Do sediel a na Berlín!

Prvý apríl síce skončil, ale v Rusku je všetko dosť pozadu. Asi sedemsto rokov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (33)

1.           Keď preskočíte tanky T-34

Neskutočne nás pobavilo vydolovanie tankov T-62 v čase, kedy Západ začal uvažovať nad zaslaním najnovších strojov ako Leopard 2 a Challenger. Nuž, prišiel druhý diel tejto tragédie a Rusko už doluje ešte staršie stroje ako T-54 a T-55. Keďže predchádzajúcou generáciou je tank T-34 z časov druhej svetovej (a málo používaný T-44, ktorý sa síce začal vyrábať tesne pred pádom Berlína, no boje už neuvidel), logicky sme čakali, že niečo také sa udeje aj teraz. Kým T-54 a 55 majú kanón aspoň symbolicky na 100 mm čísle, tridsaťštvorky majú len 85 a 76,2 mm kaliber, takže na Abramse alebo Leparde nedokážu spraviť ani defekt.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čítal som raz takú knihu o vývoji štátov (nespomeniem si akú, sorry), kde sa písalo o tom, ako Západu trvalo všetko dlho a musel si to odsrať – antibiotiká, elektrifikácia, vybudovanie cestnej a železničnej siete, pokročilého poľnohospodárstva, telefónnych liniek a vysielačov, proste všetkého. No a kniha hovorila o tom, že dnešné rozvojové štáty majú jednu gigantickú výhodu, pretože nemusia ísť evolúciou ale revolúciou. Takže niekde v Zambii alebo Rwande dnes nemusíte ťahať stovky kilometrov káblov nato, aby ste pokryli signálom celú krajinu. Stačí vám nato „pár“ vysielačov a mobilné telefóny. Našim predkom trvali celé generácie, kým agrikultúru dostali zo štádia takmer prvotnopospolnej spoločnosti, kedy gazda oral pomocou vola a koňa, do štádia John Deerov a počítačmi riadených závlah. Niekde v Tramtárii južne od Sahary vám dnes nato stačí kapitál a máte to doslova za rok. Takže vlastne preskočíte zo štádia prvotnopospolnej spoločnosti do 21. storočia počas jedinej generácie, často v rozsahu jedinej dekády. Dieťa narodené v chyži zostarne v mrakodrape.

SkryťVypnúť reklamu

Jednou z týchto krajín je napríklad Rwanda, ťahúň a príklad Afriky. Pred 25 rokmi sa tam vraždili po státisícoch pomocou mačiet, dnes sa drobná krajina nazýva Singapur strednej Afriky, so závratným rastom a prekvitajúcou ekonomikou. V najbližšej dobe má podobný pokrok spraviť Guyana, krajina, ktorú väčšina z nás nenájde na mapách. Odkedy tam našli gigantické ložiská ropy (tesne pred kovidom), krajina rastie vyšším dvojciferným rastom a populácia zrazu zistila, čo to značí mať elektrickú energiu.

Dosť bolo príkladov, asi chápete čo chcem povedať. No a teraz naspäť k tankom: podobný pokrok ako Rwanda a Guyana spravila ruská armáda. Len teda naopak. Kým Rwanda prešla z fázy bez akýchkoľvek telefónov do štádia smartfón v každej chyži, Rusko preskočilo tank T-34 a zaviedlo do svojej výzbroje... kone. Áno, počujete dobre.

SkryťVypnúť reklamu

Guvernér republiky Tuva, odkiaľ pochádza stratég mimoriadnych kvalít, Sergej Šojgu, vyčlenil pre potreby ruskej armády 3.000 jazdeckých koní! Tuvanci sú bývalí vazali mongolských kmeňov pod vedením Džingischána a jeho nasledovníkov, takže asi sa vyznajú. Nepodarilo sa mi zistiť, na aké účely ich ruská armáda má používať, ale pokiaľ vidím skryte prebiehajúcu mobilizáciu, čerstvo sa rozbiehajúcu oficiálnu mobilizáciu a stav ruskej armády na fronte, predpokladám, že chudáčikovia kone budú zožrané ešte pred Uralom.

