1. Malý pohľad na Kaukaz
Kaukaz je takým malým etnickým hotspotom planéty. Niečo ako Papua Nová Guinea, Kalifornia alebo severná časť Austrálie, kde každá dedina nielenže má iný jazyk, ale dokonca úplne diametrálne odlišnú jazykovú skupinu. Pre tých, ktorí nevedia: je jasné, že keď cestujete na Island, do Írska, do Paríža, Rumunska alebo trebárs Albáncom, vždy hovoríte iným jazykom, ale jazyková rodina je tá istá, indoeurópska, a jej korene siahajú zhruba 4.000 rokov pred našim letopočtom. Tie sa sťahovaním národov hlboko v minulosti začali deliť na jednotlivé podskupiny, napríklad germánske, keltské, balotslovanské (ktoré sa potom oddelili na baltské a slovanské), románske jazyky alebo napríklad najpočetnejšie indoiránske či zaniknuté anatolské a tocharské (tým sa do hlbokého stredoveku prekvapivo hovorilo v západnej Číne). Časom sa tak vzďaľovali, že často ani jednotlivé germánske jazyky sa nedajú pochopiť, ak nemáte aspoň základy (rozumiem po nórsky a dánsky, ale napríklad islandština je katastrofa). O to menej si rozumieme my medzi rôznymi pod-rodinami, teda Rumun je pre mňa rovnaký Mongol ako samotný Mongol. A úplne najhoršia je francúzština; ako hovorí Henryk Szienkiewicz, „francúzski rytieri sú najstatočnejšími na svete, ale majú takú reč, ako keď cínovými miskami o seba plieska.“ Súhlasím, jazyk galského kohúta asi ani nie je jazykom ale nejaká forma ultrazvuku...
Naspäť k jazykovým skupinám Kaukazu. V podobných hotspotoch je to oveľa horšie ako v Európe, pretože v nej máme okrem množstva indoeurópskych jazykov už len ugrofínske (prednostne maďarčinu, estónčinu a fínčinu, ale aj pár ruských dialektov) jazyky, plus baskičtinu ako jazyk prapôvodných Európanov, prípadne na Malte modifikovanú arabčinu a hebrejský jazyk Židov (ktorú ale vystriedal germánsky jidiš). Európa ako kontinent s trištvrte miliardou obyvateľov to má vcelku homogénne a nudné.
Kaukaz ako oveľa-oveľa menší celok je podstatne bohatší. Územie na styku dvoch kontinentov a na križovatke k tretiemu (africkému) má jazykových skupín podstatne viac. Kartvelské jazyky s počtom hovoriacich na úrovni populácie Slovenska poznáme vďaka gruzínčine, severovýchodné kaukazské jazyky vďaka Čečencom, Ingušom a Avarom (Dagestancom), severozápadné kaukazské jazyky (Čerkesi) a samozrejme sa tu nachádzajú aj turkické jazyk, indoeurópske (najmä ruština, arménčina, kurdčina a osetínčina), mongoloidné (kalmyčtina) a semitské jazyky (aramejčina). Trochu exotickým aj medzi nimi je vymretý jazyk Ubych, ktorý má až 84 foném (vyslovovaných hlások).*
Tak ako je bujará demografia a jazyková štruktúra, rovnako bujarou zostáva náboženská história. Ako prakticky všetky aj národy Kaukazu zostávali dlho pohanské, ale čo je podstatné, Gruzínci aj Arméni patria k prvým christianizovaným národom sveta (začiatkom 4. storočia, teda významne pred Rímom samotným). Krajiny sú posiate kostolíkmi, pri ktorých by sa naša Margitka Antiochijská v Kopčanoch hanbila ako nedospelá dievčinka.
Oblasť je inak zmietaná v náboženských sporoch už dlho, pretože napríklad dominantné islamské národy (Azeri a Turci) patria k odlišným náboženským sektám.
