1. Ukrajinské útoky na ruské územie
Ukrajinci zaútočili na územie Mordoru. Zasa. Tentokrát to boli dokonca relatívne mladí regrúti Slobodných Rusov a zanechali za sebou dvoch dobrých Rusov a dvoch ťažko zranených, okrem toho zničený nákladiak. Útok prebiehal v Brjanskej oblasti, teda niekde blízko Bieloruska. Podľa všetkého ROA nestratila nikoho.
Ukrajinci dronmi zaútočili aj na fabriku na výrobu pušného prachu v Tambove. To je mesto 500 kilometrov od ukrajinských hraníc, čo je pomerne ďaleko. Dron nespravil (zatiaľ) žiadne väčšie škody a len poškodil nejakú menej významnú halu. Vďaka aj za to, pretože pre Rusákov to musí byť nepríjemné, že už aj Ukrajinci dokážu takto ďaleko zasahovať aj takéto veľké objekty. Nehovoriac, že keby im to buchlo v stotisícovom meste... Samotný závod je jedným z dominantných závodov na muníciu v Mordore.
Aktualizácia: podľa nových správ to až tak bez strát na ruskej strane nebolo, fabrika je vraj dobre poštrajchaná a asi tam budú dobrí Rusi.
Ďalší dron trafil sklad paliva v Brjanskej oblasti. Tentokrát úspešne.
Aktualizácia: vyzerá to tak, že ZSU to s útokmi na územie Latrinsitanu myslí vážne. Po útoku na Petrohrad a jeho rafinérie (neúspešný alebo len čiastočne úspešný) nasledoval útok na ropný a plynový terminál v tom istom meste, tentokrát úspešný. Keďže z tohto terminálu sa vyváža ropa a plyn do Európy cez Baltik, je to pre Mordor ťažký úder.
Nasleduje útok dronmi na fabriku v Tule. Tu sa vyrábajú systémy Pancir (alebo súčasti do neho), takže detto, pekná rana pod pás. Poľa všetkého je fabrika ťažko otrasená.
Niečo buchlo takisto na Kryme, podrobnosti neviem dopátrať.
V Brjansku zasa rachla chemička. Úspešne denacifikovala ukrajinský dron. Podľa rozsahu výbuchu by som to tipol na dosť veľké straty, ale necháme sa prekvapiť. Zdá sa mie to nie je tá istá lokalita ako vyššie spomenutá.
V Samare horí fabrika na výrobu pyrotechniky. Či to má spoločné niečo s Ukrajinou, nevedno. Ale zapadá to do kontextu.
Ešte jeden virtuálny útok: ukrajinskí hackeri hackli ruské úrady a stiahli plány k 500 zariadeniam a objektom Latrinistanu. Prevažne vojenským.
2. Novinky zo sveta
Rusko nasadilo ďalší AWACS A-50. Mám pocit, ako keby Federácia potrebovala vybaviť hypotéku na rozšírenie dna Čierneho mora. Ale seriózne, až také strašné to nebude a 50-ka bude asi lietať dlho, pretože z obavy zo zostrelu ju nasadili na bezpečnejšiu trasu – tým ale stráca nad rozsiahlym kusom Krymu svoj zmysel, pretože ho svojim radarom neobsiahne. Inak malá aktualizácia: zjavila sa správa, že Moskva nasadila pôvodný stroj A-50 nad Krymom a priľahlými morskými oblasťami preto, pretože Ukrajina v uplynulých mesiacoch rozbila príliš vysoký počet systémov PVO.
Som zvedavý, čo nasadia, až im Kyjev rozbije príliš veľa AWACSov.
Na ľavom brehu Dnepra zabili Ukrajinci známeho ruského operátora dronov s nom de guerre Mojžiš. Ešte neviem ako ho dostali, ale asi ho neutopili, to by nebol Mojžišom.
Sevastopol a priľahlé časti Krymu sú bez prúdu. Či aj bez vajec, zdroj nehovorí.
V Baškirtistane pokračujú protesty, tentokrát bez guľovačky. Baškirovia by mohli takto pokračovať tak dlho, kým protesty nepreskočia aj vedľa.