„Koľko má ten váš Leopard koní?“ „Skoro tisícpäťsto.“ „No, to je nič, my máme až tritisíc. Teda už len 2.999, Ivan potreboval zajesť vodku.“

SkryťVypnúť reklamu

 

2.           Vždy o kus ďalej, nech to vyzerá aj blbo!

Známa mala prižňave kamaráta. Bol to taký blbeček ako ten lúzer Rasťo, o ktorom som písal včera, teda slobodný roboš meniaci robotu každý mesiac, väčšina výplaty išla dole ľadvinami do týždňa od výplaty, progres od svätého prijímania nulový, proste stratená existencia a absolútna nula. Keďže ale nebol v podstate zlým človekom a keď si uhol borovičky, nerobil problémy, tak ho všetci trpeli. Mal jednu nepríjemnú vlastnosť (okrem tých sto iných), a to, že keď dosiahol svoju hladinu, tak začal byť chvastúňom. Vždy všetko videl, všetko vedel, každého poznal a s každým si tykal.

Raz už chalanov dožral, pretože už sa to opakovalo priveľmi často. Bavili sa o svojej (nelegálnej) pálenke a jeden hovoril, že má rád klasickú 52% domácu. Druhý mu hovorí, že on kedysi zvykol piť u deda silnejšiu, asi 70% ražovicu. „To nie je nič, ja som pil aj 75%!“ hovoril tento miestny Rastík. Chalani na seba kukli a jeden začal: „Kedysi som pil 95 percentnú!“ a druhý zakontroval „A ja zas v Rusku 100% vodku!“

Gadžo musel prebiť, tak zahlušil: „Ts, to je niečo? Ja som pil aj 105 percentnú!“

Samozrejme, na vážnosti mu to nepridalo.

Zhruba takto by som definoval dnešnú debiloscénu v Rusku. Kým ich armáda stratí polovicu Burjatov len preto, aby dobyli v Bachmute tenisový kurt, profesionálni kreténi rangu Solovjovo, Simonjanky a Skabejevy (vrátane ich hostí) každým neúspechom na fronte prepadajú hlbšie a hlbšie do absolútnej frustrácie namaskovanej ako sebadôvera. Kým raz chceli vyhladiť Britániu jediným nukleárnym torpédom, zastaviť sa v Berlíne, Kadyrov chcel svojimi kozogigolami zaútočiť už čoskoro! na Poľsko, tak dnes, po ratifikácii vstupu Fínska do NATO, tu máme bratskú pomoc ruskej armády bratskému fínskemu ľudu. Zmrdi asi zabudli, ako bratsky vítali Fíni ruských bratov počas zimnej vojny – hovorí sa, že brezy pozdĺž demarkačnej línie rastú už 80 rokov trošku rýchlejšie ako inde, toľko mŕtvych Rusov je tam pochovaných. Spackaná Zimná vojna (blog o nej už čoskoro) je akýmsi predskokanom dnešnej ukrajinskej vojny a stelesnením tuposti, neschopnosti a zaostalosti Ruska od čias Lenina – keď za sebou nemáte celý svet, nie ste schopní dobyť ani Fínsko, ani Ukrajinu. Legendárny Simo Häyhä sám o sebe tu nechal 500 slnečníc, a to ani na svojej puške nepoužíval optiku. Drobné Fínsko spôsobili Sovietskemu zväzu 6x väčšie straty.

Nuž, Fínsko by vás vylátalo jak za starých dobrých čias. Je globálne otepľovanie, slnečniciam by sa pozdĺž Karelského polostrova mohlo dariť. Už to vidím, ako by vás malá a supermoderná armáda Helsínk (nepoužívajú kone!) vítala – a civilisti tiež.

Ešte väčšiu stupiditu pustil už ani neviem kto. Na margo toho, že mnohí ruskí vojaci dostali do paprčí iba lopaty namiesto zbraní povedal, že 2.000 mužov s lopatami sa vyrovná jednému tanku Leopard! Chápem, že táto lúza je platená zato, že zo seba robia dementov, no ale skutočne sú hranice, kde človek prestáva byť ruským dementom a stáva sa normálnym, serióznym dementom. Za to rozhodne platení nie sú.

