1. Čo budeme slopať v kuse sedem dní?
Ukrajina za tie dva týždne vystupňovala tlak na ruské rafinérie. Nebudem teraz rekapitulovať všetky, podstatné je, že podľa odhadov sa krátko až strednodobo znížila kapacita spracovania ropy až niekde okolo 15 – 20%.
Okrem toho Ukrajinci vybombardovali niekoľko ruských vojenských letísk. Tu sa rozchádzajú správy, čo sa podarilo ZSU zničiť. Prvé správy vravia, že na letisku Morozovsk ľahlo popolom/bolo ťažko poškodených 8 + 6 stíhacích bombardérov Suchoj. Ako som vravel skôr, finančná strata na stroji je v desiatkach miliónov dolárov, takže súhrnná strata je niekde na stovkách miliónov USD. Následne ale dostala zásah aj základňa v Jejsku (to je krížom cez Azov, kde pred rokom padla ruská stíhačka na bytovku), a tam sa hovorí o pár kusoch strojov vrátane starších Suchojov 25. ďalší zásah dostala základňa v Engelse, pomerne ďaleko od ukrajinských hraníc, kde sú ustajnené strategické bombardéry. Tam sa neoficiálne hlásia poškodené alebo zničené stroje, ktoré sú ale rádovo drahšie. Niekoľko pilotov alebo obslužného personálu išlo nachuj, hovorí sa o nižších desiatkach.
Je pravdou, že iné zdroje hovoria, že straty sa nepotvrdili, ale ruku na srdce, predtým dosť často sa niečo akože nepotvrdilo a nakoniec bol pohreb a 3D model admirála.
Keď si ale myslím, že ma nič nikdy neprekvapí, tak sa zobudím do novej reality. Aktuálne si ZSU siahlo na novú metódu, ako si z Rusákov spraviť prdel. Na jeden z dronov namontovali reproduktor a ruskými stepami sa niesol záznam pomerne známej a strašne chytľavej pesničky od kapely Bots, Was wollen wir trinken (sieben Tagen lang). Napriek nemeckému textu sa jedná o holandskú kapelu zo 70. rokov. Text je ťažko pijácky, a podľa mňa presne vyjadruje náladu ruských mobikov niekde v zákopoch.
Čo budeme slopať v kuse sedem dní? Čo budeme piť, ach taký smäd.
Bude pre nás toho dosť, pime spolu, prigúľajte sud.
Bude pre nás toho dosť, nepime osamote, bude toho dosť pre nás.
Zvládneme to v kuse sedem dní, zvládneme to, berte pohár do rúk.
Ak by ste chceli, aby vám melódia hrala sedem dní v kuse ako mne, link tu.
K tým stíhačkám: podľa zdrojov majú Rusáci ešte okolo dvoch stoviek Sučiek. Na prvý pohľad je to veľa, ale zdá sa, že majú problém s náhradnými dielmi i v týchto strojoch a teda veľká časť z nich bude uzemnená. Písal som už niekoľkokrát, že Rusko asi nie je schopné vyprodukovať nové stroje (aj keď od začiatku vojny ešte zišli z liniek stroje, ktoré však boli rozrobené pred vojnou. Pre info, Boeingu trvá dva roky od objednávky Jumba až po jeho spustenie z linky, otázna je ruská rýchlosť).
Ďalším bonusom je, že Ukrajinci vyhodili do luftu časť fabriky a asi aj ubytovne v rámci výroby dronov Šahíd v tatarstanskej Alabuge. V tejto fabrike muklujú študáci údajne až do 16 hodín denne a pár grošov a vraví sa, že pred časom sa rodičia študentov sťažovali na zlé podmienky v „škole.“ Neviem, či niekto zo študákov umrel alebo bol ranený, ale asi asmotná fabrika v prípade zásahu bude mať problém s novonabehnutím výroby.
