Vo všetkom zlom sa snaž nájsť aj niečo dobré. Toto porekadlo je jedným z najuniverzálnejších, ktoré poznám a vždy sa v ním snažím operovať, keď sa mi prihodí niečo negatívne. Na rozdiel od chronických sťažovateľov, ktorí dokážu nadávať aj v čase, keď sa potknú o hrudu zlata („Prečo nemohla byť väčšia?“), sa snažím zo zlých časov vyjsť silnejší, nakoľko to len ide. Vydoluj z problému výhodu.
Dnešná Ukrajina sa ocitla v podobnej situácii. Úprimne si neviem predstaviť viac bohom trestanú krajinu Európy, čomu vďačí za jej polohu, strategické miesto medzi Európou a Áziou. Turci, Poliaci, Moldavci, Kozáci, Nemci, na Kryme aj Briti a Francúzi, no v prvom rade Rusi drancovali túto inak bohatú krajinu ako len vedeli. Ak by sme prirovnali Ukrajinu k domácemu zvieraťu, bola by kravou, ale tou najviac dojenou no najmenej kŕmenou.
A pritom má tak obrovský potenciál, že je len prekvapením, že sa tam od čias hlbokej Kyjevskej Rusi nikdy nežilo lepšie alebo aspoň rovnako „dobre“ ako vo zvyšku kontinentu. Suroviny, ľudský potenciál, černozeme, transport surovín, prístavy. Všetko. A nič. Dnešná invázia ruskej zberby, najdlhšej zo všetkých pliag, ktoré kedy Ukrajinu sužovali, je len posledným klincom v rakve. Alebo žeby nie?
1. Ukrajina ako národ
Putin sa nechal počuť, že Ukrajina vlastne ani nemá nárok byť samostatná krajina, pretože bez Ruska by nebola ničím. Je to vcelku vtipné počuť od mužíka, ktorého štát sa nazýva práve podľa Kyjevskej Rusi, a neexistuje ani neexistovala Moskovská Ukrajina. Dokonca aj označenie Rusko – Ruotsi, teda v jazyku pôvodných ugrofínskych obyvateľov Švédsko (!) je zaujímavé v kontexte toho, že vám niekto vyčíta nesamostatnú existenciu...
Putin je majster. Majster v negatívnom slova zmysle. Ukrajina so svojimi Jóbovskými ranami (prvá svetová vojna, Lenin, Stalin, Holodomor, druhá svetová, rusifikácia, detatarizácia, Janukovyč, 2014 a 2022) mala veľmi nevyváženú populáciu oproti napríklad väčšine západných mocností. V Británii je väčšina obyvateľstva anglosaského, teda Angličania, a prímes Škótov, Velšanov a Škótov na tom nič nemení. Vo francúzsku nájdeme nejakých Nemcov alebo Flámov, ale Frantík je Frantík. Baskovia v Španielsku síce tvoria ekonomicky silnú a národnostne zomknutú menšinu, no len veľmi malú menšinu. Dokonca aj Slovensko so svojou kedysi problematickou menšinou (naviac jazykovo diametrálne odlišnou) nemá reálne s minoritou okolo Dunaja reálny problém (Maďari u nás navyše veľmi rýchlo vymierajú). Istá historická animozita tam síce je, ale okrem pár opitých hejslovákov a hejmaďarov zo štvrtej cenovej to nie je téma dňa.
Ukrajina (nielen ona) má ale iný problém. Umelo privezená ruská menšina (v niektorých okresoch väčšina) je serióznym problémom. Ak nemáte k danému prostrediu nejaké historické ukotvenie, pozeráte skôr na etnické rozdelenie. Ak bol váš otec Rus z Uralu a matka polovičná Ruska niekde z Toboľska, nasilu boli prevezení na Donbas do domu, ktorý dostali po trestancoch ukrajinského pôvodu, ťažko sa budete cítiť Ukrajincom. Ste tu umelá šľachta v takej miere, ako len komunizmus dokáže šľachtu pripustiť.
