Dva preklady zahraničných článkov, pre pobavenie.

Taký rýchly preklad dvoch českých blogerov na iDnes.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Tento blog som neplánoval, ale normálne ma večer na ceste z Bratislavy svrbeli prsty. Narazil som na dva zahraničné (pozor, len české) články. Diskutér/bloger Michal Grešlík na stránke iDnes je mne podľa mena známy, ale strácal sa mi v záplave proukrajinských diskutérov. Podľa všetkého bol teraz zablokovaný ako diskutér, tak to proruským onuciam natrel aspoň blogom (teda blogom a reakciou naň). V oboch blogoch si vypichol jednotlivých trollov a mne mimoriadne sympatickým spôsobom im dal pocítiť, že čo za háveď z nich má. Skúsim jeho texty prepísať bez zásadných zmien, povynechávam len zbytočný balast, ktorý sa týka samotného plátku iDnes.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V tretej stati som preložil (bolo to z češtiny, takže moje jazykové danosti neobdivujte príliš moc) článok profesora Smrčka na margo ekonomickej sily Číny. Pre mňa je veľmi polopatistický a pritom stručný, odporúčam.

 

1.           Kde je ukrajinská 2. obranná línia za Avdijivkou? Aká je celková situácia a čo Syrskyj? (blog z prvého marca 2024)

Odpoveď je jednoduchá: 2. obranná línia vedie zhruba cez Očeretyne- Novoselivku peršu – Komyšivku – Ptiče – Kalynove – Hirnyk – Kuračivku... Celková situácia je kritická. Generál Syrskyj je podľa všetkého schopným veliteľom.

Inak povedané sa tu už píšu „analýzy“ (nejaký „pán generál“ Hájek – Adam Hájek, redaktor iDnes, pozn. JV) ohľadom chýbajúcej druhej obrannej línie, pretože Ukrajinci ustupujú (aj keď na Rusákmi „oslobodenú“ Orlivku je vedená zo strany Rusákov zo „záhadného“ dôvodu delostrelecká paľba). Pritom bola tá druhá obranná línia vybudovaná v rokoch 2014 – 2015. Čo asi niektorým „analytikom“ uniklo. Tiež to, že Avdijivke hrozilo obkľúčenie už niekoľkokrát. Pred ňou sú ďalšie predsunuté, ktoré vznikli neskôr. Ukrajinci sa na 2. obrannú ešte nestiahli. A asi majú aj dôvod. Bojujú o oporné body pred ňou a Rusáci sú asi tak na polceste k 2. obrannej línii.

SkryťVypnúť reklamu

Ukrajincami deklarované ruské straty klesli len mierne. Rusáci sa k tým oporným bodom musia dostať cez otvorený terén, kde sa nemajú kam schovať – sú tam stále ako terče na strelnici. Pokrovsk (ďalšia zástavka na vektore z Avdijivky na západ, pozn. JV) je asi tak 2x väčší ako Avidjivka (v podstate je predmestím Donecku), vzdialený 40 km od nej a ruský aktuálny postup od Avdijivky je asi 4 – 5 km tým smerom.

Čo sa týka stiahnutia z Avdijivky: niekde sa píše New York Times) až o stovkách zajatých, niektorí diskutujúci fantazírujú o množstve zanechanej techniky. Na druhej strane sú dôkazy asi o 9 zajatcoch, ktorí kvôli zraneniam nemohli odísť peši. Možno bolo pár ďalších inde. Aby sme boli v obraze: ukrajinská mechanizovaná brigáda ma v plnom stave asi 4.500 vojakov, tankový prápor (3 oddiely po 10 tankoch, teda 30), 3 mechanizované prápory (3 x 50 ľahko pancierovaných vozidiel ako BVP alebo OT), zvyšok ďalšie podporné jednotky. Velitelia si sťažovali, že stavy bojujúcich jednotiek boli na 25 – 30%, pretože nerotovali ani nedopĺňali. Ako matematikou sa dá dospieť k stovkám zajatých? 3. útočná brigáda sa do obkľúčenia nedostala, 47. tiež nie (a vraj sa z Koksovne stiahla ako posledná a bez strát).