2. Pohyby na fronte
Za tie cca dva týždne od posledného blogu sa tradične front príliš nepohol. Prednedávnom sa Solovjov a dokonca aj niekoľko západných médií vyjadrilo, že Rusi sa pripravujú na obsadenie Charkova. Solovjov s notnou dávkou vodky dokonca povedal, že sa bavíme o 48 hodinách, čo mne príde po dobývaní Bachmutu a Avdijivky tak groteskné, že za 48 hodín by Rusi ani nestihli vytriezvieť a nasúkať sa do tankov, nieto aby dobyli miliónové mesto. Ak si spomínate, väčšia časť brezofských Ukrajincov je zo severných predmestí Charkova, konkrétne Derhače a Slatyne. Slatyne bolo ruskýmí silami dobyté len na hornom konci, stred bol územím nikoho a dolný koniec, od Charkova, držali Ukrajinci. Kamarát zo Slatyne (stredná časť) spomínal, ako kilometer od nich stáli ruské tanky a ponad ich barák lietali rakety a delostrelecké granáty. Zmrdi sa ďalej ale nepohli, proste neboli schopní dobyť ani len trápny zapadákov menom Slatyne (6.000 ľudí).
Takže Charkov a jeho dobytie je z kategórie Star Wars. Druhou vecou je, že Rusi sa tlačia na Časiv Jar, mestečko neďaleko na západ od Bachmutu. Dvanásťtisícové mestečko bolo kľúčovým zásobovacím bodom pri bachmutskej ofenzíve pred rokom a štvrť, a teraz sa Rusi snažia rusifikovať, teda rozorať po podložie, aj toto mesto. Problémom je, že Rusáci vyhlásili, že ich vojaci sa dostali hlboko do mesta, lenže vyzerá, že nie. Malá časť mesta leží za kanálom Severného Donca, Zmrdi sa podľa všetkého dostali len na nejaké záhradkárske kolónie alebo osady z druhého konca rieky. Priamo z Bachmutu vieme, ako dlho trvalo Rusákom prebitie relatívne malej riečky a aké straty mali.
Zhrnutie kapitoly: Rusáci nemajú potenciál na prebitie frontu nikde. Mimochodom, Ukrajina hovorí o tragickej pripravenosti vlastných jednotiek a možnosti, že Orkovia ich na niektorom úseku vytlačia. To prebrali mimo iné aj talianske médiá. Ale ako sa upozorňovalo, Rusi musia zisky a úspechy nadsadzovať, aby uchlácholili verejnosť, Ukrajinci musia nadsadzovať problémy, aby sa európska a americká verejnosť neučičíkala. Dokonca aj personálne problémy sú prehnané, Ukrajinci majú vojakov relatívne dosť a rovnako dosť majú aj mladých mužov vo veku od 25 do 60 rokov (údajne 4,5 milióna). Len pre porovnanie, napriek tomu, že Kyjev má akože tragickú situáciu, realita je taká, že Orkom sa nepodarilo postúpiť od dobytia Avdijivky, teda zhruba za dva mesiace, nikde viac ako o kilometer.
To myslím že nepotrebuje komentár.
3. Teroristický útok v Krasnogorsku sa mení na čoraz väčšiu frašku
Islamistickí Tadžikovia z Ukrajiny, ktorí povraždili 150 ľudí na predmestí Moskvy, leteli po útoky na trápnučkom 1,4 litrovom Renaulte z miesta činu po diaľnici na Ukrajinu, a to, podržte sa, priemernou rýchlosťou 170 kilometrov za hodinu. Odhliadnuc od toho, že Renault bol naložený štyrmi či piatimi dospelými mužmi, je to celkom dobrý výkon. V budúcom živote si kúpim 1,4 l Renault a zdolám Monako.
Potom sa stala aj taká vec, že síce smerovali po jednej diaľnici, ale chytili ich na druhej diaľnici zhruba sto kilometrov od tej prvej, takže sa dokázali teleportovať. Medzitým jeden podozrivý umrel vo väzení (na následky mučenia, poznámka prekladateľa), takže Rusom sa už celá situácia zamotáva tak extrémne, že ani keď pripustíte k sebe Andreja Danka a Rudolfa Huliaka a ich deti budíte ešte štyri generácie inbrídovať, tak ani tak to nebude dostatočne retardované. Medzitým opakovane Islamský štát vyhlasuje svoj podiel a dokonca aj zverejnil zábery in situ, ale najdebilnejšiemu národu to nevadí a vyhlasuje za činiteľov Ukrajincov, prednostne tajnú službu GUR.