V Novosibirsku nejde vykurovanie. Mínus tridsať to istí. Inak je to miliónové mesto a predpokladám, že nejaké dokúrenie kusom dreva na siedmom poschodí paneláku nebude to pravé orechové. To isté Magadan, ten je ešte ďalej na východ.
Rusi zaútočili na Krynky na ľavom brehu Dnepra. Propagandisticky vyvesili vlajku na miestnom ex-dome, urobili si selfie, a následne ich zmasakrovali ukrajinské drony.
Čím viac ruských selfie, tým menej ruských selfie!
Rusko si predvolalo francúzskeho veľvyslanca. Dôvodom je avizovaná dodávka francúzskych zbraní na Ukrajinu, mimo iné vyššie desiatky Ceasarov, samohybných diel. Niečo mi hovorí, že Zmrdom akosi stíska guľky, keď už riešia na koberčeku individuálne dodávky. Ozaj, Fico povolil slovenské dodávky, kedy pôjde aj on fajať ruské vajíčka?
Ruské straty tankov dosahujú od začiatku roka už cca desať kusov denne. Predpokladaná denná výroba vrátane repasu je niekde na úrovni dvoch kusov, teda denne stratia minimálne päťnásobok toho, čo dokážu spustiť z liniek.
Denná mobilizácia je okolo tisíc mužov. Od prelomu rokov sú denné prírastky slnečníc zhruba na 800 denne, teda menej. Ale keďže stratami nie sú len dobrí a teda mŕtvi Rusáci ale aj zranení, dezertovaní a zajatí, tak straty sa pohybujú odhadom na trojnásobku dennej mobilizácie, a to napriek nižším počtom mŕtvych oproti jeseni.
Lacrimae Mundi odhadujú v tomto tempe koniec ruských tankov na prelome jari a leta. Keďže ale rátali aktuálnu (nižšiu) úroveň a napríklad jesenné straty na tankoch boli násobné, je dosť možné, že naozaj začalo tankom odbíjať.
Slovensko obnovilo kultúrnu spoluprácu s Mordorom aj Bieloruskom. Niekto v Smere musí byť mimoriadne pevne držaný za guľky... Ale je to viac vtipné ako tragické.
Ozaj, žeby Rusáci kvôli nám vylovili z mora Alexandrovcov?
Zmrdi použili pri ostreľovaní ukrajinských pozícií archaické rakety P-35. štvortonové monštrá boli nasadené prakticky prvýkrát, čo je celkom zaujímavé, pretože k ich nasadeniu došlo v roku 1962, viac ako 60 rokov dozadu. Rakety boli určené ako protilodná obrana sovietskeho pobrežia. Ako inak, ZSU tohto Goliáša zničili.
Inak sa mi bude páčiť tá alibizácia dezolátov, ktorí budú hovoriť, že Rusko má ešte stále dostatok kvalitných zbraní. Áno, a P-35 použili len v rámci pasie, však?
Ešte jedno ostreľovanie: na okupované mesto Doneck dopadol mínometný granát zo strany Ukrajiny. Aspoň tak to tvrdia ruské zdroje. Ako keby to bol prvý odrb, ktorý Rusáci hodili do pléna a ako keby to bol prvý prípad toho, že Rusi povraždili civilistov a hodili to v rámci propagandy na nepriateľa. Výsledkom útoku sú desiatky mŕtvych a ranených.
Lenže chyba lávky. ZSU je mimo dostrel mínometov. Útok prišiel z východu, teda z ruských pozícií, a nové poznatky hovoria o tom, že medzi zvykovými stopami výstrelu a dopadu (jedná sa o dva výstrely a dve explózie) je zhruba jeden a pol sekundy – pri rýchlosti zvuku sa teda jedná o zhruba dva kilometre vzdialenosti od trhoviska.
A to teda Ukrajina už tým dupľom žiadne jednotky nemá.