SkryťVypnúť reklamu

Rusáci žiadnu prehliadku zajatých vojakov alebo ukoristenej techniky nezorganizovali. U techniky je to logické: tank alebo BVP do bunkru nevojdú, vedú manévrovací boj a pokiaľ sú pojazdné, nepotrebujú ani asfaltové cesty nato, aby sa stiahli. Pechota detto. Inak povedané sa zo strany Ukrajincov jednalo o organizovaný ústup, ktorý až na výnimky bol zvládnutý dobre.

Môžem porovnávať s Charkovskou ukrajinskou ofenzívou: Rusáci spanikárili, nechali na mieste 97 tankov(celkovo okolo 200 vozidiel vrátane kompletných delostreleckých batérií). A Ukrajinci si pri zhabaných vozidiel robili selfiečka, pritom žartovali, že prišli sme sem peši a odchádzame každý na vlastnom tanku alebo BVP... Toto je útek z bojiska. Any sa nezastavovali. Keby Ukrajinci mali dostatok paliva, munície a vojakov, Luhansk by padol. Zatiaľ čo pri Avdijivky bojujú o každú dedinu alebo statok, pokiaľ sa im to vyplatí. To je obrovský rozdiel.

SkryťVypnúť reklamu

Generálplukovník Syrskyj velil obrane Kyjeva alebo Charkovskej ofenzíve. Takisto obrane Bachmutu. Pokiaľ sa mu vyčíta, že pri Bachmute včas nestiahol , zdôraznil by som, že bol štvrtým v poradí, kto o tom rozhodoval (1. Zelenskij, 2. veliteľ ZSU Zalužnyj, 3. náčelník generálneho štábu Šaptala). Lenže to tiež nemuselo byť nesprávne rozhodnutie. „Čudné,“ že len čo dostal velenie pri Avdijivke, vyprázdnil ju a neprisúval do nej žiadne ďalšie jednotky. Možno sa pokúsil uvoľniť ruské kliešte, ale keď videl, že čo sa deje, posily dostali za úlohu udržať koridory na stiahnutie. Čo sa zrejme podarilo.

Ďalšou zaujímavosťou, ktorá mnohým ľuďom unikla je, že Syrskyj urobil inventúru ZSU, so zistením, že časť vycvičených a vyzbrojených brigád sa nezúčastnila bojov vôbec, zatiaľ čo iné nemal kto vystriedať, alebo že 4 brigády nemajú ani techniku na boj. Takže info pre tých, čo majú chuť naháňať Ukrajincov u nás a posielať ich do boja, je, že by sme im mali dodávať techniku a muníciu, , aby vôbec mali čím bojovať. To je práve teraz oveľa kritickejším problémom ako nedostatok vojakov.

Osobne by som poslal do prvej línie na Ukrajine miestnych chcimírov, ktorí z gauču píšu mnohým ľuďom obhajujúcim Ukrajinu, aby za ňu šli bojovať. Ja kľudne pôjdem za nimi a pokiaľ sa im nepodarí dojednať s Rusmi „henten mier,“ tak sa pokúsim zariadiť, aby sa zvyšky ich tiel dostali naspäť k ich rodinám.

 

Doplnky z diskusie (mená českých diskutérov sem dávať nebudem nie je to potrebné): Písal som, že pôjdem s vami a vyčkám, či dojednáte mier. Pokiaľ nie, logicky budem musieť bojovať. Niečo ste na tom nepochopil a budem vám to musieť nakresliť?

 

Odpoveď ďalšiemu exotovi: Počul som, že na vás Ukrajinci kričia. Tomu sa nedivím, keď ani po 25 rokoch praxe im dobre neviete namiešať maltu. (smajlík).