Predstavujem si tie tisícky Rusákov, ako sa naskladajú na jeden tank (koľko anjelov sa zmestí na špičku ihly?), mrdajú po pancieri AMAP (pokročilá modulárna pancierová ochrana) lopatami ako Mike Terrana do činel a snažia sa predolovať po posádku. Ako poznám Rusákov, tretina by si pod vplyvom rozmlátila hlavy navzájom, druhá tretina by dezertovala a tretia tretina by dostala omylom slepé lopaty, teda lopatu bez rúčky (už ste niekedy ničili supermoderný tank lopatou bez rúčky? No tak to potom neviete, ako to je ťažké!).

OK, takže Rheinmetall už prerába svoje stroje a dopĺňa ich prídavným pancierom proti pokročilím ruským lopatám. NATO zachvátila panika, pretože rozviedka zatiaľ nedokázala determinovať, či sú lopaty železné alebo hliníkové na sňah. Informácie budem aktualizovať, len čo sa naučím googliť na kalkulačke Casio.

 

3.           Rusko sa už zbavuje milblogerov

V dnešnom Rusku existuje len pár vojenských blogerov, teda milblogerov, ktorí si dokážu otvoriť hubu aj smerom na Kremeľ. Jedným z nich je nám známy Girkin/Strelkov, ktorí sa už z prezidenta Federácie robí prdel otvorene, hoci pred 9 rokmi boli spojencami. Sú však aj milblogeri, ktorí ešte asi nepochopili, odkiaľ fúka Wind of Changes a držia si svoju líniu roztlieskavačov. Jedným z nich je Rybar, čo je vlastne team ľudí okolo Michaila Zvinčuka. Druhým je/bol Vladlen Tatarskij. Schválne píšem jebol, pretože bol a neni, lebo jebol. Tatarskij, vlastným menom Fomin, dostal do daru akúsi figúrku, no vybuchla mu. Podľa Denníka N sa nevie, či to bol atentát, ale ja na druhej strane nezvyknem dávam darčeky vo forme nafukovacej Anči, ktorá by vybuchla (maximálne praskla). Keďže sa Vladlen nachádzal v kaviarni kedysi patriacej Jevgenijovi Prigožinovi, za normálnych okolností by som povedal, že to mohol byť atentát na samotného Putinovho kuchára, ale takto mi to príde ako vyčistenie kritických hlasov zo strany Kremľa (možno sa mýlim). Podľa spomínaného Denníka N sa v tejto kaviarni schádzal so svojou partiou pravidelne, takže asi nebolo problémom doručiť do diskusnej proputinovskej zberby figúrku (stále si predstavujem, čo mu tam doniesli. Cínového vojačika?), ktorá potom urobila bum a Vladlena poslala na orbit. Prvé správy hovorili o chcíplom propagandistovi a 15 ranených hosťoch, no aktuálne je to 16 slnečníc, ranených už nespomínajú. Video na Twitteri ukazuje fasádu dosť veľkého meštiackeho domu, ktorého prízemie zjavne tvorila akurát len tá kaviareň. Výbuch poslal všetky sklá až na Ukrajinu, takže ako ne-expert si nemyslím, že by toto spravil obyčajný granát alebo listová bomba, skôr riadna nálož. Z Tatarského je zrazu tatarák.

Prigožinova kaviareň, proputinovský blbeček. Nuž, melie sa to. Stále očakávam, kedy vypadne z okna Girkin, ale ten má stále v rukách žolíka.

Aktualizácia: podľa najnovších ale nepotvrdených správ je tam až dvesto zranených. Zaráta to Ukrajina do svojej štatistiky denných ruských strát?

 

4.           Rusko predsedá Rade bezpečnosti

Nie, už nie je prvý apríl. Teroristický štát so stovkami tisícok obetí na rováši nielenže je v takejto rade, on jej bude aktuálne aj predsedať. Niekedy sa nedokážem čudovať, čo politické špičky planéty dokážu spotvoriť. Ja robím vo firme, ktorá si veľmi zakladá na dodržovaní hodnôt a akékoľvek spizdenie pravidiel by viedlo k okamžitej výpovedi (som SZČO, teda skôr rozviazaniu spolupráce). Ak by som ako finančný sprostredkovateľ dal nepravdivé informácie, klamal klientovi alebo ja neviem, dal moje číslo účtu namiesto toho, kam má poslať platbu za PZP, tak si to nechcem ani predstaviť.