„Kto zabil Johna F. Kennedyho?“
„Lee Harvey Oswald, to je predsa jasné.“
„Oswald nie. Bola to GUR.“
„Prepáčte, ale pre 60 rokmi GUR neexistovala.“
„To nás nezaujíma, bola to GUR, a to aj so spätnou platnosťou!“
Ozaj, spomenul som, že v mobiloch údajných teroristov našli dva týždne po útoku fotografie ukrajinských trojzubcov? Ach ten islamský štát, ani históriu googlenia nedokáže vymazať...
4. Prezidentské voľby na Slovensku alias retardovaný národ slovenský dostal to, po čom mu srdce pišťalo
Ja sa dlhodobo netajím tým, že svoj národ slovenský považujem za jeden z najsprostejších na planéte. Priemerná gramotnosť tu asi nebola bohviečo ani za čias Rakúsko-Uhorska, Masaryk to nedohnal a vojnové a komunistické roky rozhodne priemernému vzdelaniu príliš nenaliali. Keď sledujem s ukrajinskými dóčkami učebné osnovy, mám pocit, že Polina nie je štvrtáčkou ale niekde v materskej škole (ty vole, tie pracovné zošity, to je mäso. Ako pomocná škola v družine. Nerozumiem, čo sa z toho akože má naučiť). Takže vzdelanie je u nás až na poslednom mieste.
A presne toto je vidno vo voľbách. Kým pred tromi týždňami by som nebol za víťazstvo Korčoka nedal deravý groš, medzi prvým a druhým kolom Pelle spckal všetko, čo sa dalo a ja by som dal aj pravú ruku za citeľnú výhru Korčoka. Pellegrini išiel na všetko vážne ako totálny neschopák (za čo ho považujem): klamal, zavádzal, vzdychal pred kamerou ako podráždená dôchodkyňa, nezverejnil financovanie kampane, neodpovedal na otázky, vzdal sa niektorých diskusií. Proste babrák na kvadrát...
Ale vyšlo mu to. Tupý slovenský národ, po Rusákoch asi vážne najväčšia mentálna lúza kontinentu, to prehltol a vôbec mu Pelleho opakované prešľapy nevadili.
Koho sme dostali za prezidenta? V prvom rade smeráckeho mafiána, pod ktorého taktovkou boli rozkradnuté stovky miliónov Eur. Človeka, ktorý nevie zdokumentovať vlastný byt. Človek, ktorý sa nevie vyjadriť k vlastnej sexualite. Človek, ktorý si dokonca aj z pravidiel prezidentskej kampane robí trhací kalendár a financovanie napriek výzvam nezverejní. Človek, ktorý počas moratória dáva interview maďarskej televízii. Človek, ktorý vyvoláva strach a súperovi, napriek výhradám, vkladá do úst slová, ktoré nikdy nepovedal (od Pellegriniho sú nepovedané slová asi to lepšie, čo mi môže vložiť do úst). Výsledkom je, že sme dostali bezpohlavného ne-muža, skorumpovanú sviňu, hajzla chronicky nedodržiavajúceho akékoľvek slovenské zákony. Jeho slovník pred voľbami sa zredukoval na kombináciu slov vojna – sociálny – ľudový – proslovenský, pretože jeho elektorát je natoľko stupídny, negramotný a zaostalý, že čomukoľvek komplikovanejšiemu nerozumie.
Otázkou je, čo v najbližších mesiacoch čaká Slovensko. Dokonca aj v Maďarsku sa po zverejnení nahrávky, kde sa vládny predstaviteľ chváli korupciou, vyrojili do ulíc desaťtisíce ľudí, ale my, odpad Európy, ideme v protismere a s úsmevom vhodíme volebné hárky so zakrúžkovaným členom mafiánskeho gangu do urny. Proste vizitka Slovenska. Vizitka priemernej slovenskej inteligencie. Národ honelníkov, sedliakov, alkoholikov, negramotných robošov zo štvrtej cenovej skupiny.
