Je to pre nás Slovákov národná hanba. V druhej svetovej na zlej strane histórie. Kolaborácia, vyvršovanie frustrácie z vlastnej malosti na bezbrannej menšine, následná hanba a umývanie si rúk. O 23 rokov neskôr zasa, zlá strana, ventilovanie sa na slabších a potom tvárenie sa, že nič. Dnes je to tak nanovo – zlá strana histórie, ventilovanie sa na ukrajinských utečencoch a čoskoro sa budú všetci vyhovárať, že oni to tak nemysleli. Zdá sa mi, že národ slovenský je odsúdený na nekonečné opakovanie vlastných chýb. Opakovanie tej istej chyby je definíciou šialenosti.
Máme šťastie, že Ukrajinci nás neberú podľa Fica alebo podľa toho, čo sme pre nich urobili predtým a čo národ robí poza chrbát vlády aj doteraz. Lepšie, nech sa jedinci zapíšu ako Spravodlivý medzi národmi ako Jozef Tiso.
Dnes je na Červenom námestí oslava Dňa pobjedy. Schválne to píšem v ruštine a nie po našom ako deň víťazstva. Medzi Ukrajincami a Rusákmi je totiž jeden zaujímavý rozdiel v charaktere a povahe. Tento rozdiel je dokonale vystihnutý slovom pre víťazstvo. Rusáci používajú slovo pobjeda, Ukrajinci peremoha. Myslím si, že to je krásne zrkadlo. Zvíťazíme, ale po biede. Zvíťazíme, len ak svorne premôžeme najprv seba a potom nepriateľa.
Pri dnešnom dni Ficovej hanby spravte prosím svoju malú peremohu a staňte sa aspoň trošičku Spravodlivým medzi národmi. Podporte PEREMOHU, aby v Európe nenastala POBJEDA.
Za inšpiráciu k blogu ďakujem Ľubke alias Kopaničárke.
P.S. Putinove trojdňové prímerie ešte aj po troch hodinách od dopadu počujem v pravom uchu.