Rusko nikdy nikomu nehrozilo jadrovým útokom. Toľko k nedeľnej chvíľke poézie zo strany tupej konskej hlavy z Gruzínska, Serdžovi Lavrovovi. Koniec vtipom.
3. Čína ako veľká neznáma
V poslednom blogu som sa vyjadril na margo Číny ako krachujúcej veľmoci. Áno, je to samozrejme prehnané tvrdenie, vyslovene do písmena krachuje Venezuela alebo Srí Lanka, ale Ćína to ešte takto explicitné nemá. Jeden z diskutujúcich sa ale do mňa pustil, vkladajúc mi do úst výroky, ktoré som nikde nepovedal, a údaje, ktoré som neuviedol. Keďže vám sľubujem ďalší zo štvorice blogov o Číne už véééľmi dlho, tak aspoň malá rekapitulácia noviniek o Číne, prinajmenšom zo sveta ekonomiky a demografie.
Ekonomika Číny
Nuž, nemyslím si, že toto je niečo, kde by sme mali mať ružové škuľky na očiach. Po minulom roku, kedy nám padali developerské giganty s obratom väčším ako má Slovensko HDP, kedy sa vyľudnili obrie priemyselné parky s počtom zamestnancov na úrovni populácie slovenského krajského mesta, a kedy sa čínska populácia prepadla o polovicu obyvateľstva Slovenska, má Si Ťin-Pching čo naprávať. Okrem toho jeho tlačenie na Tchajwan, problémy so susedmi a rozpínanie sa v Juhočínskom mori takisto na kredibilite pre investorov nepridáva. Videá ešte zo začiatku minulého roku ukazovali bývalé priemyselné parky, kde pracovali zlomky pôvodného množsva zamestnancov. Samsung, ktorý v ktoromsi meste (sorry, meno teraz neviem, ale bude to nejaký Ping-Pong ako vždy) prepustil všetkých zamestnancov a firemný prístav (predstavte si na Slovensku firmu, ktorá musí mať privátny prístav!) zostal opustený. A pokiaľ mi je známe, toto je syndrómom vo viacerých mestách.
Čo teda len tak stručne k tejto téme?
Čína zverejňuje svoje informácie tak ako chce. Napríklad po dlhej dobe klesla (značná) nezamestnanosť mladých. Áno, klesla. Ale je to preto, pretože Peking zmenil metodiku rátania nezamestnaných, takže zo dňa na deň prepadol údaj o jednu pätinu. Môj dlhodobý postreh: keď niekto manipuluje číslami, tak má silnú motiváciu niečo skrývať. Akonáhle sú čísla reálne dobré, tak sa nimi veľmi hlasne oháňajú.
A čo normálna nezamestnanosť, bez zohľadnenia veku? Oficiálne má Čína minimálnu nezamestnanosť, teda pod 5%. Peking zverejňuje 5%. Keďže veľa ľudí podľa viacerých správ je síce fyzicky nezamestnaných, ale reálne prácu nemajú, tak je viac ako isté, že reálna hodnota bude možno dvojnásobná ak nie horšia.
Podstatná informácia: V Číne je vek odchodu do dôchodku na ďaleko nižších úrovniach ako u nás alebo hocikde na Západe. Muži odchádzajú vo veku 60 rokov, ženy z kancelárskych profesií vo veku 55 a robotníčky už v 50. roku života. 50-ročná žena, ktorá u nás nepracuje, je buď invalidná alebo nezamestnaná. V Číne je dôchodkyňou. Týmto samozrejme umelo padá nezamestnanosť, pretože tam, kde by Slovenka ešte cca 12 – 15 rokov okupovala jednu pracovnú pozíciu, tak v Číne jednoducho odíde a pozíciu uvoľní.
V jednom z mojich minulých blogov som písal o tom, ako Peking oficiálne dáva štatistiky o raste HDP, ktoré ale s čiastkovými faktami nekorešpondujú. Nebudem to teraz spätne hľadať, ale západní ekonómovia porovnávali spotrebu energií, uhlia a napr. aj svetelnosť krajiny, pričom nenašli korešpondujúce paralely. A fakt, že ekonomika v Číne sa robí tak, že Peking zadá odhad rastu a miestne provincie a samosprávy robia všetko preto, aby tie čísla silou-mocou dosiahli, si už čvirikajú aj vrabce. Otázkou je, nakoľko to hlavné mesto, resp. ministerstvá, vedia, resp. tušia. Ak by došlo k prepadu HDP a veľkému auditu, mohli by napokon skončiť ako Grécko v roku 2008, kedy sa takisto štatistiky falšovali podľa potreby. Pomer dlh/HDP sa dá obísť dvomi spôsobmi – buď vám narastie HDP alebo klesne zadlženie. Západ žiaľ zadlženie seriózne znižovať nechce, ale aspoň drží rast. Ak sa niečo v Číne zosype a Peking zistí, že zadlženie nie je X ale 1,2 X, bude to problém.
Populácia Číny
Čína klesá už dva roky po sebe. To by nebol problém, keby nie dvoch otáznikov (výkričníkov): niektorí vedci predpokladajú že Čína začala klesať už pred koronou a nejako sa to maskovalo, no a druhým bodom je, že trend prepadu populácie rastie. Mimochodom, ten druhý bod sa týka aj nás, pretože aj my sme reálne pred dvomi rokmi začali klesať (vymierajúce Gottwaldove ročníky) a pôrodnosť je malá. Keďže Gottwaldovcov bolo 100.000 za rok v najlepších časoch a odo mňa o málo starších Husákovcov takisto, lenže od začiatku 80. rokov pôrodnosť prepadla na 50.000 na prelome tisícročí. V Číne majú to isté.
Fertilita, teda počet detí na jednu ženu klesol na 1,09 – to na planéte nie je nikde okrem Južnej Kórei, Singapuru a San Marina. Okrem toho do reproduktívneho veku vstupujú ročníky pomerne málo zastúpené, teda trebárs ročníky okolo prelomu milénií. Málo rodičiek po málo deťoch značí zamiešané veľké trouble. A treba ešte doplniť, že aj keby Si Ťin-ching tento trend nejakým zázračným spôsobom zvrátil, tak situáciu to vyrieši až o štvrťstoročie.
Samozrejme, aj pri prepade populácie sa dá HDP istú dobu držať, napríklad tým, že časť populácie prekvalifikujete alebo že budú rásť platy. Z dlhodobého pohľadu je rast HDP a pokles populácie nezlučiteľný, a to najmä v krajine, kde vám uteká mladá populácia do zahraničia a kde vám investori sťahujú svoj kapitál. Keďže vidíme, že v Číne to nie je so zamestnanosťou na rozdiel od Japonska (však Milan?) ružové, tak pravdepodobne nebude priemerná mzda Číňana nejako extra rásť; ja by som skôr tipoval stagnáciu.
Mimochodom, v Číne je časť kapitálu z Tchajwanu. Nemám poňatia, koľko percent zamestnaných pre tieto firmy pracuje, ale keďže Peking vyslovene tlačí na Tchajpej, tak znova by som stavil na odlev pracovných miest niekam do Indie alebo Vietnamu ako na nárast tchajwanských investícií v otvorene nepriateľskej krajine.
Armáda Číny
Ako aj pri Rusku (viď môj úplne prvý blog spred dvoch rokov) aj v Číne považujem armádu za takú malú bublinku. Totalitný štát dokáže zafarbiť trabant na zeleno a vyhlási to za supertank, čo je dokonalým príkladom každodennej ruskej praxe. Otázkou zostáva, nakoľko to robí Peking. Po rokoch kopírovania ruských tankov, bombardérov a stíhačiek, nákupoch výradových sovietskych lietadlových lodí a pohraničných konfliktoch s Indiou, Vietnamom aj ZSSR sme sa dostali do štádia, kedy má Čína svoju lietadlovú loď a lietadlá piatej generácie.