Ako z toho von? Predpokladám, že republika niekedy do desiatich rokov oddnes skrachuje a dostane sa do defaultu. Následky takéhoto stavu bude splácať ešte aj generácia dnes narodených detí, takže ak vaša babka vhodila do urny Pelleho lístok, pravnuka jej už neukazujte, pretože raz jej bude šťať na hrob. Je jedno jediné riešenie, ako z toho von – zobrať dôchodcom volebné právo. Po zverejnení výsledkov známy (Kiko, pozdravujem!) položil na Facebooku perfektnú otázku: keď je volebné právo vekovo obmedzené zdola, prečo by nemohlo byť aj zhora? Mladého človeka trebárs 17-ročného sa nikto nepýta, či je zodpovedný, inteligentný a má zmysel pre budúcnosť. Nemáš 18, nevolíš. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že do 18-ky nemá človek ešte skúsenosti a mentálnu kapacitu nato, aby sa dokázal správne vo voľbách rozhodnúť.
Aha, takže pre generáciu 70+ to neplatí? Sedemdesiatnik, ktorého jedinou starosťou je, že či nezabudne tie lieky užiť alebo aby sa nepošťal, má právo rozhodovať o veciach, ktoré budú mať dopad aj o desiatky rokov, kedy on už bude dávno vo vysokom štádiu rozkladu? Niekto hovorí, že dôchodca celý život nemakal preto, aby mu na staré kolená boli odňaté práva voliť. Moment, veď ten dôchodca makal trebárs 40 rokov do skončenia vojenskej služby až do odchodu do dôchodku – a vtedy predsa volil, nie? Dôchodca žije dnes na úkor dnešných pracujúcich (a žvásty o tom, ako odvádzal dane od svojej dvadsiatky si dajte za klobúk, dnešný 70-nik odvádzal pred 50 rokmi dane v hodnote dnešných Eur až nižších desiatok Eur, pritom si nárokuje na dôchodok niekde okolo 500 plus mínus, a k tomu bezplatné cestovné a lieky, ktoré za komančov neboli).
Nie, volebné právo, rozumej možnosť rozhodovať o behu Slovenska najbližšie desiatky rokov, nemôže mať v rukách dôchodcovia. A netreba ani diskriminovať vekom. Neplatíš za štyri roky dane aspoň dva roky? Nebudeš prizvaný k voľbám. Jednoduché. A je jedno, či si 80-ročná babička z Hriňovských Valalov, zabásnutý recidivista v Leopoldove, dlhobo nbezamestnaný Dežo Lakatoš v Letanovciach alebo alkoholik pod mostom. Ty NEMÁŠ právo rozhodovať o živote miliónov spoluobčanov dekády vopred. Jedinou výnimkou je materská (investuješ do slovenskej budúcnosti) alebo VŠ (investuješ do svojej a teda aj slovenskej budúcnosti). Punktum. Ak si trebárs aj storočný dedo, ktorý má svoje živnosť a platí dane, nebodaj ešte zamestnáva nejakých ľudí, je to OK, voľ, pretože aj ty živíš krajinu. Ale si dôchodca, ktorý je závislý na to, či niekto úplne iný vstane do práve a odvedie tie odvody pre teba, tak nemôžeš hlasovať v prospech sociálnodemokratickej, rozumej zlodejskej strany, ktorá práve toho tvojho živiteľa bude týrať väčšími daňami a odvodmi.
V každom prípade každá pravicová strana by mala dať do ďalších volieb návrh, ako obmedziť vplyv nezamestnaných (v širšom slova zmysle) na vývoj krajiny. Samozrejme, poznám relatívne veľké množstvo dôchodcov, ktorí sa o Ficovi, Dnakovi, Podržtaške vyjadrujú ako o sviniach. Problémom je, že ich je málo a vo svojej triede sú žalostnou menšinou. Predpokladám, či skôr spolieham sa, že práve táto skupinka dôchodcov by takéto opatrenie pochopili a asi ho aj podporili. Mám ísť slobodne ako zodpovedný volič vybrať svojho kandidáta? Nuž, musím ale rátať, že okolo mňa je ďalších desať dezolátskych rovesníkov, ktorí naletia na Pelleho jamkatý úsmev alebo Ficove každodenne menené frázy.