A práve majster Putin, kráľ opačných efektov, podľa môjho názoru spravil tomuto dlhoročnému faktu koniec. Nielenže zredukoval vplyv Ruska na Ukrajine na minimum, on z ukrajinského národa spravil ukrajinský národ. A za to mu treba zatlieskať. Vďaka Voloďa zato, že si z nás spravil skutočný národ, vrátane uvedomenia si ruskej zložky populácie, že 21. storočie patrí západu (vrátane „západnej“ Ukrajiny), nie spomienkam na dedka na Urale. Svoje deti uživím prácou v mierovej Ukrajine pre domáce alebo západné spoločnosti, búchanie sa do pŕs pri stachane vodky a meditovanie pri fotkách deduška od Stalingradu mi faktúry nezaplatí. A neselektívny postup frustrovaných ruských divízií, kedy bombardovali všetko bez ohľadu na národnosť, Ukrajinu a jej populáciu stmelil.
2. Ekonomický pohľad
Ako som písal vyššie, Ukrajina má všetky predpoklady stať sa mimoriadne prosperujúcim národom. Aj keď si niekto myslí, že musí byť pripútaná k Rusku z titulu závislosti na rope a plyne, nie je to úplne pravda – Ukrajina má veľké ložiská prinajmenšom plynu na Donbase, Kryme a Lublinskej panve (prečo Rusko anektovalo Krym a Donbas, hm?). Okrem toho má veľké prístavy, takže niektoré suroviny si môže nechať doviezť z Perzského zálivu alebo Nigérie. Dlhodobá, čiastočne historická a čiastočne vynútená orientácia na východné trhy dnešnou situáciou zanikla – Kyjev si našiel oveľa spoľahlivejších obchodných partnerov na západe alebo v Ázii. Čo je pre Rusov o tom trpkejšie, že veľká časť výzbroje červenej armády pochádzala z ukrajinských dielní a Rusko útokom na Krym a Donbas zostalo na strane toho slabšieho, čo sa týka náhradných dielov. Čo bude ale po oslobodení a reálnej denacifikácii Ukrajiny (podľa mňa už o mesiac)?
Ukrajinu zaplavia rozprávkové investície. Ukrajinci boli známi ako lacná pracovná sila, ale vychádzalo to práve z toho faktu, že ich ekonomika bola dlhodobo hlušená Rusmi a skorumpovanými ukrajinskými politikmi (väčšinou naviazanými na Kremeľ). Poničené cesty, diaľnice, letiská a samozrejme aj civilná infraštruktúra sa bude musieť nanovo vybudovať, nech to stojí čo to stojí. Ukrajina má populačný prepad, pretože tam nebola práca a ak, tak nie dobre platená. Tomu bude čoskoro koniec.
Okrem toho, v súvislosti s Čínou a Indiou a ich (ne)hlasovaním proti Rusku vystáva istá otázka: čo bude s investíciami západných spoločností? Ako môžeme sledovať, čínsky trh sa okamžite po neodsúdení Kremľa prepadol o nikdy predtým nevídanú mieru. Investori sú nervózni, nikto si nemôže dovoliť zostať na ruskom trhu, pretože chudobný ruský nacionalista si za svoje bezcenné ruble nekúpi to, čo stámilióny Američanov a Európanov. A takisto v tejto napätej situácii sa bojí nechať to v Číne, lebo ktovie, čo bude onedlho s Pekingom a Tajvanom... Zablokovaný Suez tiež nepridal na dôvere v doterajší systém (Vyrob všetko v Číne, je to tam lacné, a lode do Európy nestoja skoro nič). Myslím si, že priemysel na starom kontinente čaká čoskoro renesancia, a veľká časť investícií z Ruska a Číny bude presmerovaná práve na obnovenú Ukrajinu. 40 miliónov pracovných síl je už niečo, keď k tomu zarátame vzdelanú pracovnú silu, sieť univerzít, blízkosť Európy (trh na západe je možno dva dni vlakom, ak vôbec), tak „lacnosť“ čínskej pracovnej sily sa začína strácať. Mimochodom, HDP na hlavu v Čine je už trojnásobné ako na sužovanej ukrajinskej stepi.
To nás vedie aj k tomu, že kto u nás bude asfaltovať cesty a murovať paneláky, keď Jevhenij z Charkova dostane zaplatené u seba doma, pri manželke. Vysokoškolsky vzdelaná Oksana už nebude musieť ísť upratovať do Prahy, prácu nájde v Odesse. V odbore. Priemyselných parkov bude čoskoro dosť od Užhorodu až po Rostov a neprekvapilo by ma, keby zbedačení Rusi z Kubáne alebo Sibíre chodili koncom tejto dekády ako gasterbeiteri opravovať paneláky, ktoré dnes rozbíjajú. Ukrajinu preto čaká podľa mňa obdobie obrovského ekonomického zázraku. A my, Európa, sa na tom zvezieme tiež. Putin je skrátka génius hospodárskeho rozvoja, len iným spôsobom ako chcel.
3. Studená sprcha socialistov a nacionalistov
Napriek často omieľanému nezmyslu, že socializmus je predsa ultraľavica a fašizmus ultrapravica, takže sú protikladmi, nie je to pravda. Či už červený alebo hnedý, jeden aj druhý sú len varietami socializmu a majú oveľa viac spoločné ako rozdeľujúce (prinajmenšom „pravá“ pravica v štýle Thacherovej nemá s fašizmom vôbec, ale vôbec nič spoločné; u nás pre ilustráciu pravicová SaS sa s ultrapravicovou ĽSNS nezhoduje de facto v ničom, kým komunisti sa s neoľudákmi pretínajú vo väčšine politických pohľadov a tém). Supergeroj Putin práve poslednými týždňami dokázal, že ani jednou vetvou socializmu cesta nevedie a že akýkoľvek socialistický koberec len zakrýva bezodnú priepasť. Čo z toho vyplýva pre nás a Západ ako taký? Treba otvoriť voličom oči.
Dokonalým príkladom bol starosta niektorého z veľkých poľských miest (tipujem, že to bol Przemysl). Do tohto pohraničného mesta gniavenému prílevom ukrajinských utečencov docestoval populista blahovského formátu, Matteo Salvini, ktorý je známy svojimi až teplými sympatiami voči Putinovi (niečo ako Danko, ale na rozdiel do neho vie aspoň rozprávať). Salvini prejavil ochotu pomôcť Ukrajincom – presne tým, ktorých vyhnali bomby jeho vlhkého idolu Putina. Starosta Przemyslu na tlačovke blikajúcemu Salvinimu podaroval pred tuctami kamier a fotoaparátov jeho vlastné tričko (Talianovo) s podobizňou Putina a nápisom Armija Rossii. V rovnakej pozícii ako náš Blboško Blaha, s palcom vztýčeným k nebu, sa fotil na Červenom námestí – a starosta mu to spočítal tak, že zahanbený taliansky nácko odtiahol rovnako červený ako spomenuté námestie.
Skvelé, tomu starostovi by som niekedy rád podal ruku a poďakoval mu. Lenže takých Salviniov je len na Slovensku niekoľko desiatok. Harabín, Fico, Pelle, Mazurek, Kollár aj jeden ráčkujúci pánko z Bystrice Leopoldova, tí všetci musia mať po udalostiach v Mariupole na čele vypálený „cejch“ NACISTA a PUTINOVEC. Ľudia, hlavne tá menej vzdelaná sprostejšia časť populácie musí byť upozornená na všetky paralely medzi putinistickým režimom a našimi kinderdemagógmi. Každý nacionalistický, socialistický, nostalgický výrok Fica alebo Harabina musí byť daný do súvisu. Chcete diktát jednej strany? Tuto to máte. Chcete zoštátňovanie? Pozrite na ekonomiku Ruska! Chcete paramilitantné zoskupenia? Choďte pozrieť na ich výtvory okolo hraníc s Donbasom. EÚ a NATO fuj? OK, ale najprv si daj mesačnú dovolenku v Hostomeli a až potom vhadzuj volebný lístok.
A ako čerešničku na torte by som voličom „národných“ strán ukazoval ako seriál Dallas video, kde zatýkajú špiónov z ĽSNS. Takto vyzerá, keď pracuješ pre vlasť – len sa rozhodni ktorú... Časť voličov týchto ľavicových zoskupení je natoľko prízemná a intelektuálne podpivničená, že to nepochopí, ale aspoň pri menšine tam nádej je. Každý výrok, každá časť politického programu musí byť vysvetlená aj Jožkovi z Hornej Maríkovej.
4. Prezbrojenie
Smutnou súčasťou našich dejín je vojna. Iste, je to akosi v nás, rovnako ako sklon k ničnerobeniu, prokrastinácii alebo nevere, a je pravda, že výskyt konfliktov dlhodobo klesá, rovnako ako ich krvavosť. Na druhej strane, vojna tu ešte asi dlho bude a spoliehať sa nato, že Nemecko sme po stáročiach spacifikovali a tak je dobre, je mylné. Európa, hoci to práve teraz tak nevyzerá, je vcelku bezpečným miestom, no svet nám denno-denne dokazuje, že Afrika, Ázia aj latinská Amerika stále ešte nemajú vyhrané.
A tu sa ponúka otázka, že kto a čím bude v budúcom konflikte bojovať? Nemecko ako najsilnejšia ekonomika EÚ a druhá v NATO si nieslo komplex porazenej krajiny zapríčiniacej holokaust, čo sa po zjednotení prejavilo v jeho zaostávaní za Britániou a Francúzskom. Dve percentá HDP, ktoré sa zaviazala každá krajina v NATO odvádzať na armádu, bola v Berlíne ešte pred mesiacom nepredstaviteľná čiastka – a génius Putin aj toto zmenil. Nemci sa zaviazali dohnať stratené roky a množstvom výdavkov na armádu dosiahnu čoskoro tretie miesto, za USA a Čínou. Konečne. Viel Glűck, Leute, ste príkladom aj pre nás.
Kyjev dokázal, že dnešok sa nenesie v znamení pochodujúcich cínových vojačikov, nablýskaných uniforiem a vyleštených tankov. Logistika, drony, skvelá komunikácia je budúcnosťou. Ruské stíhačky, ktorými prednedávnom Moskva oblbovala svet ako keby to boli stroje vytiahnuté z Hviezdnych vojen, padajú ako hnilé hrušky pod paľbou prenosných rakiet v cene padáku toho nešťastného pilota. Tanky s hmotnosťou 40 ton explodujú pri strete s NLAWmi a Javelinmi, ktoré obsluhujú civilisti po doslova párhodinovom zaškolení. Myslím si, že už celý svet pochopil, že bitka pri Kursku a formácie stíhacích bombardérov zhadzujúcich na kolóny vozidiel napalm sú prežitkom. Dron obsluhovaný stredoškolákom dokáže na T-72 spraviť škodu efektívnejšie ako nepriateľský tank.
5. Obchod
Možno sa mýlim, ale istým dôvodom izolácie rôznych banánových republík je aj náš protekcionalizmus. Ľahko sa do obmedzeného trhu nanosí Čína, Rusko alebo Irán, keď s danou krajinou nechceme obchodovať my. Ak by Ukrajina pred 25 rokmi dostala otvorené dvere na západný trh, dnes by to bola progresívna, vyspelá krajina bez vojny a bez vplyvu ruských mafiánskych gangov na desiatky miliónov obyvateľov. Namiesto toho sme sa na Ukrajinu (Moldavsko, Gruzínsko) pozerali cez prsty – výsledok je tu.
A to platí pre africké krajiny takisto. Čína náš „rasizmus“ využila a investovala do afrických ex-kolónií stovky miliárd dolárov, čiastočne ako investícií do infraštruktúry, čiastočne ako masu úplatkov pre prezidentov a diktátorov. Nevýhodne uzavreté zmluvy viedli k zadlženiu krajín ako Džibutsko, Eritrea, ale aj Čierna Hora a Srí Lanka. Ruku na srdce – nie kapitalizmus ale práve nedostatok kapitalizmus viedlo k novodobému kolonializmu, tentokrát bez európskych hodnôt, ľudských práv a dlhodobého pozitívneho efektu na samotné krajiny. Západné spoločnosti, ktoré sú (niekedy oprávnene) obviňované z drancovania prírodných zdrojov nejakej republiky na čiernom kontinente, investujú v tom pravom slova zmysle, kým napríklad čínske dosadia na nálezisko svojich ľudí – samozrejme, ekológiu spomínať netreba. Otvorme hospodárske príležitosti pre celý svet a demokracia a kapitalizmus budú na koni, kým demagógia, nacionalizmus a chudoba budú na ústupe prakticky okamžite.