Lenže... tak ako ruská Armata, PAK FA, Terminátor alebo S-400 aj tieto systémy sú v reálnom boji nepokrstené a teda ich vojenskú hodnotu ťažko oceniť. Nebudem chváliť alebo spochybňovať tieto systémy, niečo mi ale hovorí, že môžu byť vďaka nekonečnej korupcii, čínskemu šlendriánstvu a tlačeniu na pílu v takom stave asi ako čínske nepotopiteľné lietadlové lode vo forme domurovaných atolov v Juhočínskom mori. Tie Peking s veľkou slávou vybudoval, aby o pár rokov zistil, že sa mu potápajú, pretože ostrovčeky nie sú schopné vydržať tlak miliónov ton betónu a kovu.
Aha, ešte jeden náznak by som mal. Ako som písal v poslednom blogu, audit v čínskych nukleárnych silách priniesol tragikomický poznatok – balistické rakety potenciálne nesúce jadrové hlavice obsahovali namiesto pohonných zmesí...vodu. Pohonné zmesi asi nebudú obyčajným benzínom a teda nebudú stáť 90 centov bez DPH, takže niekoľko desiatok ton špeciálnej chemikálie v každej rakete bude celkom mastná položka. Teda bola by, keby sa nerozkradla, však? Lenže to by sme nemohli byť v komunistickej krajine, kde sa klame preto, aby ste prežili, a kradli preto, pretože sa môže klamať. Rovnako to skončilo v Rusku, kde sa rozkradla linka na výrobu tankov Armata alebo celý kozmodróm Vostočnyj.
Nie, nemyslím si, že by čínska ľudová armáda bola niečím extra. Korupcia, zastarané velenie založené na pokynoch zhora a zlý až nepriateľský vzťah prakticky s každým susedom okolo Číny spôsobujú, že Macko Pú to asi počas potenciálneho konfliktu nebude mať ľahké. Ako vidno z Ukrajiny, dnes nie je čas masových miliónových armád vyzbrojených zväzkami samozápalných tankov a stíhačiek, ktoré vám zostrelí –násťročný partizán s MANPADom v ruke. A rovnako ako na Ukrajine, vidno, že rigídnosť totalitných režimov nikdy neprivedie armádu k normálnemu stavu, práve naopak. Ak by Peking mal riskovať vojnu s Tchajwanom, vážne by som si tipol, že v Zakázanom meste by došlo k príliš veľkému pnutiu. O čínskej armáde sa dlhodobo vraví, že je to zmeska viacerých frakcií – a invázia na Tchajwan, prakticky stopercentne rovnako spackaná ako Orkovia na Ukrajine, by frakciám opozičným Si Ťin-Pchingovi dali vietor do plachiet.
Zahraničná politika Číny
Ako som písal vyššie, Japonsko, Kórea, Tchajwan a USA sťahujú svoje investície z Číny. Nemám ani šajn, aký pomer a rozsah to je, takže nebudem vymýšľať numerá. Isté však je, že sú to najväčší investori a ich kroky Peking bolia.
India má so susedom svoje spory a na rozdiel od Číny indická populácia rastie, hoci spomaleným tempom. Po tisícročiach titul najľudnatejšej krajiny sveta prebrala India.
A čo na margo veľmocenských nádejí? BRICS je jalovým spolkom, kde viacero krajín krachuje alebo sa navzájom neznáša. Aktuálne rozšírenie o gigantov v štýle Etiópia a Irán je vtipné, pričom je vôbec otázne, či z krátkodobého pohľadu napríklad také Rusko zo spolku nevypadne ako skrachovaná krajina utopená v občianskej vojen a etnickom násilí (ja v to napríklad otvorene dúfam). Nákup ropy a plynu za zvýhodnené sadzby síce Pekingu hrá do karát, ale pozor, mať na svojich hraniciach občiansku vojnu a šialencov vo vláde...
Mimochodom, Peking hral v istej miere vabank s Belt and road projektom, zvaným ako Nová hodvábna cesta. Mala spájať dva až tri kontinenty, desiatky krajín a priniesť miliardové zisky, státisíce pracovných miest u všetkých zúčastnených a všeobecný blahobyt populácii (to nie ako v tých kapitalistických krajinách, čo?). Výsledkom je nefunkčná infraštruktúra, stovky miliárd dolárov zbytočne utopených v stupídne megalomanskom projekte a niekoľko krajín, ktoré pochopili, že cesty, diaľnice a železnice na ich území nebudú stavať miestni robotníci za čínske peniaze (ako to inak robia v prípade západných investícií), ale že Čína dá prachy čínskym subdodávateľom, ktorí privedú svojich robotníkov z Číny, aby niekde na Srí Lanke alebo Zambii vybudovali infraštruktúru, aby Čína mala dodávky lacných surovín a odbytisko svojho tovaru. Aha, a potenciál svojich vojenských základní, ako napríklad v Džibutsku alebo Srí Lanke... Dá sa bez preháňania povedať, že kdekoľvek Peking naklusal, štátny rozpočet skolaboval alebo nemá od toho ďaleko. Ani my nemusíme ísť po taký príklad až tak ďaleko, stačí do Čiernej hory. Tá je na pokraji štátneho bankrotu kvôli „čínskej“ diaľnici, ktorá síce nestojí, ale zato ju treba splácať. Pakistan detto, Srí Lanka detto.
Takže road and belt politika padla. Žiadna nová hodvábna cesta sa nekoná a pravdepodobne sa vláčikom do Pakistanu alebo Kirgizska chodiť nebude.
Ako lahôdka na záver: v Pakistane Peking budoval systém priehrad a hydroelektrární. Mali stáť 50 miliárd dolárov a samozrejme tie prachy Čína požičala. Lenže celá výstavba sa omeškala, takže cena sa asi zdvojnásobí. Keďže ale Islamabád má každým rokom platiť úroky z úveru, výsledkom je ešte ďalšie zdvojnásobenie celého dlhu, takže z 50 giga to v konečnom rachúnku bude 200. To je inak viac ako polovica ročného HDP krajiny...
Zhrnutie článku
Nemyslím si, že by Čína bola v jednoduchej situácii. Diskutujúci, ktorý sa v diskusii pod posledným blogom rozohnil, dokázal systematicky chytať za slovíčka („krachujúca ekonomika,“ obvinil ma, že tvrdím o úpadku čínskej populácie do polovice storočia o takmer polovicu, čo je samozrejme nonsens, a podobne). Nie, netvrdím explicitne, že Peking tento rok skrachuje alebo už skrachoval, ale tvrdím, že čínsky tiger je už len papierový a že Macko Pú má viac problémov ako jeho európski alebo americkí náprotivkovia. Jeho sused je zamotaný do drastickej vojny s neistým výsledkom pre Čínu samotnú. Každý sused Číňanov nenávidí a Tchajwan, Malajzia, Japonsko, Južná Kórea či Vietnam vyslovene hovoria o vojne – a pripravujú sa na ňu. Dokonca aj vzdialená Austrália má s Pekingom výrazný a konfrontačný problém (kto už by len nenávidel Austráliu?).
Ale ako hovorím dlhodobo, u časti občanov sa môže javiť skorumpovaná, despotická krajina ako rajom zasľúbeným. A ako takisto dlhšie predpovedám, nie je ďaleko od nás doba, kedy platení trollovia s nespočetnými kontami budú velebiť nie Putina a Rusko, ale Si Ťin-Pchinga a jeho „úspechy“ - len dúfajme, že nie nejaký ekvivalent špeciálnej štvordňovej vojenskej operácie, ktorá bude trvať dva roky.
Ak ma chcete podporiť, môžete tu.
https://www.buymeacoffee.com/johny1981aa
Každému z vás samozrejme ďakujem.
P.S. Rýdzou zhodou okolností som počas korony začal písať knihu o dlhovej pasci medzi Čínou a Konžskou demokratickou republikou (v knihe je stále Zairom). Mám len pár kapitol, pretože knihu som kvôli iným projektom odstavil ad acta. Ak by ste ale chceli prvé state prečítať, tak ma možno prehovoríte ;) Ešte raz link: https://www.buymeacoffee.com/johny1981aa
To je teda drzosť, čo?