Žiaľ, špičkové organizácie sa nesprávajú ako súkromné spoločnosti a teda pravidlá v nich sú niečo ako ciele ruskej armády na Ukrajine – dnes tak, zajtra onak. Ak ste v organizácii pre bezpečnosť. Absolútne nevadí, že vaša armáda prepadala už niekoľko štátov a zanechala za sebou najväčšiu spúšť od druhej svetovej vojny, to je jedno, proste ste tam a nikto vás odtiaľ nedostane ani párom volov. A aby toho nebolo málo, ako hlavný predsedajúci bude kto? No predsa Sergej Lavrov! Áno, konská hlava a chronický klamár, ktorý si pred vami prdne pravé sardinkové a bude vás s kamennou tvárou presviedčať, že ste práve kúpili flakón Chanel Nr. 5. Nemám slov, ale v kontexte toho, že také Turecko si robí z pravidiel NATO čo chce a Orbánovo Maďarsko bez problémov ukradne aj celý rozpočet Únie, vykáže si to ako vybudovanie detského ihriska na Marse a Brusel len mávne rukou, ma to až tak neprekvapuje. Len ma mrzí jedno: osrať tie prachy, osrať ten tupý konský ksicht na obrazovke, osrať tie caviky okolo Švédska v NATO, ale prasne toto je to, čo robí z demokracie tú slabšiu zložku politického spektra. Daj všeobecné volebné právo každému nad 18 v naivnej viere, že ten človek vie čítať, písať a nevyští sa v kúte do akvárka, no a Rasťo Maňúch je na koni. Nastav pravidlá v naivnej viere, že každá krajina a každý národ onej krajiny chce žiť v prosperujúcom, mierovom a pokojnom svete, no a Orbán, Erdogan a Putin/Lavrov budú kradnúť eurofondy/rozkazovať NATO/predsedať Rade bezpečnosti. Sme fakt takí blbí (myslím demokratický Západ)? Nemáme vážne pud sebazáchovy a nedokážeme dodať do každej organizácie ručnú brzdu, ktorú zatiahneme v prípadoch, keď niekto ide otvorene a nepokryte proti organizácii samotnej? Vážne by si vrcholoví predstavitelia týchto spolkov našli na E55 najposlednejšiu fľandru, zobrali by si ju domov, najprv ju preliečili zo syfilisu, potom vyplatili pasáka, poslali svadobný telegram k nej domov do Markušoviec a potom by na ňu prepísali celý majetok bez toho, aby mali možnosť zvrátenie vlastného rozhodnutia? Pripadá mi to, ako keby som šiel skákať z lietadla, ale padák by som si nechal na letisku, lebo veď načo, som prezident čo ja viem, Nemecka, tak gravitácia ma bude brať vážne. No bude, aj ten letiskový asfalt bude, spoľahni sa. Nemám slov.

Presne takto strácajú kredit ľudskoprávni aktivisti (skúste si predstaviť ich agendu pred sto rokmi a porovnajte ich s dnešnými fialovovlasými lesbičkami a čiernymi hercami vo filmoch zo stredovekej Británie; sufražetky by asi grcali), ekológovia (ekológovia spred 60 rokov by asi zožrali DDT, keby videli dnešnú Grétku) aj liberáli.

Prosím, nech sa NATO, EÚ, IPCC, Olympijský výbor a Greenpeace rozpadnú, nanovo zlepia, ale nech majú jasne nastavené pravidlá a hlavne sankcie, keď ich nedodržíš. Ak má čomukoľvek takému predsedať Lavrov, radšej nech to nie je vôbec.

 

Inak 174.500 plus jeden rozflákaný Tatarák.

Ján Valchár

Ján Valchár

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  378
  •  | 
  • Páči sa:  45 084x

Jedna veta: chcem písať blogy o vede, technike, prírode a ekonomike. Druhá veta: máte to tu príliš komplikované, Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

765 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu