1. 70.000! Uroveň poter padnimajetsa!
Od mohylizácie prešiel sotva mesiac a už nám straty mobikov utešene rastú. Kým o strate číslo 60.000 som písal prednedávnom, dnes už máme 71.200 a čo je mimoriadne zaujímavé, za jediný deň si Rusi pripísali takmer 1000 negatívnych ziskov, teda slnečníc (presne je to 950)! Na východnom fronte nič nového, neudialo sa tam nič mimoriadne v zmysle nejakého rozstrieľaného konvoja alebo pontoňáku, takže o to viac je to číslo desivé. Stovky mŕtvych denne sme tu mali relatívne často, napríklad pri transformácii krížnika Moskva na ponorku alebo pri akcii, keď ruské jednotky križovali rieku Siverskij Donec a Ukrajinci im pomocou aplikácie na objednávku pizze poslali inú zásielku. Takmer tisíc nebožtíkov len tak, mirnix-dirnix je ale už iný Világoš a nechcem byť falošným prorokom, ale predpokladám, že tento rekord bude ešte opakovane prekročený.
Len krátke a opakované zhrnutie: jedná sa o potvrdené straty (nebožtíci), nie odhadované straty, a do tejto štatistiky sa nerátajú mŕtvi Sýrčania, Iránci (viď nižšie), vojaci z LĽR a DĽR ani Wagnerovci. Keďže nie každý nebožtík je nájdený a potvrdený, číslo 70.000 rozhodne nie je presné, skôr by som to pomenoval ako dolný odhad. A keďže straty ostatných spomínaných skupín sa odhadujú na desaťtisíce, môžem si staviť svoje trenky nato, že reálny počet Orkov bude niekde na stovke tisícok mŕtvych. Vojenské pravidlo hovorí, že na jedného padlého štandardne pripadajú traja až štyria ranení.
A tu pozor: nie každý ranený je vyradený z boja. Pri Gallipoli jednotky Veľkej Británie a ANZAC-u mali vyššie straty ako bol počet nasadených jednotiek, čiže každý z vojakov Austrálie a Nového Zélandu bol štatisticky ranený alebo zabitý viackrát, akokoľvek táto formulácia pripadá byť vtipná. Ak mi šrapnel zlomí ruku, o dva mesiace viem byť nazad na fronte a bojovať za vlasť. Keď som čítal životopisy viacerých slávnych vojakov, mnohí z nich boli zranení aj trikrát a viac! Vždy sa rátali ako „strata.“
Lenže toto je Rusko a v Rusku ani gravitácia nie je normálna, takže tieto počty (ranení versus mŕtvi) nebudú platiť ako vo zvyšku miestnej skupiny galaxií. Už približne od augusta sa hlási, že napríklad lazarety na Kryme majú extrémne vysokú úmrtnosť, pretože druhá najväčšia armáda sveta proste nemá ani len dosť liekov a obväzov. Preto som si takmer istý, že počty ranených nebude ten spomínaný 3-4 násobok slnečníc, skôr to bude nižší pomer. Ale čo je pozitívne, že napriek mobilizácii (alebo skôr vďaka nej) budú čísla rásť rýchlejšie. A netreba zabúdať ani na blížiacu sa zimu. Hm, to budú Ukrajinci objavovať hromady ručičiek a nožičiek... Doma uštrikované ponožky asi nebudú stačiť do 20-stupňových mrazov.
2. Admiráli Makarov a Essen, za mnou!
V niektorých skorších, letných blogov som písal o fámach, že Makarov aj Essen, dve pomerne veľké lode z Čiernomorskej flotily, boli poškodené. Možno to bola naozaj len fáma a možno poškodené skutočne boli, ale nie vážne. Tak či tak, Ukrajina previedla ďalší z majsterštykov a obe dve buď išli nachuj za Moskvou, alebo prinajmenšom boli vážne poškodené. Správy sa líšia, ale ako to v Rusku býva, oznam o 16.00 v zmysle „Hrdinsky sme odrazili nepriateľský útok!“ sa zmenil na 17.00 „Jedna loď bola ľahko poškodená“ a ako dôkaz iba veľmi nepatrných škôd sa správa ustálila na 20.00 „Vypovedávame zmluvu o dovoze ukrajinského obilia do afrických krajín, pretože tie ľahko poškodené lode boli súčasťou ochranného konvoja nákladných lodí.“ Inými slovami, z Čierneho mora v najbližšie mesiace nejedzte šproty, pretože nedopatrením sa môžete najesť ruskej zmrzliny.
