Ako som spomínal v predchádzajúcich blogoch, môj osobný názor znie, že Putinovo Rusko v rozsahu mesiacov, možno dokonca týždňov, skrachuje a vojna skončí. Stav ofenzív hovorí o tom, že po viac ako dvoch týždňoch okrem Chersonu Hnusi nedobyli nič, kľúčové Stadtfestungy ako Mariupoľ, Sumy, Charkov a Kyjev sa držia, resp. v nich boli podniknuté úspešné protiofenzívy. Technika sa rozpadá, Ukrajinci dostávajú nové a moderné zbrane, ktoré hnusom spravia ďalšie a ďalšie straty tak v technike, ako aj ľuďoch. Podvyživená, demoralizovaná a oklamaná armáda zažije vlny sabotáží, dezercií a trúfam si aj povedať, že aj prechodu na stranu nepriateľa, rovnako ako legendárna RONA v časoch generála Vlasovova. Každým dňom viac a viac zaberajú sankcie, čo značí, že déngi net a nebúdut.
Otázkou je, čo bude deň PO. Putin IMHO skončil, je len otázkou, či ho odkrágľujú vlastní (je marec, tradičný mesiac na výmenu ruského mocnára), chcípne ako vyčerpaný, chorý starec sám alebo ho spojenci nechajú „so cťou“ stiahnuť sa z denacifikovanej Ukrajiny, aby dokázal svojmu vygumovanému národu, že vyhral rovnako náš-pán-prezident.
Ja budem vychádzať z toho, že Putin skončil nielen ako vladár, ale fyzicky. Čo bude po ňom, resp. čo sa bude musieť spraviť, aby sa neopakovali chyby jeho bývalých vazalov?
1. Deputinizácia
Veľká časť východného bloku mala obrovskú nevýhodu, že neodstránila bývalé elity úplne. Za mňa – aj fyzicky. Bývalé rumunské vedenie, Nikolae a Elena Ceausescu, skončili ako jediní podľa známych božích mlynov, ale bohužiaľ, inde to neprebehlo podľa tohto vzoru. Preto u nás stará garnitúra prebrala obchodné nitky a formálne sa vzdala vládnucich aj v novom režime. V Bulharsku to pochopili dokonca aj o dekádu neskôr, takže dnes je Bulharsko najmenej rozvinutou krajinou Európskej únie. Mečiarovská vláda u nás, plná svíň eštebákov, komunistických parazitov a kriminálnikov, viedla k strašnému zameškaniu oproti Čechom, Estóncom, Slovincom. Srbi sa nepoučili ešte ani dodnes, súdiac podľa dnešných demonštrácií na podporu Ruska. Preto budúci šéf/cár/prezident/dočasná vláda bude musieť urobiť veľmi hrubú čiaru za Putinom a jeho oligarchami.
A tu vystáva problém: ako drasticky možno v dnešnom svete ísť? Ja vravím, že konkrétne v prípade Ruska platí pravidlo, že čím drastickejší rez, tým lepšie. Oligarchovia, vojenskí a bezpečnostní pohlavári, dokonca aj mediálne osobnosti (dnešní ruskí moderátori, ktorých morálne dno preráža aj hypotetické dno, Ľuboška Blahu) musia skončiť izolovaní od zvyšnej populácie. Malo by byť jedno, že či skončia v gulagu, pred popravčími čatami alebo v garzónkach niekde v uhoľných rajónoch na Sibíri, títo ľudia si musia vychutnať plody svojho ovocia. Karma musí byť zdarma.
2. Privatizácia
Čím skôr prejde ruské nerastné a priemyselné bohatstvo do súkromných rúk, tým lepšie. Privatizácia musí byť stopercentná, aby armáda, rozviedka, mafia bola odstrihnutá od ropy a plynu. Čím menší vplyv štátu na čokoľvek, tým menšia šanca je, aby sa zopakoval Putin II. Rusku na srdce, bez ropy a plynu, resp. pár ďalších nerastných zdrojov by dnešná vojna nebola. Paradoxne, toto je tiež forma vojny v dôsledku ropy – ale tentokrát to nie je vojna o ropu, ale vojna ropou poháňaná. Neviem si predstaviť, že Exxon, BP alebo Nafta Gbely by si dovolili zaútočiť na susedný štát a zrovnať tisícky panelákov aj s obyvateľmi so zemou – beztrestne. Nukleárna hlavica musí byť odstrihnutá od čerpacích staníc – punktum.
