1. Zoznam ruských úspechov: kyjevský front,
sumský front,
černihivský front,
charkovský front.
Ukrajinský Blitzkrieg v nečakanom smere nabral taký rýchly spád, že je až zarážajúce, že v 21. storočí podľa nominálne podstatne silnejšej armáde sa to môže podariť. K fejkovej ofenzíve pri Chersone sa ešte vyjadrím nižšie, teraz sa budem venovať len tej na severovýchode, pri Charkove. Situácia sa tu mení tak extrémne rýchlo, že vo štvrtok a piatok som doslova počas písania blogu musel meniť informácie. Čo sa teda stalo počas víkendu?
Ako sa dalo čakať, Ukrajinci získali značnú nadvládu nad bojiskom, zajali obrovské množstvá Rusov (hovorí sa o tisíckach) a videá ukazujú desiatky, možno až stovky kusov techniky, ktoré nielenže Rusákom zničili, ono Zmrdi utekali v takej panike, že tú doslova zanechávali celé prápory vozidiel nepoškodené. Rusko sa tak stalo najväčším dodávateľom zbraní Ukrajine a NATO ako aj Európska únia protestovala proti takémuto masívnemu vyzbrojovaniu jednej zo strán konfliktu, pretože to predlžuje vojnu.
A teraz vážne: miera paniky medzi okupantmi je neuveriteľná a tuším v Kupjansku alebo Balakliji Ukrajinci obsadili nepoškodený sklad s muníciou, doslova tisícky nábojov, na ruskej strane frontu nedostatkových. Ak Zmrdi ustupovali tak, že v muničnom sklade nedokázali nastražiť jediný úbohý nástražný systém, tak to mi už bliká kontrolka. Buď niekto z ruského vedenia na fronte je podplatený, alebo sú vážne neschopní až za horizont predstavivosti. Ak si dobre pamätám, Nemci za WWII takto ustupovali z čerkasského frontu (možno sa mýlim a bolo to niekde inde na fronte, nie je podstatné) v strašnej panike. Za sebou nechávali stovky či tisíce kusov techniky vrátane tankov a kanónov – avšak všetko bolo do posledného náboja pokrútené, spálené, zničené, vyradené z boja. Sovietom sa dostali do rúk tisícky ton šrotu a ohorených konštrukcií, ale minimálne množstvo použiteľného materiálu. Rusi po 80 rokoch ani len toto nedokážu, trpáci.
Na druhej strane je to dobre. Ako som písal opakovane, Rusom sa nedostáva techniky, ľudí ani munície a akákoľvek strata v prospech Kyjeva je pre nich devastačná a naopak, výrazne posilní Ukrajinu. Hovorilo sa o prevahe v artilérii cca 10:1 – predpokladám, že po šiestich mesiacoch vojny to už dávno neplatí.
Videá z dronov, ktoré ukrajinská armáda pustila do éteru, ukazovali rozsiahle kolóny v panike utekajúcich ruských vozidiel, porovnateľné s obrázkami po mesiaci okupácie kyjevskej oblasti. Na rozdiel od marca, dnes to nie je organizovaný ústup a presun síl na iný front, dnes je to zbabelý útek ako pri prichytenom zlodejovi. Dnes ráno som spozoroval fotku z tej istej oblasti, kde zjavne Ukrajinci využili situáciu vo svoj prospech a aspoň istú časť onej kolóny rozstrieľali na šrot. Zatiaľ neviem rozsah devastácie, ale US Air Force svojho času toto urobili v Iraku, kde dodnes popri diaľnici ležia stovky vyhorených tankov a bojových vozidiel pechoty. Na druhej strane, po skúsenostiach Rusov s Bayraktarmi a presne navigovanou muníciou je vážne odvaha vytvoriť kolónu tankov. Alebo nedostatok inteligencie, v prípade ruských vojakov viac pravdepodobné.
Takže k dnešnému dňu je charkovská oblasť oslobodená až na drobné územie za riekou Oskol. Na druhej strane, ukrajinské vojská vstúpili na územie Luhanskej oblasti – čo už je Donbas. Práve Donbas mal byť dobytý na Putinov príkaz do 15 septembra, len geniálny stratég zabudol upresniť kto má dobyť celú oblasť. Poslúchli Ukrajinci, takže čistý ruský postup je negatívny. Mimochodom, na nete som čítal úvahu, prečo Putin zadal práve polovicu septembra ako deadline. Podľa všetkého práve do polovice mesiaca mala veľkej časti brancov skončiť zmluva a teda veľká časť soldátov by pošlá nachuj. Podľa daného zdroja vraj akosi načierno či pofidérne zmluvy narýchlo predlžovali až do druhého týždňa októbra, teda o tri týždne. Neviem, či to akože pomôže, v tejto situácii by som skôr povedal, že veľká časť „predĺžených“ by buď zgegla alebo utiekla nazad tak či onak. Ruský front v tejto časti Ukrajiny skolaboval, Putin aj generalita sa s tým musí zmieriť.
Mimochodom, pamätáte, ako som písal minulý týždeň, že z Kupjanska sa ruská generalita stiahla do mestečka Vovčansk, päť kilometrov od ruských hraníc (aby mali za sebou voľný priestor na ústup)? Už to neplatí, Vovčansk padol. Rusi už sú doma.
2. Front na Donbase
Front v Luhanskej oblasti sa teda neposunul do hĺbky ukrajinského územia, naopak, mestečko Svatove obsadili Ukrajinci v rámci ofenzívy. Zo Svatoveho vedie železničná a cestná tepna na juh na Severodoneck a Lysyčansk, Rubižne a Kreminnu, teda tetrapolis, kde vykrvácalo asi najviac Rusov od čias Berlína a Gdaňsku. Od Svatoveho je to cca 50 km, čo pre ilustráciu je vzdialenosť, ktorú Ukrajinci prebili za dva až tri dni. Zhruba toľko je ale tetrapolis od ruských hraníc. A teda Rusi nechali desaťtisíce svojich vojakov skapať a násobne toľko vojakov šesť mesiacov krvácať pre oblasť, ktorú Ukrajinci rozrušili za púhe tri dni. Bude to veselé, ak Lysyčansk a Severodoneck padnú trebárs do konca septembra, teda do dvoch týždňov od dnes. V histórii vojenstva asi nebude desivejšia porážka.
A Donbas nie je len Luhanská oblasť, to je aj oblasť Donecka. O letisko v Donecku sa viedli krvavé boje už pred ôsmymi rokmi a obec Pisky, o ktorej som písal dvakrát v minulých blogoch, stále nepadla, hoci je to vážne Horná Dolná. Silné pozície, ktoré vybudoval Kyjev počas ostatných rokov, spomalili Orkov tak, že aj z tohto fiaska, teda úporného dobytia Zapadákova, Rusi urobili ešte jedno fiasko.
No a Ukrajina za jediný deň dobyla donecké letisko nazad. Nie že by to nejako pomohlo situácii, letisko je rozstrieľané na padrť, ale zasa je to symbol. Osem rokov v rukách Rusov, čo je synonymom osem rokov v ruinách. A teraz hups, jeden deň a Zmrdi utiekli.
Doneck je (logicky) centrom Doneckej oblasti, teda jednej z oblastí, ktorú Puťko nariadil dobyť do polovice septembra. 15. september je tento štvrtok, o tri dni, takže okrem milióna iných úderov do ksichtu zachvatčikov, aj fakt, že priamo na predmestí Donecka strácajú pod nohami zem, musí byť pre nich veselé.
Malé zhrnutie: Rusi nielenže nedobyjú k danému termínu celý Donbas, oni z neho ešte veľkú časť stratia. Referendá sa náhodné vyhlásenia sem a tam sa nekonajú.