Smutný vtip na záver kapitoly: Aký je rozdiel medzi kurvou na E55 a slovenským dôchodcom? Kurva vám dá za sto Eur na hodinu. Slovenský dôchodca za tri eurá na mesiac.
Smutné, ale nič nie je pravdivejšie.
5. Novinky zo sveta
V Rusku pracuje karma a priehrada v meste Orsk sa pretrhla. Zatiaľ je tam žiaľ len niekoľko mŕtvych, ale vyrojili sa špekulácie, že a) relatívne nová hrádza praskla pre nedostatok prostriedkov na údržbu, b) hrádza bola prasknutá umelo, pretože neďaleká rafinéria potrebovala alibi na fakt, že nedokáže produkovať dostatok pohonných hmôt, a to ju ani nenavštívili ukrajinské drony. Možno špekulácia, ale uvidíme.
Kerčský most má ísť do konca prvého polroka dolu. Rusi v chvate budujú novú železnicu pozdĺž pobrežia, ale tá im dlhodobo nepomôže.
Lukašenko plánuje prebiť Suwalský koridor. Vyhlásil to s kýmsi foxteriérom v ruke, čo vyzeralo natoľko komicky, ako keď sa Pellegrini vyfotí chytajúc za zadok svoju metresu Michala Barteka a potom vyhlási, že nepozná žiadneho gaya.
Na margo Barteka: keď Pellegrini je podržtaška, jeho Bartek by mal byť teda Podržpytlík, nie? (© Ján Valchár)
Izrael hluší desiatky teroristov v Gaze. Podľa stupňujúcich sa srdcervúcich videí s plačúcimi matkami a vyhladovanými deťmi generovanými umelou inteligenciou to zjavne robia dobre. Mimochodom, ďalší iránsky generál bol zoškvarený v Sýrii a Teherán sa vraj chystá zaútočiť na Izrael. Zatiaľ nepovedal, či tými skanibalizovanými 50-ročnými F-14 alebo drevenými maketami superlietadiel, ktoré ťahali na prehliadkach za traktormi.
Atómka v Záporoži dostala zásahy dronmi. Ruskí trolli na iDnes sa vyrojili, ako keby ich jeden Prigožin mal, a všetci cez kopirák tvrdia, že to bola Ukrajina, čo zasiahla vlastnú atómku na vlastnom území, pretože logika hovorí, že čo iné by Ukrajinci na vlastnom území chceli iné ako druhý Černobyľ, nie? v podstate je to tak dementné tvrdenie, že tomu ani väčšina slovenských dôchodcov neuverí. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu sa chytá za vlasy a protestuje, nuž ale IAAE nemá žiaľ ani jeden tank ani lietadlo, ktorými by Rusákov v elektrárni deratizovala, takže platí to čo vždy: pokiaľ Rusovi neublížiš, ideálne fatálne, jednať s ním nemá zmysel.
Petro Porošenko ako miliardár sponzoruje vývoj a výrobu dronov pre ZSU. Od pár týždňov ideme pre tie fosílie na Ukrajinu, kúpim dóčkam jeho Roshenky. Nech aj moje drobáky zabíjajú Rusákov.
Drony, ktoré zasiahli Tatarstan, sa podobajú malým ultralightom Cessna. Musí byť pre ten opičí národ ruský tragickým zistením, že ich super PVO z 28. storočia nie je schopná zostreliť ani ultralight, a to dokonca ani po 1.200 km v ruskom vzdušnom priestore.
Mimochodom, zaujímavým faktom je to, že v máji 1987 mladý nemecký amatérsky pilot Mathias Rust vzlietol na svojej Cessne 172 Skyhawk s doletom okolo 800 km a rýchlosťou cca 300 km/hodina preletel Severné more na Fajerské ostrovy. Odtiaľ pokračoval na Island, z Islandu do nórskeho Bergenu, odkiaľ to nasmeroval do fínskych Helsínk. Odtiaľ mal letieť do Štokholmu, lenže on to cez Fínsky záliv do Estónskej SSR. Napokon pristál na Červenom námestí v Moskve, na zdesenie celého Politbyra.