6. Ekológia a “ekológia“
(Upozornenie: autor blogu je klimaskeptik). Nasledujúce tvrdenie vyvolalo v mojom okolí veľké pozdvihnutie, ale v podstate moje predpovede za posledné dva roky sa splnili dokonale. Už pred časom som predpokladal, že zelené vymývanie mozgov rôznymi scenármi a modelmi klimatológov a ekológov (ktoré sa nikdy nevyplnili) povedú k dokonale opačnému efektu. Európa, nelogicky posadnutá nejakou pseudoekológiou, zastavila pod jej vplyvom ťažbu uhlia (fosílneho paliva), ktorého máme ako kontinent dosť, a prešla na zemný plyn (takisto fosílne palivo), ktorého dosť nemáme, ale ktorého dostatok mal režim vraždiaci politických oponentov, britských občanov a vyhadzujúci české muničné sklady do luftu. Zelení argumentovali emisiami oxidu uhličitého, teda životne dôležitej látky, ktorej hladina v atmosfére je síce o čosi vyššia ako počas malej doby ľadovej, teda obdobia neprestajných vojen, genocíd, nepokojov a hladomorov, ale na druhej strane stále niekoľkokrát menej ako hocikedy inokedy. Ekológia sa prestala orientovať na prírodu a životné prostredie (čo je už v samotnom názve ekológia), jej cieľom sa stalo potláčanie priemyslu a nezmyselné zdaňovanie každého aspektu ľudského života. Vysávače, žiarovky, lety na dovolenku alebo za prácou, každé načapovanie nádrže repkou alebo kukuricou, všetko bolo prekliate pod vplyvom istej formy zaslepenosti. Bizarným extrémom vedúcim až k zbombardovanému divadlu v Mariupole bol tzv. Energiewende, teda energetický odklon alebo energetický prerod. Tento viac politický ako ekologický manifest viedol v najsilnejšej ekonomike Európy k pozatváraniu uhoľných elektrární (Nemecko má tretie najvyššie zásoby hnedého uhlia na svete a susedné Poľsko deviate najvyššie zásoby uhlia ako takého) a dokonca aj atómových elektrární, ktoré inak paradoxne neprodukujú žiadne emisie CO2. Riešením bolo akože nasáčkovanie vrtulí a fotovoltaiky do každého dvora a poľa v Nemecku ako aj zasvinenie celého pobrežia Baltického a Severného mora stožiarmi – lenže dokonca aj títo majstri si uvedomovali škôlkarsky fakt, že ani slnko ani vietor nemajú pracovnú dobu zhodnú s našimi a teda namontované zariadenia neprodukujú energie práve vtedy, keď to vyžadujú naše výrobné linky, kuchyne a kancelárie. Takže každá elektráreň musela byť zálohovaná...ruským plynom. Guten morgen, liebe Sonne. Dánska Vestra, jeden z dominantných dodávateľov vrtulí na svete, vlastne sponzorovala ruských tankistov na Donbase.
Energiewende a klimapanika ako taká je zvrhlosťou najhrubšieho zrna a nie je prekvapením, že najviac posadnuté ňou je práve Nemecko, krajina, ktorej bývalý kancelár je predsedom predstavenstva ruského Gazpromu. Odstavovanie atómových elektrární v USA a ich nahradzovanie plynovými zariadeniami tiež nie je náhoda – najväčšími donormi protestov proti jadru boli producenti zemného plynu.
Teda stručne: uhlie nebolí. Oxid uhličitý nie je toxín. Atmosfére, rastline, klíme je jedno, či molekula CO2 pochádza z uhlia alebo zemného plynu. Uhlie vyprodukuje síce o niečo viac tohto plynu, ale stále ten plyn produkuje. Mochovce alebo Grafenrheinfeld neprodukujú základnú zložku živobytia vášho šalátu a chleba vôbec.
Celkovo by ma zaujímalo, čo bude o pár rokov, keď by sa po páde Putina otvoria ruské archívy. Rád sa dočítam o hrôzach, ktoré Kremeľ dlhodobo spôsoboval po celom Sovietskom zväze, ako aj za svojimi hranicami. Ešte zvedavejší som, keď vyplávajú na povrch „sponzoringové“ aktivity FSB a Gazpromu medzi zelenými po celom svete. Tým nechcem povedať, že taká Grétka je na výplatnej listine Voloďu, skôr si myslím, že celkovo „zelené“ strany sú pod vplyvom rubľov viac červené ako zelené. Antisystémová rétorika odsudzujúca kapitalizmus, ktorou sa zelené strany už ani len netaja, dáva tušiť smer vetra. Rovnako ako v prípade vyššie spomenutých nacistických a socialistických hnutí, aj tu musia ľudia pochopiť, že o nich/vlasť/prírodu ide až v poslednom rade.
A aj toto precitnutie bude len ďalším z geniálnych ťahov plukovníka KGB.