To isté platí pre tradičných ruských vývozcov. Závod Lada v Togliatti mala svojho času takmer 100.000 zamestnancov (dnes polovica), hoci produkovala len 400.000 vozidiel ročne. VW Bratislava má 12.600 zamestnancov (menej ako jedna štvrtina) a produkuje porovnateľné množstvo strojov, nehovoriac o kvalite produkcie, ktorá predbieha ruský závod o jednu generáciu. Kto to platí? Daňoví poplatníci, zníženou kvalitou života každý Rus a takisto my, prostredníctvom plynu a ropy. Smutné.
3. Reforma politických entít Ruska
Dnes má Rusko taký chaos v jednotlivých federálnych subjektoch, že vyznať sa v Ruskej politickej geografii je skutočný oriešok. Dokonca ani pochopiť, aký je rozdiel medzi republikou, krajom, autonómnou oblasťou, oblasťou a autonómnym okruhom nie je jednoduché. V každom prípade, každý tento kamrlík je vlastne eseróčkou pre jednotlivé mafiánske gangy, je netransparentným subjektom bez možnosti normálneho fungovania, normálneho vládnutia a normálnej kontroly.
Riešením je nová reforma, teda rozbitie dnešných subjektov na nové entity, ktoré budú vytvorené na základe logiky, vysokého stupňa autonómie a hlavne vysokého samospravovania daní. Nie je možné, aby 1,5 milióna obyvateľov Chantimansijského autonómneho okruhu produkovalo svojou nadpolovičnou väčšinou produkcie ropy tak značnú časť financovania ruskej armády a moskovských jácht, pričom časť populácie nemá splachovacie záchody. Čečensko nemôže svojim takmer nulovým prínosom do rozpočtu spotrebovávať gigantickú mieru, doslova miliardy dolárov, len nato, aby bolo. Federalizácia Federácie na štýl USA by bolo riešením – niečo z vašich prachov ide do federálneho rozpočtu, ale na väčšine si sedíte vy, a je len na vás, aké dane, odvody, poplatky a rozdelenie vybratých prostriedkov si nastavíte. Vnútorná konkurencia by mohla byť dobrá – ak príklad uvediem Kalifornia versus Texas, kde je dnes prúd firiem z predaňovanej a preregulovanej Kalifornie do štátu hviezdy. Kalifornia, ak nechce v budúcnosti upadnúť úplne, musí prehodnotiť svoju socialistickú politiku.
A ako totálny bizard uvediem Kalmyckú oblasť, kde daňoví poplatníci doplácali svojou prácou na ropnú spoločnosť, ktorá bola nonstop v strate...
4. Reforma školstva
Z vygumovaných detí vyrastú vygumovaní voliči. Toto je skvelá správa pre voličov sociálnej demokracie, ale mimoriadne nedocenená informácia pre pravicové strany, občiansku spoločnosť a férové inštitúcie. Sovietsky zväz svojou náboženskou mytológiou (podrobnosti nabudúce) povysával mozgy celých generácií tak, že výsledok – denacifikáciu Ukrajiny – vidíme dodnes. Kdesi som čítal, že je pravidlo, že koľko rokov žil nejaký národ v porobe, toľko rokov bude trvať vychovať normálnu generáciu a občiansku spoločnosť. Fu, toto je tragická predstava práve v Rusku, ktoré je v inej dimenzii už 105 rokov a ani predtým nebolo úplne v Európe 20. storočia. K prosperite nejakého štátu vedie školstvo na úrovni západu 21. storočia, a to najokatejšie v Afrike a Rusku.
Treba opustiť mytológiu Sovietskeho zväzu, treba mládež naučiť, že ZSSR nebolo obeťou druhej svetovej vojny ale jej pôvodcom, že Rusko nemalo najväčšie straty preto, že bojovala proti Nemcom ale práve preto, že sa s nimi spolčilo. Bezpodmienečne musí byť dosiahnuté, aby populácia pochopila, že komunizmus nepriniesol ruskému mužíkovi prosperitu, ale naopak, mu ju zobral na štyri či päť generácií. Najväčšie straty Rusovi nespravil Američan/Angličan/buržuj/fašista, najväčšie straty spôsobil Rusovi RUS. Či to bolo za Lenina, Stalina alebo dnes za Putina, Rus je ekvivalentom autokanibala. A to je alfa a omega budúceho vzdelávania ruskej mládeže. Problém neleží za našimi hranicami ale vnútri nich. Na môj zátylok nemieri hlaveň Jimmyho ale Sergeja. Nie Jimmy ma chce okradnúť o moje zdroje – široká ruská duša má miliardové kontá a stámiliónové kontá v Monaku.
5. Reforma armády
Dnešná operácia (alebo skôr divadlo) na Ukrajine je ekvivalentom operácie cirhotického človeka. Ja viem, že piješ, ty vieš, že piješ, všetci to vedia, ale akosi efekt všetkého ide von komínom. Ruská armáda musí byť založená na ochrane vnútra, nie vonkajška Ruskej federácie; musí byť profesionálna a hlavne oddelená od lokálneho vojenského priemyslu. Nemá zmysel podporovať neefektívne, tridsať rokov zastarané výrobné linky, keď veľmi, veľmi skoro sa dostanem do krížiku s Číňanom. Ak mi Suchoj/Mil/Uralvagonzavod ponúkne ekvivalent trabantu, musím ho odmietnuť automaticky, bez ohľadu nato, že náš ruský subjekt skrachuje pre nedostatok zákaziek. Akonáhle sa Rusko (nebodaj) dostane do Európy, treba aj v obstarávaní vojenského materiálu dostať do štádia normálneho verejného obstarávania. Ani cent mimo, ani kopejka pre spriatelené, neefektívne firmy. Podobne ako pri Made in Slovakia na niektorých potravinách, kde to automaticky značí nekvalitu za nízku cenu, Made in Russia by som na mieste budúcich ruských generálov posudzoval veľmi opatrne a dvakrát.
6. Reforma hraníc
Bežný, hlúpučký Ivan si musí zvyknúť nato, že akonáhle niečo ukradnem, príde trest a ja prinajmenšom ukradnutý tovar musím vrátiť. Abcházsko, Osetínsko, Kurilské ostrovy, Donbas a Krym nehovoriac, musia byť bezpodmienečne vrátené pôvodným majiteľom. Nevravím Kaliningrad alebo Karélia, to je prepáčené, ale spomínané celky musia byť vrátené bez výhrad a ako prioritná podmienka akéhokoľvek ďalšieho jednania. S banditmi sa nevyjednáva, banditi sa strieľajú a korisť sa vracia majiteľom. Ak sa bandita polepší a chce žiť slušný život, myslím si, že náprava škôd je úplnou alfou.
Ak Rusko chce žiť v 21. storočí, jeho hranice musia byť nemenné aspoň jednu dekádu...nie, čo to trepem, naveky. Ale na začiatok by stačila aspoň tá dekáda J
7. Reforma polície
Z dnešných záberov zásahov OMON-u proti demonštrantom, často skandujúcim prosté „Stop vojne“ (chápete? Všade zatvárajú vojnových štváčov. Rusko je iné, tam zatvárajú ľudí, ktorí vojnu a mŕtvych synov nechcú) je jasné, že polície musia prejsť ostrým rezom. Po druhej svetovej vojne spojenci nemali inú možnosť ako zamestnať bývalých dôstojníkov SS v novovzniknutej západonemeckej polícii a rozviedke. Bola to nemecká mentalita, lojalita, hoci liznutá fašistickou výchovou. Oplatilo sa to, z náprotivku STASI sa vykľula vysokovýkonná a efektívna sila a relatívne minimálnou korupciou. Neviem, opakujem, neviem si predstaviť dnešnú ruskú políciu ako celok, ktorá by sa integrovala do čohokoľvek euroatlantického. Je to príliš veľa korupcie, príliš mäkká chrbtová kosť, príliš metastáz a príliš málo morálky. Možno sa nájdu výnimky, dokonca veľa výnimiek, ale efektívnejšie asi bude rozpustiť všetky bezpečnostné sily a vybudovať ich od piky. Nemôže sa stať, že veľmi ľahko skorumpovateľný policajt (proste dnešný ruský policajt) sa navonok polepší a čoskoro bude hrať na dve strany – stranu zákona a stranu prachov – nanovo.