 

Na iDnes pracujú asi zle platení alebo informačne negramotní ľudia, keď nerozoznajú, že tu rôzni Trynerovia, Gumulci, Okrábci, Kormanci, Komberci atď. (známe to trollské čísla, pravdepodobne v neskôr menovaných jediná osoba píšuca priamo z Petrohradu pod viacerými nickmi, pozn. JV) šíria len to, čo sa píše na ruských stránkach, a mesiace im trvá, kým prídu nato, že sa im už každý smeje. Inak vďaka za pochvalu. Pretože aj pán „analytik“ Hájek vo svojej prémiovej práci nepohol prstom, aby si zistil fakty, len papagájuje selektívne iné médiá, za čo mu zatlieskala miestna kompletná partia ďalších zvyčajne prokremeľských blbcov očakávajúcich, že 2. ukrajinská obranná línia bude 200 metrov za Avdijivkou a nie pre obranu príhodnejších pozíciách. Také veci vedia už malé deti, ktoré hrajú na počítačoch stratégie.

 

2.           Boj o Avdijivku, lži prokremeľských onucí atd. (blog zo 6.3.2024)

Doplnenia a aktualizácie:

Zatiaľ boje prebiehajú na 1. predsunutej ukrajinskej obrannej línii Berdyči – Orlivka – Tonenke. Nejako sa ten chvatný postup Rusákom asi skomplikoval. 2. predsunutá obranná línia je zhruba za zmieňovanou dedinou Berdyči, ďalej vedie cez Umanské smerom na Karlivku. Tá druhá dáva Ukrajincom výhodu prevýšenia terénu o 40 – 50 m. Ruský postup zastavil na tej prvej predsunutej. Takže „analýza“ s nýzvom „Ruská armáda letí na západ, Ukrajinci zabudli na zákopy, stavili na priehrady“ má v istom zmysle vcelku veľké trhliny. Na ospravedlnenie autora by som povedal, že toto je aj v ukrajinských médiách. Tam je ale dobré brať do úvahy, že aj tam je veľa ľudí, ktorí nie sú vojnovými stratégmi alebo neoplývajú oslňujúcou informačnou gramotnosťou.

Odporúčanie: 1. Položil by som si otázku: Keď Ukrajinci stratili dobre opevnenú Avdijivku, kde sa asi budú chcieť brániť ďalej? Dedina Lastočkyne to asi nebude. Pretože z krytých pozícií v Avdijivke tam dostrelíte aj s pechotnou zbraňou, každým guľometom alebo kanónom; tiež je ľahké dostať ju (dedinu Lastočkyne, pozn. JV) pod krížovú paľbu. Stepove asi tiež nie – je tu podobná situácia (je ďalej, ale tam majú Rusáci výhodu prevýšenia).

2. Pohľad na mapu by neuškodil. Orlivka je obklopená vodnými plochami, Tonenke tiež. Samotnú dedinu nemá zmysel brániť, pretože ruskému postupu do nej nič nebráni, ale má zmysel postaviť obranu na jej okraji. Pretože tam sú vodné plochy a porast okolo je prekážkou pre agresora a tiež úkryt pre obrancov. Nie sú dobre vidieť zo satelitov. Majú ich aj Rusáci. Granát alebo letecká puma, keď padne do vody alebo močiara, nemá taký efekt ako keď pochová vojakov zaživa aj keď padne niekde tesne vedľa v poli, kde sú zákopy vidieť aj z vesmíru.

3. Pozrieť sa na topografiu, de sú znázornené prevýšenia terénu. To vám veľa povie o miestach, kde asi obranné pozície najskôr budú. Funguje to tak od praveku.

4. Keď Rusáci niekam pribehnú a vyvesia vlajku, môže sa jednať tiež o šedú zónu, odkiaľ v zápätí zdrhajú, pretože tiež nie sú natoľko blbí, aby sa tam nechali zabiť. Ale Putinovi to poslúži ako u osady Krynky v Chersonskej oblasti, kde to video pôsobilo až komickým dojmom. Napríklad spomínané Lastočkyne, Svatove alebo Orlivka, ktoré Rusáci „oslobodili,“ majú Ukrajinci pekne na rane.