Sovietska vrchnosť bola v tom čase (vlastne ako stále) tak neschopná, že Rusta zatkli až dve hodiny po pristátí – rozumejte, že vám na prísne stráženom námestí, kde aj holuby majú previerku KGB, pristane lietadlo, pilot vám vystúpi von, kecá s okolím, a vy ho zatknete až po dvoch hodinách. Proste Rusko, čo vám poviem.
Tento príbeh sa stal pred 37 rokmi, ale zdá sa, že Cessny ruskej hrdzavej* PVO robí vrásky ešte aj dnes. Mathias Rust bol priekopníkom.
* Rust = nemecky hrdza.
Ešte k stratám: číslo dňa je 448.400 slnečníc, teda dobrých Rusov. 450 bude tak o dva dni. To budem v Bratislave a po dlhej dobe si niečo lognem.
Tankov je cez 7.000 a keďže som bol chorý, neoslávil som. Tiež dôvod lognúť si.
BVP bolo počas mojej absencie 13.500, teraz 13.575. Tretí dôvod na pohárik.
Delostrelecké systémy sa plazia k 11.500. Ešte týždeň.
Raketometov bude zhruba o týždeň 1050.
PVO je vyše 750 a zasa som premeškal dôvod na whiskey.
Nákladných a tankovacích vozidiel je nad 15.000, konkrétne 15.110. počas maródky sme takisto zlomili métu a to si zaslúži pohárik.
Ako tak kukám, budem slopať v kuse sedem dní.
Ak sa vám blog páčil a vy my chcete prispieť na cirhózu, odporúčam tuto https://www.buymeacoffee.com/johny1981aa . Miro M., ty môžeš aj osobne. Budem v BA do štvrtku. Teším sa na vás dvoch.
P.S. Viktor žije, ale má prácu. Interview dám už definitívne do konca týždňa.
P.S.2: Ako som spomínal, do pár týždňov by som mal ísť s partiou do oblasti Kyjeva zakúpiť fest vzácne fosílie, tzv. ediakarskú biotu. Budeme sa tam asi skladať dve múzeá a niekoľko drobných záujemcov, zohnal som aj menších sponzorov. Vyzerá to ale tak, že budeme mať málo prostriedkov na samotné cestovné košty plus náklady okolo toho. V ďalšom blogu (tento týždeň) dám asi link, kde sa ochotní sponzori budú môcť participovať. Oné fosílie sa v strednej Európe nevyskytujú, sú len v oblasti ukrajinského Dnestra, v anglickom Charnwoode a hore pri Murmansku, takže dokonca ani v SNM ich neuvidíte. Keďže sa v SNM poznám s pár ľuďmi, vyjadrili veľký záujem.
Dotyčný, Serhij Fiňko, má najväčšiu zbierku ediakary na svete a dokonca som zistil, že je po ňom pomenovaných niekoľko taxónov (btw: dnes má 61 rokov). Lenže jeho dom je neďaleko Kyjeva a on sa bojí o to, že celoživotné dielo dostane ruskú raketu. Rozhodil teda siete a ja som sa po časť kolekcie dostal ako slepé kura po dúbravský semafor. Doma má 8800 exemplárov a bude rád, ak sa jeho nálezy dostanú do dobrých rúk – napríklad do SNM a Dúbravského múzea. Pravdepodobná cena jednej kolekcie bude rádovo okolo sto/dvesto Eur a mám tušáka, že ak sa nájde sponzor na jednu konkrétnu zbierku, v SNM by bolo jeho meno.
Upresním nabudúce a vy zatiaľ uvažujte, či by vám to zato stálo.
Keby ste nevedeli, čo to je ediakarská fauna, prezradím, že sa vyvinula zo starých Slovákov.
Všetkým sponzorom v mene slovenských paleontológov ďakujeme!