Pokiaľ viem, obe lode sa zúčastnili ostreľovania civilných cieľov v uplynulých týždňoch, takže ak sa teda potvrdí poškodenie obidvoch admirálov, Rusi budú mať v tomto mori z hladinových plavidiel už asi len vodné bicykle, a aj to jeden z nich bude mať defekt.
A teraz vážne: niekoľko videí z tohto času a priestoru ukazuje neznámy plávajúci objekt, okolo ktorého sa rozprašujú kvapky morskej vody po paľbe z ruských ručných zbraní. Na inom videu skáče z ruského rýchleho člna týpek do vody, pretože asi si myslel, že práve on, Sergej, je hlavným cieľom ukrajinského dronu (síce nebol a dron smeroval úplne inde, ale aspoň dúfajme, že Sergej utrpel vyššie vzdelanie a vedel plávať).
Celý čas boli správy veľmi rozporuplné, ale keď starý známy Koňašenkov vystúpil so svojim výrazom zle skrývaného klamstva pred kamerou a povedal, že nič sa nedeje, ihneď som si bol istý, že voda Čierneho mora bude o trošičku železitejšia.
No a k tomu obiliu: Rusko úplne nelogicky (až sa pýta povedať rusky) odvolalo dohodu o vývoze ukrajinského obilia do rozvojových krajín, čo je niečo tak prekvapivé, ako keď som si pred týždňom strihal nechty na nohách a suka blyať, dnes som musel znova. Ruku na srdce, ani v najhorších snoch som nepredpokladal, že táto dohoda vydrží dlho, pretože Rus je urážlivá ženská pred krámami a keďže sa nedarí, niekomu to musím vyliať za krk. Admirál Essen aj Makarov síce boli v tejto kríze asi tak potrebné ako nebožtíkovi stierací lós, pretože jediné miesto, kde sa lodiam skutočne mohlo niečo stať je Guinejský záliv, kde síce riadia piráti ale na druhej strane ruské lode z Čierneho mora sem nemajú prístup, takže skrývanie dvoch fregát masakrujúcich ukrajinské civilné obyvateľstvo svojimi raketami za podporu humanitárne misie je také... dlho som to slovo nepoužil... také ruské.
3. Anachnu modim lachem mikol lev, Kidon!
Nemal som rád Židov. Teda upresním: Židov mám rád. Sú takým opakom Slovákov, hlavne tých s predponou Hej-. Tam, kde sa Hejslovák musí trikrát opiť, aby zistil, že má problém, a potom sa štyrikrát opil, aby zistil kde ten problém väzí, a potom päťkrát opiť, aby sa posťažoval chlapom, aby potom šesťkrát vyrážal klin, tak Žid proste problém vyrieši, založí si na tom firmu a stane sa multimilionárom. Raz sme sa o tom bavili s kamarátmi: kde Palestínec spraví problém tým, že sa opáše výbušninou a vyhodí sa v škôlke do luftu, nejaký Icík proste pohne rozumom a z problému spraví neproblém (preto ten diametrálne odlišný život v dvoch tak geograficky blízkych štátoch. Mimochodom, nové plynové a ropné náleziská v morských vodách oboch subjektov sú sľubné; nemusíme sa asi staviť, ktorá krajina na týchto daroch zarobí a v ktorej to bude viesť k ešte väčším problémom, však?).
Takže úprimne ma sklamal postoj Izraela k rusko-ukrajinskej kríze. Taký alibizmus, že keby sa takto k Izraelu stavali USA posledných 70 rokov, žiaden Izrael by dávno nebol a všade by to vyzeralo ako v priemernej palestínskej osade (alebo ruskom meste).