5. Zamyslieť sa nad tým, čo môže byť cieľom oboch strán a aké úsilie každá z nich vyvíja, ako prebiehajú boje. Rusko stratilo v boji o Avdijivku asi desať brigád, ktorým väčšinu času čelila jediná ukrajinská (tuto mi neostáva nič iné len dať desať výkričníkov !!!!!!!!!!!!, pozn. JV). Stratilo tiež prakticky jednu leteckú eskadru (lietadlá v hodnote vyše 400 miliónov dolárov, čo súviselo očividne so stratou 2x An A-50 v cene 2 x 330M a straty letectva prebiehali zhruba 20-násobne vyšším tempom, ako sú schopní nahradzovať). Dlhodobo je to proste pre Rusákov neúnosné. Ruské letectvo v posledných dňoch zmizlo z neba. Na ňom bola ofenzíva postavená. Podľa aktuálnej situácie to na prelom stále nevypadá. Na druhej strane sa môžeme dohadovať o vierohodnosti informácií ohľadom ruských strát zverejnených Ukrajincami, ale polovica z nich pripadá stále na okolie Avdijivky. Proporčne to zvyčajne funguje. Takže tam ukrajinská strana očividne nie je taká slabá a boje sú dosť intenzívne. Samotní Ukrajinci vrátane velenia píšu, že situácia je kritická. Je to logické. Aj pevnosť menom Avdijivka by podľa nich mali šancu ubrániť s dostatkom munície. Pokiaľ ju nebudú mať, neuhája ani ďalšie línie. A ako som zmieňoval, tá skutočná 2. obranná línia vedie zhruba cez Očeretyne – Novoselivku peršu – Komyšivku – Ptiče – Kalynove – Hirnyk – Kurachivku, čo bolo vybudované v rokoch 2014 – 2016. teraz sa Ukrajincom darí zdržovať postup Rusákov, pretože Mordor stratil niekoľko výhod a asi tiež motiváciu. Putinov politický cieľ splnili. Ich krátkodobým cieľom zrejme nie je ťaženie na Pokrovsk, ako píše autor Hájek, ale vytvorenie nejakej nárazníkov zóny. Ale ani tento krátkodobý záväzok sa im zatiaľ nedarí.

 

Pre pobavenie citáty niektorých miestnych ostrieľaných prokremeľských diskutérov: Jiří Langweil (mmoriadne dementný diskutér, pozn. JV): „Jasanie nad jedným člnom (pozn. Michal Grešlík: reakcia na potopenie ďalšej ruskej lode, ktorá sa nachádzala zhodou okolností neďaleko Kerčského mostu) a zatiaľ je to akosi trošku inak... Ruská armáda po obsadení Avdijivky nezastavila a pri postupe smerom na západ zrejme zabrala ďalšie tri dediny. Vyplýva to z analýzy americkej CNN, ktorá upozornila nato, že ukrajinský ústup z Avdijivky bol chaotický a až príliš odhalil slabiny ukrajinskej línie. Krátko po ústupe Ukrajincov vyšlo najavo, že obrancovia zrejme utrpeli behom sťahovania sa ťažké straty. Do toho tiež nebolo jasné, na akom ďalšom mieste sú obranné línie, ktoré by zbrzdili ruský postup.“

Čo nato povedať? V reakcii nato, že mu potopili lodičku (ktorá zhodou okolností bola blízko Kerčského mostu) pod slovom hliadkový čln si asi nepredstavujete niečo, čo má 90 metrov dĺžky a posádku 80 ľudí. „Oslobodené“ dediny (z jeho pohľadu, z nášho rozstrieľané na atómy) nevymenoval. Ja dve z nich áno. Mimochodom, na tej línii s odhalenými slabinami sa vaši drbani plácají (toto som radšej neprekladal, vtipné je to takto česky, pozn. JV) už týždeň, ale zatiaľ ste obetovali len asi jednu brigádu.

Robert Šimeček (Ďalší mimoriadne tupý ruský troll): „Je to síce úspech, ale na celkovú situáciu to nemá vplyv. Rusko zahájilo vojnu s 290.000 vojakmi, postupne ich navyšovalo až na súčasných 600.000. Ukrajina mala na jar 2022 skoro 900.000 vojakov. 80% strát je spôsobených delostrelectvom, kde má Rusko jasnú prevahu, teraz už 1:10 a možno aj viac. Rusko má vraj 5x väčšie straty ako Ukrajina, ale je to paradoxne Ukrajina, kto má teraz kritický nedostatok vojakov. Inak dnes ráno som čítal na Seznamu článok a bolo tam toto: Trebárs keď prezident Zelenskij oznámil, že za dva roky vojny padlo 31.000 ukrajinských vojakov... Tomu sa tamojší ľudia vysmievali, že to nie je pravda, hovorí Novák. Ukrajina za dva roky vojny nestratila 30.000 vojakov ani podľa Zelenského blábolov. Na každého mŕtveho pripadá 3 – 5 ťažko zranených a vyradených z boja.“

Moja reakcia: Tiež to napísal, keď mu potopili lodičku. A klame. Na začiatku vojny mala Ukrajina v aktívnej službe necelých 200.000 vojakov a ďalších cca 100.000 mala v polovojenských jednotkách. Rusko malo k dispozícii v tom čase 900.000 vojakov a viac ako 500.000 v polovojenských jednotkách. Úvodného útoku sa zúčastnilo asi 190.000 ruských vojakov. Ukrajina mobilizovala a v lete 2022 dosiahla stav asi tak 400.000 vojakov a 300.000 v polovojenských jednotkách. Teraz má asi 880.000 v ZSU celkovo. Nie je špecifikované, aký podiel tvoria nováčikovia vo výcviku, polovojenské jednotky atď. Čo sa týka 31.000 padlých, o ktorých hovoril Zelenskij: podľa vzorca Šimečku má Ukrajina teda vlastne ťažké straty zhruba 31.000 mŕtvych a 95.000 až 155.000 ťažko zranených. Dokopy 126.000 – 186.000 ľudí zo ZSU, čo je vcelku ťažká rana pre brániacu sa stranu. Pre Rusáka je samozrejme 10% - 20% strát mimo jeho rozlišovaciu schopnosť, takže neuveriteľne malé. Smejú sa tomu snáď len „alternatívne inteligentní,“ tí, ktorí nezvládli ani matematiku 1. stupňa ZŠ. Keďže Ukrajinci pomýšľajú na ďalšiu ofenzívu, čo Šimečkovi uniká, a k nej je treba jednoznačná prevaha, čo neuniklo Zalužnému alebo Syrskému, potrebujú zasa mobilizovať (alebo využiť ozbrojené sily efektívnejšie) a k tomu zasa hlavne muníciu a zbrane.

 

Ešte pár reakcií na diskutujúcich, prevažne staré známe čísla:

„Okecať ide u vás všetko. Čo tak si priznať, že to bohužiaľ pre Ukrajinu nevypadá dobre?“ Grešlík: Akože vojna na Ukrajine je pre Ukrajinu nejaká pozitívna situácia a podľa vás píšem, že to vypadá dobre? Že v mojom blogu zmieňované údaje ako nedostatok munície a ďalšie znejú príliš pozitívne? Alebo pre Rusákov je negatívnou situáciou konštatovanie faktu, že „Spanilá jazda na západ“ zatiaľ vcelku dobre nevychádza, ako si od krátkodobého postupu o 6,5 km za dva týždne sľubovali?

 

Jeden z trollov sa ho snaží uraziť vzhľadom na foto autora): „Až teraz ma zaujala detailnejšia fotka. Skôr vyzeral na menšej fotografii, že ide na trojkolke! To ale nie je pán autor pokus o urážku – to je môj vlastný zmätený dojem.“

(Reakcia Grešlík): Fotografia je rovnako veľká po celú dobu. To, na čom sedím, je sovietsky protilietadlový kanón vzor 39.

 

To isté trápi ďalšieho diskutéra: „Ja som si myslel, že to je kolotoč.“

Reakcia Grešlík: Pokiaľ si mýliš protilietadlový kanón s kolotočom, odporúčam obmedziť chľast a tvrdé drogy.

 

Známe číslo namieta: „Tak nejako. Bez ohľadu na tie lodičky, ktoré nemajú vplyv skoro na nič, nevidím jediný úsek frontu, kde by to vyzeralo na nejaké jasanie.“

Reakcia Grešlík: Večer v správach ukazujú, ako vykladajú z lode obrnené vozidlá, ráno je lodička na dne. Už neprevezie nič. Kde bola potopená loď Sergej Kotov? V Kerči. Čo tam asi tak mohla hliadkovať? Najprv sa urobia z lodičiek ponorky, potom Ukrajinci vyrobia Rusákom najdlhší padací most na svete. (toto ma strašne rozosmialo, JV).

 

Ďalší diskutujúci, ale neviem, či troll: „Je úplne jedno, kam sa posunul front. V prvej aj druhej vojne na oboch stranách frontu zahynulo 70 miliónov ľudí. Potom sa uzavrel mier, popravilo sa niekoľko vojnových zločincov a zaprisahaní nepriatelia si padli do náručia a uzavierali obchody. Rovnako tak skončí aj tá ukrajinská vojna.“

Reakcia Grešlík: Obe spomínané vojny skončili porážkou agresora. V tej druhej bol pôvodne agresorom aj Sovietsky zväz a so Spojencami si po vojne obzvlášť do náruče nepadol. Pripomenul by som, že kolaboranti, sabotéri a zradcovia skončili zle. Aj keď prejavovali len názory.

 

Pane Grešlík, za mňa máte obrovské plus!

 

3.           Je (alebo bude) čínska ekonomika väčšia ako americká?

Autor Luboš Smrčka, profesor na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, napísal blog ako verený pečený na dnešné diskusie pod mojimi blogmi.

Často dostávam otázky, kedy čínska ekonomika predbehne tú americkú, alebo inými slovami, kedy sa Čína stane najväčšou ekonomikou sveta?

Odpovede sú tak diametrálne odlišné od nikdy po už sa stalo.

Prvé tvrdenie by bolo možné podložiť rôznymi prepočtami produkcie podľa parity kúpnej sily (teda inak ako podľa kurzu). A v tomto zrovnaní už Čína pri niektorých inštitúciách USA (ale záleží, akú metodiku prepočtu si kto zvolil). Lenže parita nie sú medzinárodne uznávané peniaze, parita je konštrukt založený na domácej cenovej hladine. Je to konštrukt síce zaujímavý a v mnohých ohľadoch užitočný, ale ke´d to rozoberieme na drobné, jedná sa o upravenú skutočnosť.

Základné porovnanie každej ekonomiky začína pri hrubom domácom produkte. Čo je v princípe finálna a finančne vyjadrená hodnota tovaru a služieb vyprodukovaných konkrétnym štátom za daný rok a danom území. Samozrejme je hneď na prvý pohľad zjavným problémom, ako ho počítať, ale na to majú štatistici celkom zabehnuté metódy a spôsoby. Tie síce nie sú celosvetovo zrovnateľné, pri mnohých zemiach (napr. práve pri Čine) panujú isté pochybnosti o tom, či sa dá každému číslu veriť na 100%, ale istým štandardom to je.

Ďalšia otázka je, ktorú menu použiť. Pretože aby sme mohli porovnať dve zeme, potrebujeme HDP v rovnakej mene. (...) U zmeniteľných mien je to dolár v normálnom trhovom kurze. U tých ostatných sú rôzne prepočty úradných kurzov.

No a v tomto porovnaní je Čína stále ďaleko za USA a nejakú dobu sa to len tak nezmení. HSP USA je 26.9 bilióna dolárov a Číny 19,4 bilióna dolárov. Takže ten čínsky dosahuje len zhruba 70% toho amerického. Pri počte obyvateľov 1,4 miliardy versus niečo málo nad 332 miliónov, teda 4,3-násobku. Nato by sa dalo samozrejme povedať, že pred niekoľkými desiatkami rokov bola situácia úplne odlišná a rozdiel podstatne väčší, takže Čína Ameriku rýchlo doháňa a čoskoro predbehne. Lenže existuje niekoľko dôvodov, prečo to nebude tak horúce...

Veľmi sa diskutuje v tejto súvislosti o dlhodobých nerovnováhach v čínskej ekonomike, o obrovskej realitnej kríze, ktorá už postihuje celý stavebný sektor, o dramatickom zadlžení čínskych štátnych aj súkromných firiem, o tom ako fiškálna nerovnováha verejných rozpočtov (to je v Číne dôležite kvôli mimoriadnym problémom provincií) vyvoláva neustálu potrebu emisie nových peňazí, ktoré sa ale nedostávajú do sústavne klesajúcej spotreby domácností a neriešia z toho plynúce deflačné tlaky. Všetky tieto veci možno krátkodobo zakryť intervenciou štátu, strednodobo a dlhodobo sa však musia buď vyriešiť alebo povedú k hlbokej a dlhodobej štrukturálnej kríze.

Niekto by mohol povedať, že americký federálny dlh je tiež obrovský. Áno, to je. Už aj bývalý prezident Ronald Reagan na otázku, čo hodlá robiť s deficitom a dlhom, odpovedal: „Nič. Už je dosť veľký na to, aby sa postaral o seba sám.“ Lenže celková bilancia amerických verejných rozpočtov je vcelku priaznivá a zadlženie domácností ako aj podnikovej sféry je (dá sa povedať) vcelku zdravé, navyše viac ako dostatočne kryté aktívami. V porovnaní s čínskou situáciou je tento stav veľmi odlišný.

Potom sú tu v čínskom prostredí javy v princípe neriešiteľné, pretože vychádzajú zo samotného prispôsobenia ekonomického modelu, kombinácie relatívnej voľnosti v podnikaní a strnulej rigídnosti politického usporiadania. A to je napríklad skutočne extrémne vysoká nezamestnanosť mladých (hovoríme o hodnotách okolo 25%) alebo obrovská demografická kríza, ktorá sa rodí s mimoriadnou rýchlosťou a intenzitou (a proti ktorej sú demografické hrozby v Európe vcelku pokojnými komlikáciami). Na základe toho všetkým študentom vcelku s pokojným svedomím hovorím, že pokiaľ sa oni dožijú chvíle, kedy nominálne HDP Číny predbehne nominálne HDP USA, tak to bude buď po takej katastrofe, že to nebude nikoho zaujímať, alebo budú na dôchodku a nebude im to pripadať dôležité.

Čo sa však týka krásneho ukazovateľa HDP na hlavu, tak tam je to už pre Čínu tak nedosiahnuteľnou métou, že sa o nej ani nemá zmysel baviť.

 

Pre mňa veľmi poučné a trefné články. Neviem, či si zaslúžim kafé, keďže sa nejedná o moje originálne texty. Ak ale som použil moje neskutočné jazykové danosti a prekladal som výnimočne češtinu, tak to nechám na vás. Link je tadyhle: https://www.buymeacoffee.com/johny1981aa

Jó, a děkuji všem. Hlavně Grešlíkovi a Smrčkovi.

Ján Valchár

Ján Valchár

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  375
  •  | 
  • Páči sa:  44 723x

Jedna veta: chcem písať blogy o vede, technike, prírode a ekonomike. Druhá veta: máte to tu príliš komplikované, Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Marcel Rebro

Marcel Rebro

140 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

765 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

315 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

90 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu