Blog písaný v stredu a štvrtok. Snáď sa mi podarí do konca vojny prihlásiť do vlastného konta, ale aspoň uploadovať články už ide.
1. Soledar a Bachmut
Od prvého augusta až do prelomu rokov bol alfou a omegou frontu Bachmut. Na pravoslávne Vianoce navrhli v Kremli jednostranné prímerie (o ňom som písal v minulom blogu a takisto som vysvetlil, prečo Ukrajina urobila dobre, že ho odmietla). Počas prímeria, ktoré tie ruské svine samozrejme porušili, sa však ťažisko bojov prenieslo na sever, k Soledaru. V podstate ma to presvedčilo, že o ničom inom navrhované prímerie ani nebolo, len o presun jednotiek pod pláštikom „sviatkov“ na iný front a rozbehnutie inej ofenzívy.
Dnes (11.1.) sa ale od rána zjavujú správy, že Rusáci v priestore mesta Soledar postúpili tak, že už je v rukách okupantov. Ako som spomínal, Soledar má tri časti, východné predmestie Bachmutske, centrálny Soledar a západné Blahodatne. Bachmutske a väčšia časť centra bola dobytá, čo potvrdili aj západné zdroje a ZSU. Avšak Rusi napísali, že mesto ako také je v ich rukách (a následne ešte doplnili, že v centre je obkľúčená veľká skupina izolovaných Ukrajincov, čo si trošku protirečí, ale veď Rusi). Najmä Jevgenij Prigožin hlasno vyhlasoval, že Soledar je jeho zásluhou ruský. Prigožin je však zvláštnou osobou, pretože kriminálnik, miliardár, ktorý vlastnou prácou nezarobil nikdy ani korunu a len zvláštnosti ruského rybolovu biznisu mu umožnili vyšvihnúť sa z ulice na čelo, leží v zuboch veľa ľuďom nielen na západ od hraníc Ruska. Keďže ruská armáda zastavila pri Lysyčansku na začiatku júla a odvtedy sa dá povedať, že nepostúpila ani o piaď (nehovoriac o katastrofálnej porážke pri Charkove a hanebnom stiahnutí sa od Chersonu), Prigožin zacítil ako hyena príležitosť na sebarealizáciu a postup prebral na plecia svojich kriminálnikov. Lenže od prvého augusta, čo začala bitka o Bachmut, sa ani on nemôže pýšiť ničím prevratným a postup o možno desať kilometrov, ak vôbec, za 5,5 mesiaca je katastrofou. Lenže chápem, že v diktatúre plnej tupých oviec treba nejaký úspech, a keď sa nedarí dobyť Kyjev, tak no-name-Horná-Maríková to musí suplovať. Takže sa tlačí v tomto smere.
A teraz opakované zhodnotenie strategického významu: NULA. Putin a jeho ansámbel opakovane vyhlásili, že chcú „oslobodiť“ Donbas, teda Doneckú a Luhanskú oblasť. Čo im iné zostáva, keď z ostatných ukradnutých teritórií ich ukrajinskí družstevníci hnali ako sedliakov u Chlumce. Zasa, keď si chcel vypestovať hektár konope a vzklíčili ti tri áry šošovice, jednoducho vyhlás, že to je presne to, čo si chcel a konope bola len hmla. Takže cieľ predefinovaný, môže sa makať. Ale výsledok aj tak nie je na dosah. Ak chcete dobyť Donbas, kľúčovými mestami jeho Slavjansk a Kramatorsk, zhruba do 50 kilometrov od aktuálneho frontu. Dokonca aj pri tempe relatívnych ruských úspechov od začiatku roka je to prácou na celý rok, ak nie na viac. Lenže v štvoruholníku Bachmut-Soledar-Kramatorsk-Slavjansk ležia desiatky obcí a mestečiek, v ktorých by ZSU aj v prípade pádu Bachmutu a Soledaru vybudovali ďalšie malé Stalingrady. Ruská armáda nie je v stave zviesť ďalšie bachmutovské samovražedné misie odznova. Dobytím Soledaru sa podľa niektorých analytikov zhorší situácia v Bachmute... ale potom čo? Ďalších 30 Bachmutov?
Tak ako tak, aj západní a ukrajinskí komentátori vravia, že Soledar je s vysokou pravdepodobnosťou stratený. Avšak každý zopakuje, že nič sa nedeje, pár kilometrov štvorcových strateného územia, naviac dosť možné, že len veľmi krátkodobo, nie je pre Ukrajinu ani jej armádu nejakou tragédiou. Rovnako ako pre Rusko nie úspechom.
Celkom zaujímavý pohľad na túto tému podal autor youtube vlogu, ktorý vysvietil mapu Ukrajiny ako celej krajiny spolu s konkrétnym dobytým územím okolo Bachmutu a Soledaru (jedná sa o cca 100 - 200 km2, záleží na tom, ako si to územie zadefinujete). Vzdušnou čiarou je to len do Kyjeva 600 km prakticky presne. Takže keď dobyjete obe mestá vrátane drobných usadlostí medzi nimi, tak je to extrémne malý postup. Dal som si tú námahu a prepočítal som to na slovenské pomery, teda na postup z východu (hraníc) smerom na hlavné mesto. Ako nosný údaj som si zvolil zhruba 12 kilometrový postup, ktorý Zmrdi urobili za posledný týždeň a pol. Výsledkom je, že pri paralelnom postupe na západ od Vyšného Nemeckého by invázne jednotky dobyli katastre obcí Vyšné Nemecké, Nižné Nemecké, Záhor, Jenkovce, Kristy a Tašuľa (ale už nie Porostov, pozdravujem Maťa!). Skoro ako keby dobyli Bratislavu... Z pohľadu Slovenska takmer nezistiteľná strata.
A ešte zaujímavejší pohľad posúva Russian Dude, emigrovaný ruský bloger, ktorý prakticky na dennej báze komentuje najnovší vývoj na fronte a Rusku ako takom. Podľa neho prekvapivo rýchly postup Rusov smerom na Soledar, kedy za dva či tri dni dobyli oblasť väčšiu ako od čias Lysyčansku vládali dobyť za pol roka, nie je spôsobený silou Ruska alebo slabosťou ZSU, ale skôr je to pasca na Rusov. Videli sme to pri bitke o Severodoneck – Ukrajinci sa najprv stiahli na juhozápadný okraj mesta, takmer k rieke, aby komentátori toto mesto už odpísali. Avšak krátko nato urobili veľmi rýchly protiútok a Orkov vytlačili ďaleko na východný okraj mesta. Tým znehodnotili niekoľkotýždňovú snahu okupantov za jediný deň. Podľa Russian Dudea je pravdepodobne toto to isté. Uvádza tiež, že nato, aby dobyli Soledar, stiahli čokoľvek s dvomi nohami a dvomi rukami z celej oblasti, čo ich prudko oslabili. A aj toto už ukrajinská vojna poznala. Pamätáte na koniec augusta, keď začala dlho ohlasovaná chersonská ofenzíva, trollovia sa na sieťach smiali ZSU, že im to trvá dlho a postup je nulový, a zrazu bum, takmer celá charkovská oblasť bola slobodná v rozpätí dvoch týždňov? Je to napokon tak, že je to celé plánované ako ďalšie varenie žaby?
2. Zabite Prigožina! Alebo aj nie...
Vo svojom živote asi nepoznám na pohľad odpornejšiu trojicu „ľudí“ akou je trio Putin-Lavrov-Prigožin. Najmä Prigožin je teda figúrka na pohľadanie, niečo ako postavička z hororu skrížená s babkami-demokratkami z mečiarovských mítingov. Jeho históriu som už priblížil, tiež je ako z pera Stephena Kinga. A armáda, ktorou sa obklopuje, vrátane povestného Utkina-Wagnera, všetkých tých kriminálnikov a podobne, tiež svedčí o jeho povahe, charaktere a afinite k spoločnosti. V každom prípade aspoň jedno sa mu musí nechať, a to, že na rozdiel od Šojgua a Putina má gule. Počas aktuálnych bojov v Soledare sa ukázal v plnej poľnej v soľných baniach pod mestom, a hoci môžeme polemizovať o tom, či to bolo zinscenované na pár minút pre potreby kameramana, alebo ex-väzeň trávi v oblasti viac času. Na rozdiel od Sergeja Šojgu, ktorý ako minister obrany nemal ani toľko „chochmesu“, aby sa „pri návšteve frontu“ priblížil k samotnému frontu na menej ako 80 kilometrov a filmovali ho nad atrapami zákopov kdesi na Kryme, by mal Prigožin v tomto aspoň jeden puntík naviac.
No a hneď po zverejnení videa a fotiek sa ozvali hlasy, že ho treba okamžite lokalizovať a zabiť. Súhlasím, ale... nesúhlasím. Vysvetlím prečo.
Prigožin je človekom, ktorý pôsobí v ruskej oligarchistickej scéne ako kameň v topánke. Môže to byť Goratex ako vyšitý, reálne sa vám kráčať dobre nebude. Prigožin je kriminálnik s dlhým trestným registrom a dlhou históriou zdvíhania mydiel v ruských väzniciach, takže svoj pofidérne nadobudnutý majetok si musí ubrániť a teda v stávke má všetko. Šojgu, Gerasimov, Lavrov, Peskov a podobní trollovia išli od stredných či vysokých škôl ako profesionálni riťolezi, teda ako štátni zamestnanci neriskujúci nič. Za svoje obdobie na výslní si nahonobili nejaký (značný) majetok a pádom či nepádom Bachmutu oni nepadnú. Prigožin leží v žalúdku všetkým; človek ako on veľmi ľahko spadne z pozície miliardára na totálne dno, kedy on aj jeho celá rodina budú zahrabaní niekde na Sibíri v rašeline. On hrá na rozdiel od spomínaných príliš vysokú hru. Preto riskuje veľa.
A práve preto, že riskuje veľa, nemá bariéry zvoziť pod zem Šojgua alebo jednotlivých generálov. Sú to pre neho hromozvody. Nikdy nezabudne skritizovať pomalý postup alebo ústup riadnej ruskej armády – a tým stúpa na otlak viacerých. Nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že v prípade nejakého vojenského prevratu by išiel aj s famíliou pred múr ako prvý v celej Federácii. Takže riskuje, kope, kritizuje aj naďalej.
A to je dobre. Ruské jednotky na Ukrajine sú ako tehlový múr, síce zle postavený, ale spoločne na kope vám dokážu hlavičku dobre učesať. A práve Prigožin, s jeho nadštandardne dobre vystrojenými a vyzbrojenými kriminálnikmi, ktorí netrpia hladom, majú dostatok munície, zbraní a paliva, ako aj mediálnej pozornosti a obdivu oviec. Rovnako ako Kadyrovovci, ktorým sa prisudzovali v médiách niektoré úspechy, hoci ich urobila normálna časť armády, budí Prigožinova wagnerovská svorka závisť. A teda je tou zhnitou tehlou, ktorá narúša statiku. Strata Prigožina by bola malou stratou pre svet, ale veľkou stratou pre rakovinu ruskej armády. Na ukrajinskej strane, nech to vyznieva akokoľvek temne, by som mydlonosičovi z ruskej trestaneckej kolónie postavil pamätník v životnej veľkosti.
Vďaka, Jevgenij. Nasieraj vášho ministra dlho.
3. A ešte ku generálnemu štábu...
Nič nie je krajším dôkazom nefunkčnosti ruskej armády ako to, že veliteľom je každý druhý deň niekto iný. Ani Taliansko nemá toľko premiérov čo Rusko veliteľov svojich síl na Ukrajine. Nechce sa mi po tom pátrať, ale tipujem si, že ani jeden nevydržal dlhšie ako štvrť roka. Na druhej strane, po prvých blitzkriegových úspechoch na prelome februára a marca sa pre ruské sily udiala katastrofa za katastrofou, takže sa nečudujem.
No ale jednou z nečakaných noviniek je výmena generála Surovikina AKA Armageddona na poste veliteľa. Práve on stál za neprestajným bombardovaním územia Ukrajiny raketami a dronmi, čo si vyžiadalo relatívne malý počet civilných obetí (nižšie stovky) a síce krátkodobé škody na elektrosústave, ale reálne to na vedenie vojny malo úplne opačný vplyv – Západ dodal Ukrajine PVO systémy, generátory a spol. Inými slovami, terorizovanie ukrajinských civilistov tradične vypálilo dokonale naopak.
No počas Surovikinových troch mesiacov som mal zlý pocit z priebehu vojny. Ukrajina síce dobyla Chersonštinu, Rusi postúpili o dve futbalové ihriská za cenu dvoch štadiónov mŕtvych vojakov, ale proste som sa zlého pocitu zbaviť nemohol. A zrazu je Arnageddon len zástupcom nového hlavného veliteľa.... generála Lapina.
Ten bol už predtým označovaný za totálne neschopného blbečka, niečo ako keď Martina Jakubca skrížite s poslankyňou Tabak a s plameňometom v ruke ten výsledok pošlete do kurína. No a presne za toto indivíduum, to najhoršie z kombinácií zlých vlastností profesionálneho vojaka, veliteľa a ešte Rusa sa dostalo naspäť do vedenia!
Ak by ste sa pýtali, či si Lapin ešte v ruskej armáde niekedy niečo vrzne, povedal by som, že maximálne tak zlomí rúčku na rýli pri zahrabávaní mŕtvol na Donbase. Ale nie, Rusko je krajinou neobmedzených možností, takže Lapin is back! A Surovikin bol degradovaný na jeho zástupcu, teda niemanda.
Čo to znamená? Môj odhad: Surovik tak vyčerpal zásoby rakiet v ruských skladoch, a naviac tak zbytočne, bez efektu, že sa proste musel odstrániť a stratégia Moskvy sa zmení. Ak teda nejakú niekedy vôbec mali. Druhou možnosťou je, že na ministerstve sa čoraz viac prejavujú ťahanice medzi frakciami a Surovikin mohol (ale nemusel) byť na nesprávnej strane, teda na tej, ktorá od Nového roku ťahá pílu. A je takisto možné, že Surovikin dostal niečo ako keby deadline, a to dobyť podstatnú časť Donbasu do konca 2022. Čo sa mu nepodarilo a až po Troch kráľoch sa niekomu inému, konkrétne Prigožinovi, podaril prielom pri Soledare. Ak je Surovikin na hateliste Prigožina, tak krátkodobý úspech, teda oných pár kilometrov štvorcových dobytého územia, umožnilo Prigožinovi zbaviť sa Surovikina v prospech neškodnejšieho Lapina. A čo je nemenej prekvapivé, Valerija Gerasimova, ďalšieho stvorenia ako vystrihnutého z Rowlingovej knihy.
Môžeme alebo nemôžme teraz očakávať otrasy na armádnej scéne v Moskve? Ako som písal vyššie, Soledar pravdepodobne nepadne, ak áno, tak dočasne a bez zásadného vplyvu na priebeh ďalších vojen. Kým Rusi majú každým dňom menej zbraní a teda menšiu šancu rozbehnúť akúkoľvek operáciu väčšieho rozsahu, Ukrajina mala štedrého Ježiška a dostatočne moderné tanky a obrnené vozidlá jej pomôžu zásadne v obrane a neskôr v útoku.
4. Novinky na fronte
Ropa Ural za 37 USD/bbl. Dobre už bolo.
Arménsko poslalo Putina nachuj so spoločným cvičením. Spoločenstvo nezávislých štátov tak má už len jedného závislého člena, Bielorusko.
Rusko využíva vlastných vojakov navlečených v ukrajinských uniformách. Zdá sa mi, že toto je vojnový zločin a Ženevské konvencie toto nedovoľujú. Na druhej strane, karma je zdarma, a tak Orkovia poslali svoju jednotku v ukrajinských uniformách na front, len zabudli to povedať čečenským jednotkám. Svojich kolegov rozstrieľali. Či dostanú vyznamenanie, nevedno, oní preoblečení asi len In memoriam.
Pamätáte sa na toho ruského zmobilizovaného obra, čo pri vzbure niekedy začiatkom decembra udrel svojho generála pri vzbure tak, že generál sa skoro rozplakal? Dostal 5,5 roka v sprísnenom režime.
Rusko znížilo kadenciu výstrelov artilérie na 5.000 denne. Na začiatku statických bojov to bolo až 60.000, prednedávnom 20.000 denne. Ako sa to hovorilo za komunistov v mäsiarstve? „Nemáme.“
Orbán chce veľké Maďarsko/Uhorsko. Keď sa dosmejete, čítajte ďalej.
Pakistan poslal muníciu Ukrajine. O tom som už písal, ale jeden zaujímavý postreh: Pakistan, okrem toho, že je prakticky pred krachom, je vazalom Číny. Ak poslal desiatky ton munície Ukrajine, tak urobil to s tichým súhlasom Číny. A v tomto mi už vychádza, že Macko Pú prehodil Putina cez palubu aj oficiálne.
Slovenskí aj českí trollovia a proruská zberba má nový zdroj neutíchajúcej erekcie: fregatu triedy Admirál Gorškov. Údajne je to jedna z tých wunderwaffen, o ktorých sníva Putin a každý slovenský dezolát s IQ vo výške aktuálneho dátumu nekriticky prikyvuje. OK, poďme na túto loď, ale musím rýchlo, kým ju Ukrajinci nepotopia: vlajkovú loď Admirál Gorškov začali stavať v roku 2006, takže ktokoľvek sa narodil v tom roku, čoskoro zmaturuje. Jedná sa o fregatu, takže nie práve Titanic (fregaty sú stavané skôr na rýchlosť a pohyblivosť, nie na milión kanónov alebo veľmi silný pancier). Loď spustili v doku na hladinu v roku 2010, takže tiež už relatívne dávno, takmer 13 rokov dozadu (najnovšie americké nukleárne lietadlové lode, teda mnohonásobne väčšie a komplikovanejšie plavidlá sa stavajú do jednej dekády, Gerald R. Ford osem rokov od prvých súčiastok po vyplávanie). Ruské námorníctvo si pýtalo 20 – 30 kusov týchto plavidiel, čo by v Rusku zabralo asi tisícosemsto rokov a dvesto ročných rozpočtov, kým by bol cieľ splnený. To už by USA mali aj Hviezdu smrti , Jurský park namiesto DisneyLandu a prvého indiánskeho prezidenta.
A čím je Admirál Gorškov (o pôvodcovi jeho mena som minule písal blog) zvláštny? Že bude niesť hypersonické rakety Zirkon, na ktoré Rusko nemá prachy.