Inak na videách z netu sú pekne vidno zmeny nálad Luhančanov a Donečanov (ako sa to píše, hm?). Muži v strednom veku, ktorí asi pred ôsmymi rokmi s nadšením vítali zasľúbenú Matičku Rus, aby v tomto roku dostali dvojicu topánok nerovnakej veľkosti, starú pušku z druhej svetovej (áno, aj Mosiny-Naganty sa mihli na fronte!), vak pokazených konzerv a poslali ho na front, aby Putin nemusel mobilizovať Moskovčanov. Správy o tom, ako otcov malých detí doslova unášali od dverí škôlok alebo z nákupu šampónu svedčia o tom, že nie Rusov, ale Ukrajincov budú miestni vítať ako osloboditeľov.
3. Chersonská oblasť
O Chersonskej ofenzíve sme s veľkým očakávaním písali už od augusta a veľké očakávania sa nesplnili. Teda... splnili, bola to len klamlivá hra. Cieľom nebolo dobyť veľa a rýchlo ale previesť ruskú pozornosť z kľúčovej oblasti (Charkov a Donbas) cez Kerčský most a Krym do Chersonu, za Dneper. A teda elitné špeciálne jednotky zmizli z východu, podnikli cestu dlhú 1.300 kilometrov nato, aby zistili, že urobili zo seba debilov.
A dezoláti všetkých krajín mali erekciu, že na tomto fronte sa Zelenskému nedarí. Darí, len práve pomalý postup pri Chersone bol cieľom. Krym je pod paľbou, do oblasti vedie z Krasnodarskej oblasti jediné spojenie železnicou a most v Kerči je úzkym hrdlom. Tým pádom kyjevský scenár vyšiel, najsilnejšie formácie ruskej armády zmizli 1300 kilometrov od zásobovacích trás a zvyšku armádu. Ak toto nie je na Nobelovu cenu, tak potom už neviem.
Ale ani tuto výpočet ukrajinských úspechov nekončí. Dokonca aj napriek tomu, že sú tu dislokované práve elitné jednotky, Rusi hlásia ťažké straty a trojica osí ukrajinského postupu hlási územné zisky. Na juhu, pri Čiernom mori, dobyli Oleksandrivku, pobrežnú dedinku cca 20 km od samotného mesta. V centre frontu sa línia kontaktu prehla asi 15 km dovnútra ruského územia a stále sa prehýba. A dokonca aj na severe, najmenej exponovanom úseku, Ukrajinci hlásia postup. Tu pritom netreba tlačiť na pílu, po víťazstve v strede a juhu by okupanti na severe padli do zajatia dobrovoľne, výmenou za misku polievky.
Klamem, to platilo na začiatku víkendu. Už sa front nedá pomenovať ako prehnutý, pretože Rusko stiahlo svoje sily (elitné!!!) na druhú líniu zákopov. Podľa zdrojov je to čiastočne preto, aby sa Ukrajinci dostali na dostrel artilérie z ľavého brehu Dnepra. Značilo by to, že veľmi orientačne tak Zmrdi prišli až o polovicu územia!
Ale ani tuto nedáme úspechom pokoj. Podľa čerstvých správ elitné vojská pri Chersone pochopili smer vetra a začali vyjednávať s Ukrajincami o zložení zbraní. Ak je to pravda (a neprekvapilo by ma to), značilo by to, že vojna na západe skončila a celý front sa zrútil po cca dvojtýždňovej ofenzíve Ukrajiny. Generalita je evakuovaná už mesiac.
Len pre info: z ľavého brehu Dnepra to je na hranice Krymu 70 km.
4. 8.500 km2 negatívnych ziskov Ruska
Toľko teda Zmrdi dobyli čelom vzad. Pre info, je to oblasť veľká ako prešovský kraj, najväčší kraj Slovenska. V tomto čísle nie je zarátaný chersonský front.
5. Pojebte sa, pán prezident!
Aj táto správa je nepotvrdená, takže berte ju zatiaľ prosím s rezervou.
Písal som už viackrát, že Putin NEMÁ tú spomínanú 80%-nú podporu, ktorú mu pripisujú. V diktatúre, kde skončíte na 15 rokov v base len za vyslovenie slova vojna (vedľa vraha dvoch detí, ktorý dostal len dvanásť rokov), nemôžte veriť prieskumom verejnej mienky ani zbla. Pred časom volali na okupovaných územiach náhodným občanom z ruskej predvoľby a pýtali sa na spokojnosť s „oslobodením.“ Odpoveď bola v 80% „Spokojný.“ Potom tým istým číslam zavolali z ukrajinských čísiel. Tí istí ľudia povedali, že „Nespokojný.“ Keď máte deti a pri hlave hlaveň, nebudete taký frajer ako slovenskí dezoláti na Facebooku a pravdepodobne poviete to, čo chce počuť politruk pred vami. Ale akonáhle strach povolí, po prvom hlase nasleduje druhý a bublina praskne.
A ono sa to začína ukazovať aj v praxi. Pred týždňom miestni poslanci v Petrohrade, Puťkovom rodnom meste, hneď nato priamo v Moskve. Je otázne, koľko z daných poslancov následne vyskočilo z okna a ešte si za sebou zavreli oblok, ale nevadí, lavínu spustili.
A zrazu sa vyjadril aj Kadyrov, veľmi opatrne, že špeciálna operácia je vedená na hovno. A dnes je dokonca správa, že pri online porade nemenovaný ruský generál na Donbaskom fronte počastoval všestranného génia „Pojebte sa, pán prezident!“ zúrivý generál vraj vyštekol na toho petrohradského neschopáka tak arogantne, že Putin údajne zrušil poradu a prikázal ostatným generálom drzáňa spacifikovať.
Lenže toto už vážne smrdí vzburou. Počas stodňovej ofenzívy na západnom fronte sa vyhladované, unavené, zavšivavené vojská cisárskeho Nemecka vzdávali po desaťtisícoch vrátane dôstojníctva. Predtým nemysliteľné, čoskoro pravidlo. Akonáhle sa z rebélie stal štandard, bod zlomu bol nezadržateľný a front sa zrútil.
Bude toto to isté na Donbase? Ruské vojská (podľa môjho skromného názoru) drží na pozíciách len strach z tých zhora. Ako raz prepne jedinému generálovi (v zmysle, že tresne rukou do stola a ukáže smerom na Kremeľ), nastane reťazový efekt. Bližšia košeľa ako kabát a generál, ktorý je s vami na fronte, bude mať na vašu morálku ďaleko väčší vplyv ako liliPutin niekde za stometrovým stolom. Jeden generál, druhý generál, War is over.
6. Lada pripravuje druhú fabriku
Nie, klamem. Lada je Rada (slovní hrátky za tisíc), že vo svojom závode v Togliatti vyrobia aspoň niečo. Fabrika, ktorá zamestnávala viac ľudí ako celý slovenský automotive priemysel a vyrobila menej áut, ako priemerná škôlka z Lega za týždeň, naozaj nepotrebuje stavať ďalší kolos veľkosti Slovenska kvôli svojim šrotom. Dôvodom, prečo píšem taký bulvárny nadpis, je jednoduchý: unikli dokument, v ktorých ruské ministerstvo dokladuje výšku vyplatených kompenzácií pre pozostalých v špeciálnej vojenskej operácii. Ruské oficiálne straty sa zastavili v marci niekde na čísle 1.500 a logicky odvtedy nepadol asi ani jeden Ork, pretože sa nezvýšilo. Ukrajina hovorí o orientačných 50.000 mŕtvych Zmrdov a v tomto čísle sú zarátané len straty oficiálnych brancov, nie Wagnerovcov, Sýrčanov, Etiópčanov a nasilu nahnaných Donbasanov; veľmi by som pochyboval, že rôznych maniakov zo sibírskych väzníc alebo bezdomovcov zarátavajú medzi oficiálne straty tiež.
Lenže každá oficiálna strata má priznané odškodné (presnejšie: pozostalí majú priznané odškodné, nebožtíkovi, ktorému ostali nohy na Ukrajine a telo je už v Ulan-Ude to je už jedno). 7,4 milióna rubľov, čo je ehm, pri reálnom kurze neviem, asi tri doláre a dva centy, má byť zaplatené za každú potvrdenú stratu semľi, teda rodine. Lenže pri jednoduchom prepočte 7,4 melóna krát 1.500 zdochnutých potkanov je to XYZ peňazí – a ono to je mnohonásobne viac. Nieže mnohonásobne viac, ale naviac pri jednoduchom prerátaní vyplatenej sumy nám vyjde... skoro presne 50.000 nebožtíkov.
Dezoláti všetkých krajín nám to zasa spochybňovaním oficiálnych ukrajinských štatistík ukázali ako vždy, niečo, ako keď Edo Chmelár a blaBlaha deň pred inváziou tvrdili, že žiadna invázia nebude, lebo Putin povedal. Teraz sa štatistiky nespochybňujú, pretože Kremeľ ešte neposlal inštrukcie trollom.
Ale ruku na srdce: vyrobiť 50.000 Lád, to bude fuška. Do troch rokov by to mohli roboši v Togliatti zvládnuť. Ak ale neskončia na fronte.
7. Ukrajina v tme. A Rusko tiež.
Rusi ako typický zúfalý zakomplexovaný človiečik, ktorému keď sa nedarí zbiť protivníka, tak mu aspoň naští potajomky do topánky, kope okolo seba. Tak keďže museli hanebne zdrhnúť z Charkovskej oblasti, aspoň rozbili niekoľko elektrární. Síce odpísali veľkú charkovskú uhoľnú elektráreň a celú oblasť potopili do tmy (a smädu, keďže nepracujú ani vodné pumpy), ale ako typický tupý Rus si neuvedomili, že cez hranice sú siete prepojené, takže potopili do tmy aj svoj vlastný Belgorod.
Pripomenulo mi to starý vtip, o ktorom som si kedysi ako decko myslel, že to je hovadina: Stretnú sa na hraniciach pri Užhorode dvaja psy. „Prečo tak zúfalo utekáš?“ „Pretože v ZSSR po Černobyle strieľajú všetky päťnohé psy.“ „No ale veď ty máš iba štyri nohy, nie?“ „No hej, ale oni najprv strieľajú a až potom rátajú.“
Inak 9 z 11 rakiet PL obrana Ukrajiny zostrelila. Dobré skóre, len na okraj.
8. Rusko je stále otvorené vyjednávaniu. Teda nie je otvorené vyjednávaniu.
Lavrov je taká obskúrna postavička, že si ani neviem predstaviť, kto v histórii by mi budil väčšiu nechuť k jedlu ako tento rusifikovaný arménsky prasomrož (© Ján Valchár a matka príroda). Ak Rusko padne do rúk Západu úplne, ako prvú vec predtým, ako by som hladným Rusom dal žrádlo, nízku kriminalitu a splachovací záchod, by som vytvoril špeciálne vzdelávania pod názvom „Ako neklamať ako Rus.“ za každé klamstvo by som dotyčného poslal na desať rokov na Sibír dojiť levy. Aj keď do mesiaca by európska časť Ruska bola asi ľudoprázdna, ale za pokus to stojí. Otázku, kam by som posielal klamárov zo Sibíre, nemám zodpovedanú, sorry. Možno na Súmračnú, ale tam by som ich pokazil ešte viac.
No a Lavrov vyhlásil, že rokovania o mieri sú stále na stole. Rozumej: bože, oni nás už vyhnali aj zo štvrtého frontu a piaty je na spadnutie???
Lenže zároveň obratom povedal, že Rusko nemá záujem o rokovanie, keďže zatiaľ nedosiahlo svoje ciele. Je veľkou otázkou, čo je ruskými cieľmi, pretože za šesť mesiacov sa zmenili asi sedemkrát, aktuálne by to mohlo byť niečo ako „Nech prežije aspoň jeden vojak pri Chersone,“ ale to ešte nevieme a aj tak sa to čoskoro zmení.
Ak ste teda správne pochopili, Rusko je taký Schroedinger: aj by chcelo vyjednávať s Ukrajinou, ale aj by nechcelo. Pretože veď síce dostávajú Világos jak prasa, ale zároveň ešte nedosiahli svoje ciele, takže neni o čom.
Na druhej strane toto stvorenie nie z iného storočia ale inej galaxie nie je vo svojom snažení urobiť zo seba tragéda storočia sám. Okrem samotného vrchného génia je tu aj Peskov, ktorého vyjadrenia sú tak debilné, že by sa z neho hanbili aj na facebookových účtoch ĽSNS po spoločnom hajlovaní vo vani. Zacharovová vie povedať aj múdru vec, keď teda nie je nadrbaná na práchno, len musíme s poľutovaním poznamenať, že ona je na padrť nadrbaná nonstop, takže Puťkovi, Lavrovovi a Peskovovi s dychom stačí.
No a panoptikum hrôzy uzatvára hovorca armády Konašenko, ktorý katastrofálnemu úteku svojej armády od Kupjanska a Vovčanska s kamennou tvárou hovorí, že všetko podľa plánu preskupujú, pretože Charkovská oblasť pre nich nebola vlastne dôležitá a jednotky sú (podľa plánu) potrebné inde. Prečo teda (podľa plánu) vydláždili celú ústupovú cestu mŕtvymi vojakmi a vyhorenými tankami, to už nepovedal.
Na druhej strane aj Ramzan Kadyrov asi zažil poriadny orgazmus s miestnou dojnicou, pretože po ohlasovanej dlhodobej dovolenke už je nazad (ľud ho vraj chcel v akcii). Takže sa znova vyhráža, že stratené fronty dobyjú jeho Čečenci. Zabudol špecifikovať, že či to bude len na TikToku alebo to budeme môcť vidieť aj na Instagrame, lebo rozhodne Ukrajinci ich naživo vidieť nebudú. Ramzan je známy svojimi veľmi krátkymi časovými harmonogramami – za šesť minút chcel dobyť Poľsko v čase, keď jeho jednotky boli masakrované po stovkách pri Hostomeli a on sa vyplakával na Twitteri. Aj jeho koza vraj hovorila, že šesť minút mu stačí na dobre odvedenú robotu.
Takže Ramzan zasa štartuje svoju armádu neschopáčikov a ide dobyť svet. Múzeum debility má veľmi dobrých kandidátov.
Na druhej strane, online svet Ruska zaplavili dve vlny rozhorčenia: najprv tu je jedna strana, pracovne by som ich pomenoval Girkinovci. Tí sú s nohami na zemi a pochopili, že Rusko vojnu prehralo a každým ďalším dňom to bude tvrdší pád. Mnohí z nich, hlavne kolaboranti, zdrhajú v dlhých zástupoch nazad do Ruska, pretože v lepšom prípade dostanú dlhoročný test v base, v horšom prípade ich susedia z rozbombardovaného domu umlátia roxorom aj s celou rodinou (som zvedavý na tú sériu vendety, ktorá bude stíhať rodiny kolaborantov po vyhnaní zachvatčikov; úprimne ju schvaľujem a držím pomstiteľom palce).
Druhá skupina sú dezoláti prevažne z ultranacionalistických skupín, ktorí volajú po ešte väčšom tlaku voči Ukrajine. Tu sa zastavuje rozum: mobilizáciu podporuje 11% Rusov, prevažne starých ľudí (teda tých, ktorí na front nepôjdu a budú v teplúčku žrať boršč). Jastrabi sa domáhajú ráznejších zásahov, lenže sami bojovať nejdú.
Ale aj toto sa začína meniť. Obyvatelia Chabarovského kraja, teda chudobného kraja pri pacifických brehoch, spísali petíciu zato, aby guvernér, taký TikTokový cínový vojačik ako Ramzan Kadyrov, narukoval na front takisto. Nepodarilo sa mi zistiť podrobnosti, ale predpokladám, že kariérny análnik štýlu poslancov Smeru a OĽANO príliš hlasno volal mladých mužov do zbrane a sám sa obšmŕdal pred kamerami v sačku.
Je to celkom fajn, pretože presne toto je ten typ občianskej neposlušnosti, ktorý formuje odpor zdola. Análnik sa podľa mňa buď zľakol, alebo začne organizovať represie – a to je dobré pre situáciu tak ako tak. Ak to bude pokračovať ďalej, budú sa kariérni riťolezi báť rovnako ako obdobné monštrá v okupovaných územiach.
9. A ešte pár postrehov zo správ.
Putin otvoril najväčšie ruské kolo na svete. Teda neviem, či je najväčšie, ale tak sa písalo, a bolo otvorené ku dňu Moskvy. V čase, keď desiatky tisícok mladých oteckov alebo potenciálnych oteckov vykrvácali na fronte, je to milé gesto, aspoň sirôtky sa budú mať kam chodiť zašívať, už keď budú bez otcov.
Inak, koleso sa pri premiére pokazilo, ale takými detailmi sa nenechajme znechutiť. V krajine, kde štvordňová operácia trvá takmer sedem mesiacov, to nemôže vadiť.
K poslancom, ktorých som spomínal vyššie, sa pridali predstavitelia 18 regiónov Ruska. Ako spieva Gamma Ray, Rebellion in Dreamland.
Aktualizácia stratenej techniky k 16.00 hodine: 336 kusov za päť dní. Všetko podľa plánu. Mimochodom, to sú straty, ktoré za rovnaký počet dní malo Rusko naposledy tak pri Kursku.
Chlapík v ruských diskusiách hovorí, že ako je možné, že ľudia, ktorí Putinovi radili, že špecoperácia bude jednoduchá, mu radia aj naďalej.
A nepotvrdená správa: Jednotky OMONu, špeciálnych policajných jednotiek, sa údajne dostali do prestrelky s regulárnymi armádnymi jednotkami. A údajne sa to stalo priamo v Moskve (plus centrálna Moskva bola uzavretá, ale nevie sa, či kvôli tejto fáme alebo kvôli dňu Moskvy).
Ak je toto pravda (budem sledovať), tak občianska vojna v Rusku nezačne, ona už začala.
Zhrnutie dnešného blogu. A aktuálnej situácie:
a) Charkovský front padol. Rusi majú ťažké straty.
b) Front na Donbase sa otvoril na inom mieste ako doteraz. Rusi majú ťažké straty.
c) Chersonský front padá. Rusi majú ťažké straty. Dôstojnícky zbor vyjednáva bielu vlajku.
d) Zásobovanie jednotiek bude komplikovanejšie, pretože logistické centrá sú rozbombardované, obsadené a veľká časť techniky skončila v šrote alebo ukrajinských rukách.
e) Prevod z jedného frontu na druhý bude problém, pretože sú to vzdialenosti nad rámec cestného transportu (a železníc je málo).
f) Nielen na Chersone sa generalita búri, Putin bol otvorene poslaný nachuj.
g) Ľud sa búri proti skorumpovaným guvernérom aj proti Putinovi. Tlak na neho silnie, hlavne v baštách ekonomickej aktivity.
h) Každý blbec v Rusku sa hlási o svoju pozíciu. Trenice, poukazovanie na druhého, ukazovanie sa pred kamerami bude narastať. Keď padne Putin, politbyro sa skanibalizuje navzájom.
i) Odkedy začala ofenzíva pri Charkove, Rusko ani len nespomenulo ceny plynu alebo krutú zimu. Pochopili, že im nato nikto neskočil. Ako na nič, de facto.
And so Happy Xmass, we hope you have fun... war is over, now.
