomádických bojovníkov. Východ Európy je obrovský a čo sa prdne niekde okolo Uralu, niekde v Ostrihome mohli v kľude zistiť niekedy o pol roka neskôr. Lenže Mongoli tlačili pred sebou všetko. Porazili Kipčakov (Kumánov), Rusov, Povolžských Maďarov, na druhýkrát sa im podarilo zlikvidovať Povolžských Bulharov, jediný kmeň, ktorý dokázal odporovať s efektivitou. Zdalo sa, že záplava Mongolov nemá bariéry. Buď ťa vyvraždíme, porazíme a zotročíme, alebo pri troche šťastia sa dokážeš niekam skryť. Porazené národy zväčša boli podrobené tak, že mongolské vojská boli plné iných vojakov, dokonca aj Slovanov (Rusov) či Číňanov.
A teraz k spomenutým Kumánom. Tento kipčacký kmeň si zvolil alternatívu utiecť pred mongolskou hrozbou, hoci po krutom boji. Keďže predtým žili na území dnešného južného Ruska, niekde okolo Donbasu a ústia Donu, zamierili na západ, teda do Uhorska. Kráľ Belo ich privítal a kráľa Kötena usadil pri rieke Tisa.
Ako vždy v takto odlišných kultúrach, miestni Maďari a Slovania si so šikmookými nomádmi nerozumeli. V každom prípade Kumáni boli zaviazaní Belovi vojenskou službou. Čo bolo v tieni mongolského vpádu a rozhádaného vedenia štátu potrebné. No ako to v takýchto prípadoch často býva, ani eminentná hrozba nezjednotila Uhorsko.
Na konci roka 1240 padol po týždňovom obliehaní Kyjev. Je symbolické, že aj Mongoli dokázali to, čo o osemsto rokov neskôr druhá armáda sveta nie. Kyjev padol a priestor na západ ostal nekrytý prakticky ničím – až po Karpaty.
Na západ od čerstvo rozvrátenej Kyjevskej Rusi (Moskva vtedy ešte existovala len vo forme bažiny a rašeliniska; mimochodom, Moskva značí bažinu) ležalo Uhorské a Poľské kráľovstvo. Poľsko bolo v podstate voľné, nám stáli pred Mongolmi v ceste práve Karpaty.
Lenže Belo a jeho jednotky stavili presne na to, na čo stavovať nemali – záseky v karpatských priesmykoch. Stredná Európa, dnes plná hradov, vtedy v tejto forme nebola. Mongoli vrazili do Uhorska cez Podkarpatskú Rus a devastovali všetko v ceste.
Navyše sa stala nepríjemnosť s chánom Kötenom. Každá doba má svoju drbnutú zložku populácie, ktorá namiesto vonkajšieho nepriateľa dokáže nájsť vnútorného nepriateľa. Miestna populácia sa vzbúrila proti kumánskym novousadlíkom a Köten v strachu pred lynčovaním vlastnej rodiny pozabíjal jej členov a potom spáchal samovraždu (iná verzia hovorí, že to nestihol a že ho zberba aj s rodinou vyhladila).
Presne toto nahrávalo Mongolom. Na jar 1241 sa päť mongolských armád vlialo do Uhorska a vzhľadom na vlastnú pohyblivosť a rovinatosť terénu na väčšine územia sa im nedalo brániť. Jedenásteho apríla sa uhorské, zle vyzbrojené a rozhádané vojsko, stretlo s inváznymi jednotkami na majeri Mohi neďaleko Miškolca. Ako sa dalo čakať, vysoko organizované vojsko s perfektnou disciplínou, zocelené rokmi bojov zmietlo uhorskú domobranu ako tŕstie. Kráľ Belo utiekol ako pes cez celé Uhorsko a Mongoli v jeho stopách rabovali všetko. Vyplienili Pešť, Ostrihom, vyvraždiac všetkých a všetko. Belo utekal až na pobrežie Jadranského mora – v podstatne hanebný výsledok nato, že o potenciálnom mongolskom vpáde vedel roky. Jeho rodina a dvor skončil u nepriateľa v Rakúsku, vojvodu Frederika, ktorý ich v podstate uniesol a vypýtal si od poníženého kráľovstva obrovské výkupné. Krajina sa dostala na najhlbšie dno. Len pre doplnenie, dva dni pred Mohi ďalšie mongolské vojská podobným spôsobom vyhladili spojené vojsko Poliakov, Slezanov a Moravanov spolu s posilami templárov pri poľskej Legnici. Dve gigantické víťazstvá za dva dni, v dvoch krajinách, s dvomi plieneniami ako následkom.
A teraz podstatná vec: Mongoli pri svojom ťažení vyplienili všetko, vrátane závlah, polí, infraštruktúry. V Uhorsku nebolo sily, ktorá by ich zastavila, vrátane zdecimovaných Kumánov. Invázne sily krajiny skúšali domácich vyše roka, a keď odtiahli, vypukol taký hladomor, že celé kráľovstvo stratilo podľa odhadov štvrtinu populácie.
2. Druhé historické okienko
Mongoli sa vrátili aj do Poľska aj do Uhorska o niekoľko dekád. Poľské ťaženia boli najprv úspešné a poľské vojská boli znovu zdevastované. Mongoli opakovane porušili sľuby, že ak sa Poliaci vzdajú, nechajú ich z obliehaného mesta odtiahnuť – čo sa samozrejme nestalo a preživšia populácia bola buď zmasakrovaná alebo zotročená. Poliaci sa s východnou rakovinou naučili bojovať a ďalšie nájazdy boli neúspešné, hoci reálne strety Poliakov s Mongolmi a Tatármi skončili niekde na juhoukrajinských stepiach až v 18. storočí a paradoxne potomkovia nájazdníkov žijú v podobe Lipských Tatárov v Poľsku dodnes, kde majú dokonca aj svoje mešity a imámov. Charles Bronson, jeden zo siedmych statočných, ktorý bránil mexickú dedinku pred nájazdmi banditu Calveru, je paradoxne potomok takého istého plieniteľa z Mongolska o 550 rokov skôr.
Uhorsko bolo na tom lepšie – a tu je pointa celého historického okienka. Po hanebnom úteku Bela do Dalmácie a následnom znovubudovaní krajiny si kráľ uvedomil, že ak chce v budúcnosti Mongolom vzdorovať úspešne, potrebuje sieť hradov. Nie drevozemných hradísk, ktoré Aziati vedeli zničiť v krátkom čase, ale kamenné pevnosti, s baštami, strieľňami, donjonmi a podsebitím. Za nemnoho rokov po východnej hranici aj v centre ríše vznikal jeden hrad za druhým. Priesmyky, mestá, brody boli strážené pevnosťami so stálymi posádkami. Kráľ aj baróni investovali do výstavby značné prostriedky, ostatne stavba jedného zmysluplného hradu bola záležitosťou viacerých rokov a obrovských daní. Ale prišiel rok 1285, kedy Belo bol už dávno tatam, a Mongoli sa vrátili. Situáciu zhoršili naši starí známi Kumáni, ktorí kvôli istým nedorozumeniam povstali, resp. chceli Uhorsko opustiť. Keďže nový kráľ, Ladislav, bol po matke polovičným Kumánom, vzťahy boli o to komplikovanejšie. Napokon, pred samotným mongolským vpádom, Kumáni boli porazení a Ladislavova moc uvädla v prospech magnátov.
Podobne ako predtým stavili invázne sily na viaceré paralelné útoky cez dnešnú Podkarpatskú Rus aj Rumunsko. Akurát nový mongolský chán, Nogaichán, sa prerátal a zaútočil v zime. Jeho vojsko sa vyštrbovalo na spálenej zemi, nových hradoch a v Uhorsku pomerne novom type vojska, rytieroch zakutých v brnení. Výsledkom bola katastrofa, ale tentokrát pre Mongolov. Tí sa síce dostali znova až k Pešti, ale utrpeli značné straty. To ostatne aj severne, v susednom Poľsku. Mongoli síce trápili Uhorsko najbližších asi 60 rokov, ale potom krajina prešla do protiofenzívy a východná hrozba sa zredukovala na vpády kvôli potravinám a otrokom, nie zabratiu celého kráľovstva.
3. Paralely dnes
Ide ma rozhodiť, keď niekto, teraz aktuálne český vrchný mafián Babiš, ide hovoriť, že chce investovať do ľudí, nie do obrany alebo Ukrajiny. Treba diaľnice, školy, rýchlostné železnice! Samozrejme, to je logické, že moderná krajina musí mať moderný štýl infraštruktúry a nie blatisté cesty plné volských záprahov. Lenže tu si treba uvedomiť jednu vec: v Európe je najväčšia vojna za posledných 80 rokov a odohráva sa neďaleko nás, v podstate na našich hraniciach. Mimochodom, presne na miestach, kde sa pred prvou mongolskou inváziou vyparili vojská Kyjevskej Rusi. Vpád prišiel takisto z východu, zo strany barbarskej, primitívnej a zradcovskej krajiny schopnej každej genocídy, Ruska. Investovať do škôl, nemocníc a diaľníc samozrejme treba, ale načo vám je skvelá univerzita alebo klinika so špičkovým vybavením, keď v nej nemôžete učiť alebo operovať, pretože ju nemáte vo vojne chránenú pred balistickými raketami a Šahídmi? Načo sú vám diaľnice, keď vám po nich jazdia okupačné tanky Rusov? Infraštruktúra je skvelá, ale keď máte desiatky rokov poroby zo strany rabujúcich Rusákov, tak zabudnite na výlet do Chorvátska alebo chatu pod Ďumbierom, váš interes sa zredukuje na púhe prežitie.
Belo a jeho predkovia obmedzovali investície do obrany, v tomto prípade hradov, a stav ich armády bol primitívny a zaostalý. Ľahká uhorská jazda nemohla skvele vycvičené vojsko Mongolov ohroziť ani náhodou a rýchly presun vojsk po odkrytom teréne bol ľahký a pre Uhorsko devastačný. O štyri dekády neskôr vojská Ladislava Kumánskeho zdržali na drahých no efektívnych hradoch gross mongolskej sily, pričom ťažšie rytierstvo a kušostrelci v radoch Tatárov si vyberali strašné straty. Po druhom vpáde síce ostalo spálené územie, no oproti prvej invázii to bola brnkačka. Investícia do kláštora, kostola alebo nového mostu mohla byť ekonomiky krátkodobo lepšia – lenže pod jarmom Mongolov by vám bolo asi naprd. Ak vám niekto bude tvrdiť, že netreba investovať do armády, je to ekvivalent Belovej tézy, že hrady a silná armáda niekde na periférii ríše posilní niečo iné ako centrum. Samozrejme, dnes je to pre nás nonsens, pretože spätne vidíme dopad úspešného vpádu. Zdá sa mi ale, že horekajúca mamička, ktorá nadáva na zbrojenie v čase ukrajinskej vojny a sťažuje sa, že jej syn si musí doplácať na letný tábor, nepochopila princíp. Milá mamička, tvoj syn môže o desať rokov namiesto letného tábora oddychovať v zákope.
Ozaj, a čo je lepšie ako lokalizovať vojnu v Európe 2.000 kilometrov od nás, hoci nás to bude stáť o jedno percento HDP viac? Či lepšie bude umožniť obrancom Ukrajiny dostať sa cez tie povestné podkarpatské priesmyky až k nám?
4. Ešte k Bielemu domu
Nebudem sa opakovať a iba pripomeniem, že Trump a JD Vance vyšli zo spoločnej šikany Volodymyra Zelenského ako porazení. Žiaden deal nie je, Európa a NATO ešte hlasnejšie podporili Ukrajinu, do ulíc v USA vyšli tisícky demonštrantov a akcie Tesly, amerických zbrojoviek a celkovo firiem padajú naďalej. Proste jasný triumf... ak máš inteligenciu československého dezoláta a nevieš si zrátať 2 a 2.
No a teraz ešte niekoľko doplnkov, ktoré som včera nedopísal pre nedostatok času. Zelenskij od začiatku vojny, teda presne tri roky, chodí v armádnom oblečení. Predtým dokázateľne chodil vkusne v obleku ako každý vrcholový politik. V D.C. okamžite po vystúpení z auta sa Trump do neho naviezol kvôli oblečeniu. Je zaujímavé, že tomuto chujlovi nevadil saudský predstaviteľ, ktorý taktiež nebol v ancúgu, a dlhodobo mu nevadí ani vyslovene dezolátsky oblečený Elon Musk (nehovoriac o červenej šiltovke, ktorú v Bielom dome nosí samotný retard s oranžovou ofinou). Takže len jasný prejav debilizmu.
No a teraz pre mňa stále nepochopená a nejasná vec: prečo to Trump robí? Samotní velitelia, generalita na Západe hovorí, že Rusko je na kolenách a Putin očividne potrebuje prestávku, aby sa nadýchol. Ešte viac potrebuje zrušenie sankcií a prísun nových prachov. Vojakov má málo a zle vycvičených a vystrojených, panciera ešte menej, letectvo je v troskách, ekonomika klesá každým mesiacom. Osobne si nemyslím, že ani mesačné alebo dvojmesačné prímerie by Mordoru pomohli, pretože za tri roky vojny sa sám dostal do veľmi nepríjemnej špirály. Údajné správy zo západných rozviedok, že Putin je schopný do troch až piatich rokov schopný zaútočiť niekam na Baltik alebo susedné krajiny, beriem ako extrémne optimistické. Ruská populačná pyramída hovorí, že najhoršie populačné ročníky sú tie dnešných 20 – 24 ročných, a o poldekádu mladších, teda maturantov a stredoškolákov. Podstatne silnejšie ročníky sú dnešných vyšších tridsiatnikov a štyridsiatnikov, ktoré ale vo veľkej miere už buď frontom prešli, alebo prešli a ostali v ukrajinskej zemi. O päť rokov bude nastúpených v uniformách podstatne menej mladých mužov, pretože ich proste viac nebude.
Čo sa týka tankových a leteckých síl... Budem sa už opakovať ikstý krát, ale mám pocit na základe viacerých rozhovorov, že polovica mojich známych si predstavuje tankovú a leteckú produkciu ako otvorenie mikropivovaru. Tankový závod je podnik na X kilometroch štvorcových, kde pracujú vyššie tisícky ľudí. Ich vzdelanie a skúsenosti asi musia byť vyššie ako niekde vo výrobe ponožiek alebo chleba – technické pozície sú rozhodne vzácnejšie ako niekto, kto má učňovku a vie akurát montovať skrutku s matkou, a aj to po roku praxe. Tank z roku 2025 navyše nie je T-34, kde ste obrazne namontovali na korbu vežu a Urá! na Berlín. Dnešný tank má mnohonásobne viac súčastí, čo je dobre vidieť na fotografiách vonkajšku – detektory, aktívny pancier, IR ožarovače a podobne si nezmontuješ z brezovej kôry v tajge. A znovu, aj keby nejakým zázrakom ruská ekonomika neskrachovala do štádia roku 1917, tak spustenie výroby tankov na nejakú pásovú výrobu nebude možné. Detto letectvo, detto flotila, detto artiléria alebo raketové nosiče. Toto nie je o vykovaní tankovej veže alebo pozváraní pár nosníkov dokopy, ako to bolo za druhej svetovej. A ak o tom niekto pochybuje, tak si všimnite, koľko ARMATA, koľko PAKFA, koľko Suchojov 32 a koľko ponoriek a lodí Mordor vyrobil od roku 2014, čo prišli prvé sankcie a kvôli americkému frackingu klesla cena ropy a zemného plynu. Stačí sa pozrieť na čerstvé zábery jedného PAKFA z Číny, z ktorého sa baví celý svet ešte dva mesiace po zverejnení. A takto to bude vo všetkom.
Takže nie, Rusko o pár rokov nezaútočí na nikoho, snáď tak na Arménsko.
Lenže áno, Putin predlžuje zjavne prehratú vojnu. Je si vedomý, že v Rusku sa porážky neodpúšťajú. Kým žije Putin, vojna buď neskončí alebo skončí absolútnym kolapsom ruskej okupačnej armády. Nič medzitým (ešte by sa mohli Ukrajinci vzdať, ale to nechajme pre dezolátov a Alenku). Takže ak chceme skrátiť vojnu... dodajme Ukrajine nové tranže zbraní. Veľa zbraní, kvalitné zbrane, a čakajme. Radšej ruský kolaps v lete ako nejaký nemastný-neslaný mier či prímerie dakedy budúcu jar. Ukrajinci si to vybavia sami, nič viac okrem zásielok a finančnej pomoci im netreba (áno, vďaka aj vám!!!).
Takže mne vychádza z toho to, že oranžový ľudoop z Washingtonu chce čokoľvek, čo ponechá Kremeľ dostatočne sa nadýchnuť. A je tu ešte jedna možná karta: Trump unilaterálne zruší sankcie na Mordor. Alebo – a tu by to bolo vážne zlé – USA by začali nepokryte svojim materiálom podporovať Putina. Sci-fi? Neviem, proste je to jedna z možností, ktoré mi teraz prídu realistickejšie ako pred mesiacom (to by som sa vám vysmial). Inak by ma zaujímalo, keby to Trump spravil – nastala by občianska vojna?
Post scriptum: „Nemáte v rukách žiadne karty,“ povedal Trump.
878.070 ruských vojakov by nesúhlasilo.
5. Reakcie planéty
Mojou hypotézou je, že akcia je vždy slabšia ako reakcia. Dobrý hráč (o čom tvrdí Trumpeta) musí s týmto vždy rátať. Reakcie sveta? Akcie padajú, Tesla stráca miliardy denne, nórska chemická spoločnosť odmietla zásobovať americké plavidlá v Severnom mori palivom (hoci nórska vláda ich k tomu dokopala nazad, ale ako gesto je to geniálne), kým bude pri moci Donald Trump. V USA sú ľudia v uliciach. V niektorom z videí Trump vybehol na veteránov Iraku a Vietnamu (kam odmietol narukovať), že je ich problém, že sa nechali zabiť alebo zraniť. Výsledkom je, že aj veteráni, ktorí asi budú mať bližšie k republikánom ako k demokratom, sa začali pomocou videí masovo do šimpanza navážať. JD Vance s rodinou sa vybral na lyžovačku do Vermontu – cieľ jeho cesty niekto vypustil do éteru a cesty boli lemované ľuďmi s transparentmi, ktorí ho posielali na lyžovačku do Ruska (ekvivalent ukrajinského „pošol nachuj!“). Vance sa stiahol niekam inam, a poľa mňa je otázkou dvoch dní, kedy ho niekto bonzne a polovica USA sa zbehne na nové lyžiarske centrum (snáď JD nebude lyžovať v Mýte pod Ďumbierom).
Rekordy trhá západná pomoc. Dokonca sa idú otvárať fungl nové fabriky na západné zbrane, pretože ukrajinská pracovná sila je lacnejšia a fabrika je bližšie ako niečo v Nemecku alebo USA. Trump, ty si vážne génius!
Samozrejme, dezolátske filcky sa oháňajú tým, že Fico niečo povedal. A Babiš niečo povedal. A Orbán niečo povedal. Lenže preboha, vy tupé indivíduá: oni povedia to, čo im TU a TERAZ vyhovuje. Babiš chce po zvolení vykázať všetkých Ukrajincov ihneď po zvolení. Hovno vykáže! Česká ekonomika má problém s pracovnou silou, pretože je to zhodou okolností krajina s najmenšou nezamestnanosťou v EÚ. Babiš zamestnáva vo svojich stovkách podnikov tisícky Ukrajincov (ktorým platí menej ako Pepíkom). Čo si vy drbnutí spoluobčania myslíte, že Babiš zruší pätinu pracovných miest vo svojom mafiánskom koncerne a bude zháňať zamestnancov niekde v Ugande? Drbovia, Babiš nevykáže nikdy nikoho a naopak, okamžite začne zháňať nejaké granty z EÚ, aby na nich a imigrantoch z Ukrajiny vysekal nejaké prachy navyše! Deň po voľbách bude s vykázaním presne to, čo s Trumpovým ukončením vojny do 24 hodín... Dobré ráno, tupovoliči!
6. Situácia na fronte
Pokrovsk a Toreck idú naplno! Skvelé správy, pretože v Torecku sa naši z 28. brigády dostali prakticky až do centra mesta. Ruské sily sú tu zjavne vytunelované, takže ZSU sa podaril husársky kúsok a ja dúfam, že im to vydrží.
Horšie je to v Kursku. Podľa nových správ je tu Ukrajina pod dosť zlým tlakom a Rusákom sa podarilo dostať pod delostrelecké pokrytie prístupové cesty. To značí, že miestne jednotky majú problém so zásobovaním – a to je zlé. Takisto je otázkou, ako dlho to Rusáci udržia, pretože nemajú sily na zároveň oslobodzovanie Kurska aj držanie pozícií okolo Torecka a Pokrovska, takže jedno z toho bude prioritou. Ruské dezinfomédiá v spolupráci s československými retardami síce tvrdia, že Kursk pre Rusko nie je podstatný, čo je nonsens jak prasa, ale rád by som videl pomer zdrojov prerozdelených na Pokrovsk/Toreck a na Kurštinu. Ale ruku na srdce, od augusta sme o kolapse ZSU počuli snáď stokrát.
A Rusko ešte máličko postúpilo pri Siversku (ale nemôžem to dopátrať na mape). Naopak, ZSU eliminovali ruský výbežok pri Kupjansku.
A naspäť k Torecku: pozdravuje vás Serhij Halahan. Ak sa mi podarí nakoniec dohrať video, spoznáte jeho názor na aktuálnu Zelenského-Trumpovu roztržku.
7. Drobnosti zo sveta
Rusku sa znížili straty na živej sile. Predtým bolo bežné číslo niekde na 1500 dobrých Rusov denne, dnes je to čosi nad tisícku. Prečo to je takto, keď ZSU vrazili do okolia Pokrovska a Torecka a bránia sa útoku na severe, neviem. BVP a tankov je stále priemerne, po extrémne nízkych číslach sa vrátili pri tankoch na desať až dvadsať denne.
PVO v poslednej dobe narástli, asi niekde ZSU vychytali „ložisko.“
Na vysokých číslach sa držia počty zničenej ruskej artilérie.
No a samozrejme, počty nákladiakov a tankerov sú na trojciferných stavoch denne, aj keď tu som bol upozornený, že značná časť z toho budú rozbrúsené Žigulíky.
Slovenský minister obrany Ko-kaiňák vyhlásil, že Slovensko by sa v prípade vojny vzdalo a útočník by odišiel. Podľa mňa je toto presne ten štýl výroku, za ktorý by práve minister obrany mal byť okamžite odvolaný. „Načo budeme liečiť ľudí, však rakovina odíde.“ „Načo budeme deti vzdelávať v škole, však negramotnosť odíde.“ „Načo stavať diaľnice a železnice, však sa do cieľa dostanete.“ Akurát je pravdou, že Robert Kaliňák je volený retardovanou zložkou populácie, ktorej tento výrok nepríde divný.
„Niekto“ preťal vodovod na švédsky ostrov Gotland.
ZSU dostane jednu Bohdanu každý druhý deň. Toľko na margo toho, že Ukrajina si bez podpory Trumpa nemôže dovoliť nič.
Rafinéria v Ufe, o ktorej som písal pred týždňom, dostala pozdrav od Ukrajincov. Aby bolo jasné, v meste sú tri rafinérie naraz (všetky tri patria Bašneftu) a ja neviem, ktorá dostala šupu. Faktom je, že zariadenie celkom dobre zahorelo.
Zasa som si mal podať Športku!
Ruský ork dostal takisto pozdrav do hlavy. Projektil mu ostal v lebke, ale okamžite ho poslali do prvej línie, pretože v danom sektore Zmrdi nemali dosť vojakov.
Ursula: „Ukrajina sa musí premeniť na dikobraza, ktorý bude nestráviteľný pre kohokoľvek.“ Reálne toto je to, ako treba s Rusákmi komunikovať. Ukrajina dostane toľko zbraní, koľko bude potrebovať, bude ich dostávať tak dlho, ako bude treba, finálny stav je taký, že Rusko sa musí vzdať všetkého vrátane Krymu a zaplatiť reparácie.
Žiadne kompromisy, žiadne polovičaté a dočasné riešenia. A nech to v Kremli strávia ako chcú, musí im to byť oplieskavané o hlavy denne.
Aj Ukrajina robí chyby. Tábor rezervistov ZSU neďaleko Dnipra sa dostal pod ruskú raketovú paľbu. Zahynulo vyše 30 vojakov ZSU a ďalších vyše 130 je ranených (straty asi narastú). Je to prúser, nebudeme si nahovárať. Ak sa velenie z toho poučí, snáď to nebudú „zbytočné“ straty, nech to znie akokoľvek blbo.
Európa ide pomôcť Ukrajine zbaviť sa závislosti na Starlinku. Hm, Tesla v péčku, Starlink v péčku... V Lidli v Senici údajne priberajú, Elon.
V Rakúsku sa neonacistická a proruská strana nedostala k moci. Mňam.
No a na záver pozdrav a ubezpečenie zo strany Serjóžu Halahana. Je to po ukrajinsky ale podľa mňa je natoľko zrozumiteľné, že netreba preklad.
https://www.youtube.com/shorts/Hkcwb1k44YE?si=E5590-r_rBdhiJfi
A toto video si zaslúži podľa mňa pozdrav priamo pre Serjóžu!
https://donio.sk/tri-rusicky-a-vesty
Mimochodom, extrémne ste ma včera večer potešili, najmä Emil. Všetkým ďakujeme!!!