8. Škrty v cirkvi
Na záver možno najvtipnejší, ale predsa len možno podstatný bod. Čím zadubenejšia krajina, tým hlbšie a fanatickejšie veriace ovečky (sorry, je to tak). Čím fanatickejšie ovečky, tým sú viac ochotné veriť hocičomu a hlavne v mene viery konať zlo (inkvizícia, pedofilné škandály a spol.). A tu padá kosa na kameň...
V Rusku/ZSSR bol režim vyslovene vysadený na veriacich a pravoslávnych (aj iných) kňazov. Režim pred sto rokmi chápal, že u tupého, prepitého mužíka mal jedinú reálnu konkurenciu, a tou bola cerkev. Popovia išli do gulagov po desaťtisícoch, umelecké a architektonické skvosty za 1000 rokov kresťanstva na Kyjevskej Rusi sa rozbombardovalo tak barbarsky, že Huni alebo Góti by odtiahli s hanbou.
Paradoxne, pohrobok tohto režimu sa dnes prežehnáva pred kamerami (hoci latinsky, čo svedčí o tom, že do kostola mimo záber kamier ani nepáchol) a bežný, tupý Rus mu to žerie („veď je náš!“). Tým pádom aj taká vec, ako dlhoročne ubíjaná cirkev sa stala rukojemníkom v krvavých paprčiach Putina.
Dnešný patriarcha Kirill, vlastným menom Vladimír Gundyajev, je skutočným morálnym ekvivalentom nášho Blboška Blablahu. Pod jeho vedením sa ruská pravoslávna cirkev stala handrou v službe štátu, teda Putina, a od rímskokatolíckej cirkvi za Jozefa Tisa ju odlišuje len to, že neposiela židov do plynových komôr (zatiaľ). Toto skrz-naskrz prehnité indivíduum sa honosilo hodinkami Breguet za dvadsaťtisíc Eur, ktoré si nemohol v tom čase dovoliť ani bežný, pracujúci Rus, nieto pop. Na oficiálnom portréte mu ich síce vyretušovali, ale svetové média nie sú ruská Pravda, kde v pondelňajšom vydaní napíšete sneh a v utorňajšom horúčavy a pondelok popriete. Záber obehol svet a skorumpovaná Putinova ovečka Kirill sa stal obrovským terčom posmechu.
Aby ukázal, že jeho život nie je len o korupcii ale aj o užitočných veciach, tak odsúdil Pussy Riot (predstavte si situáciu, že František I. schváli zatknutie členov kapely Mayhem alebo Orkrist a ich odsúdenie na základe vykonštruovaných obvinení). Kirill ako správny pionier odsúdil Jehovistov a gayov... a vo svetle výbuchov termobarických striel v okolí ukrajinských panelákov sa nechal počuť, že nevadí, že na Ukrajine umierajú deti, ale hlavne že nebudú Gay pridey. Proste Blaha v ruskom vydaní, akurát na rozdiel od nášho Lorda Haw-Haw tento skysnutý obraz kňaza a kresťana má reálny výtlak nad 100.000.000 ľudí.
Kirill musí byť takisto odstránený z verejného života a pravdepodobne to bude prvý pravoslávny kňaz, ktorý za múrmi väznice alebo gulagu skončí oprávnene. Ruská pravoslávna cirkev patrí dlhodobo k najprimitívnejším sektám sveta (z tých veľkých) a dôkladná očista, oddelenie od štátu a hlavne fuehrera je viac ako žiaduce. Ak si veriaci, buď, ak si kňaz, buď, len to rob mimo dosah štátnej moci a mimo štátny rozpočet. A to platí aj u nás, len to je iná pesnička... Ruská cirkev musí byť istou formou protizávažia štátnej moci, nie jeho vernou, bezvýhradnou podporou. Rovnako polícia, školstvo, nerastné zdroje, administratíva.
Pokračovanie nabudúce.