No ale aby som nekrivdil, niekto ma potešil, a to dokonca dvakrát. Najprv Izrael rozstrieľal iránsky Iljušin 76 plný iránskych dronov uprostred Damasku, čo je pre ruské vojenské snaženie asi tak dobro správou ako mať za prezidenta Putina. No a potom niekto, nebudem menovať, zastrelil uprostred Iránu dvoch vysokopostavených dôstojníkov iránskych gárd, ktorí zodpovedali za práve tieto drony. Vážne nebudem menovať, kto by to tak asi mohol byť, ale srdečné poďakovanie v nadpise tejto kapitoly by mohlo napovedať.
4. Alexander Lapin dolapil.
Jeden z výplodov ruskej vojenskej geniality, generál Alexander Pavlovič Lapin (nemýliť si so známym slovenským klimatológom, ten je Milan a v predpovediach mu to ide rovnako dobre ako vyššie uvedenému na fronte) bol vyrazený z armády. Internet zaplavili správy o tom, ako ho našli utopeného v rieke, ale následne sa ukázalo, že to je blud a chudáčik generál zodpovedný za pád Lymanu je bohužiaľ živý. Práve Lapin bol tým človekom ktorému Kadyrov odkázal, že si má prestreliť hlavu alebo bosý bojovať na fronte, aby zmyl hanbu.
Čo ma na tomto prípade teší, že Lapin je jedným z asi dvadsiatky či tak ruských generálov, ktorí pre svoju tupotu buď zgegli priamo na fronte, alebo si trošku pošéfovali, no následne ich Kremeľ vyhodil ako špinavú vložku do koša (a to mali ešte šťastie, že sa im doma neotvorilo okno). Lapin ale rozhodne nie je posledný; čo by mňa vôbec neprekvapilo, keby niekto ďalší, napríklad po páde Chersonu Surovikin, išiel priamo pred popravčiu čatu. Za Stalina bola takáto prax bežná, takže myslím si, že popravou jedného by sa vrece s popravami len tak roztrhlo a celý štáb by skončil niekde v hnojisku.
5. Pár postrehov k ruskej ekonomike
O ruskej ekonomike som písal niekoľkokrát od začiatku vojny a vždy to bolo s takým rešpektom asi ako k albumom Martina Jakubca (ktorý btw. dnes dostal dobrú nakladačku vo voľbách a na Facebooku sa zľahka opustil). Teraz som sledoval jeden zo vstupov ruských ekonómov žijúcich vo vyhnanstve, ktorí povedali zaujímavé poznatky.
a) Rusi s plynom vydierať nebudú môcť ani neskôr. Dôvodom je, že plynu je vo svete relatívne veľa, rozhodne nehrozí nedostatok. Po tejto vojne sa zmodernizuje infraštruktúra a rozhodne sa spustia nové projekty – lenže spustenie nového vrtu niekde v Arábii alebo Stredozemnom mori netrvá týždeň a nestojí sto korún. Ak teda dnes sa odstrihneme od Ruska a jeho surovín, bude to za cenu, že sa niekomu inému upíšeme na dlhú dobu, trebárs dekádu či viac. Nebude to značiť, že od Ruska nikdy nezoberieme ani prd v potrubí, ale pre ruskú ekonomiku to bude znamenať, že ich využijeme maximálne na vykrytie nejakých dočasných výkyvov alebo pri vysokých cenách na trhoch.
b) Ruskí muži sa majú hlásiť do armády v mieste práce, nie mieste bydliska. Čo to značí? Že ak je Rus na montáži niekde na opačnom konci Ruska a domov chodí raz za pol roka, dá proste výpoveď a bude riskovať fakt, že doma budú s deckami a ženou o suchom chlebe, ako keby prišli k nemu do dielne uprostred šichty muži z odvodových komisií a odviedli ho v dvoch nerovnakých topánkach na front. Výsledkom je rozvrátený pracovný trh aj tam, kde ho sankcie nezasiahli – napriek zvýšenej nezamestnanosti bude problém nájsť človeka.
c) Čierny trh nebude až tak dostupný ako dnes. Na príklade dronov a niektorých zariadení je vidno, že Rusom ako jediná vec počas tejto vojny ide šmelina a pašeráctvo, teda ako vždy. Lenže čierne chodníčky sú ľahko vystopovateľné, takže čoskoro budú uzavreté. Na príklade švédskych cestných kamier, ktorých zmizlo za pár týždňov takmer sto, aby sa potom našli nalepené v ruských dronoch, vidno, že každý ďalší pokus Moskvy o obídenie sankcií (ktoré aj tak nefungujú!!!) bude ťažší a zúfalejší. Z dlhodobého pohľadu náklady na tento pokus prevýšia prínos, teda samotný význam vyšmeleného tovaru.
d) Dovoz palív do Číny stagnuje. Dôvodom je rozvrat ruských železníc, o ktorých som písal cca v auguste. Chýbajúce ložiská, tisícky zničených a poškodených vagónov a vlakov, no a podľa niektorých správ aj zmobilizovaní zamestnanci dráh, to všetko vedie k problémom pri dovoze do Číny. Zo západosibírskej panvy, kde sú ložiská fosílu, to do čínskych elektrární a rafinérií nie je práve na skok, takže výpadok jednej súpravy kvôli súčiastke za tisíc Eur dokáže viesť ku katastrofe a škodám za milióny Eur. Ako som spomínal skôr, ropovody a plynovody boli vždy ťahané na západ, nie do Číny, a postaviť tisíc kilometrov novej rúry (ktorú ti aj tak nikto nedodá) cez tajgu a tundru, to nie je ako sľubovať štvordňovú operáciu pred kamerou.
e) Rusko očakáva katastrofálny prepad úrody. Presné čísla samozrejme nevieme, pretože ani spomínaný Milan Lapin nemá šajnu o tom, aké bude počasie budúci rok (súdiac podľa jeho rozhovorov, čo som kedy čítal, on to vie asi ako posledný), avšak môže byť sebelepšie počasie, keď máte naprd osivo, naprd mechanizáciu a nedodržíte termíny jednotlivých úkonov. Rusko sa nedostane po osivá zahraničného pôvodu, takže ostane im iba to domáce, menej kvalitné – úroda bude horšia. Domáce stroje ako traktory a spol. možno budú stačiť, ale na druhej strane si predstavujem lacnejšiu a spoľahlivejšiu žatvu, keď ju robí normálne platený kombajnista na stroji John Deer, ako keď ju robí vojnový veterán s utrhnutou nohou, naliaty samohonom, hladný a na mašine Stalinec z roku 1950 (a s ukradnutou naftou). Ďalšou otázkou bude tiež skladovanie a úprava úrody, pretože nemôžte sa spoliehať na domáce chladiace zariadenia, keď jediné chladenie, ktoré v Rusku reálne funguje, je zemľanka otvorená dokorán. Žeby sme sa budúci rok dočkali zásielok ukrajinského obilia pod dozorom tureckých lodí – do Ruska?
6. Vtipy nikdy nekončiace
Na margo posledných udalostí prebehlo webom pár vtipov a memečiek, ktoré dokonale vyjadrujú absurdnosť celej ruskej frašky.
Prvé memečko je záber z legendárneho filmu Hon na Červený október, kde americký minister obrany sa rozpráva s ruským veľvyslancom. „Andrej, chcete mi povedať, že ste stratili ďalšiu loď?“
Nato nejaký vtipálek doplnil: „Áno, ale len v pozemných operáciách!“
A ešte jedno memečko, na ktorom je ukrajinský generál Zalužnij, tvorca ukrajinského úspechu na fronte: „Pán generál, prečo ste boli dnes schopní zabiť až 950 ruských vojakov?“
„No, viete, dnes kvôli posunu času sme nato mali o hodinu dlhšie!“
Za preklad do hebrejčine veľká vďaka Mire! Anachnu modim lachem mikol lev, Mira!