A teraz k arménsko-azerským sporom. Republika Náhorný Karabach (Artsach)je niečo, čo dokáže jestvovať len v postsovietskom svete. Ani Azerbajdžan ani Arménsko, ani ryba ani rak. Obývané Arménmi aj Azermi, kántrili sa tu navzájom celé roky, už od prvej svetovej vojny. Dokonca aj za Sovietskeho zväzu sa tam postupne etnické zloženie menilo v prospech Azerov a otázka štatútu nebola dlhodobo doriešená. Zásadným problémom je geografia: Náhorný Karabach je uprostred Azerbajdžanu, ale nepatrí tomuto štátu (podľa Arménska), pretože nesusedia spolu. Je to zhruba tak, ako keby okres Prievidza, ktorý nemá dnes štátnu hranicu s nikým, patril Českej republike. Ako sa bude územie zásobovať, ako sa bude zásobovať v prípade uzavretých hraníc, kto bude enklávu brániť v prípade napadnutia? Nie, enklávy ako Karabach nemajú zmysel, prípadne majú zmysel tam, kde je demokratické zriadenie nestavané na etnickom princípe (takéto enklávky sú napríklad v oblasti Baarle na hraniciach Holandska a Belgicka), obec Llivia v Španielsku (teda Francúzsku) alebo Campione d´Italia, čo je pre mňa novinka a patrí síce Taliansku, ale geograficky je vlastne vo Švajci. Švajčiarsko je asi nenásytné a kanibalizuje okolité krajiny, pretože aj nemecká obec Bűsingen je vlastne vnútri neho. Úplný bordel majú Indovia a Bangladéšania, ktorých hranica pripomína na jednom z úsekov makové buchty.
Vo väčšine prípadov sa jedná o horské oblasti, teda tam, kde máte nejaké dediny obkolesené vysokými a neprechodnými horami. To je prípad aj Karabachu, resp. neďalekého Nachičevanu, takisto územia Azerbajdžanu, tentokrát ale v obrátenom garde ako Karabach. Situácia je v tom to prípade hrozivá, pretože obe krajiny majú vyspelosť postsovietskych krajín, teda niekde medzi stredovekom a Stalinom. Ak sa dohodne Belgicko a Holanďania na normálnom prístupe medzi sebou, tieto dve kaukazské krajiny odlišné jazykovo, etnicky aj nábožensky to nedajú. Arméni môžu blokovať Nachičevan, ktorý susedí už len s Tureckom. Karabach je enkláva Azerbajdžanu, ktorá nesusedí s nikým ďalším. Zapeklitý problém.
Lenže ako ho rozlúsknuť? Nemyslím si, že sa to dá jednoducho. Historické okolnosti nadelili populáciu geograficky tak ako ju nadelili. Obe oblasti sú etnicky dosť homogénne, takže napríklad v Nachičevane je to takmer jednoliato azerská krajina. Arménsko stavilo na prítomnosť Ruska, ktoré je kresťanské a už raz na volanie kresťanského národa zareagovalo (čo asi neskôr Arméni oľutovali). Výsledkom ruskej prítomnosti je de facto stav vojny a ruskí mierotvorcovia sú tu na smiech jednej aj druhej republike. Rusi sú oslabení štyrmi dňami vojny na Ukrajine, nemajú zbrane, sily ani prachy na nejakú reálnu misiu na Kaukaze. Každá prestrelka medzi bohatším a populačne väčším Azerbajdžanom a chudobným a malým Arménskom oslabí práve Arménov, ktorým Rusáci nepomôžu. Azerbajdžan je krytý Turkami, teda štátom NATO a zároveň arménskym arcinepriateľom (Turkami prevedená arménska genocída predpovedala židovský holocaust). Turci sa nemajú radi s arcinepriateľom NATO, Iránom. Irán síce s Arménmi nezdieľa nič (paradoxne, je to indoeurópska krajina čo sa týka jazyka, teda zo spomínaných krajín najbližšia aj nám), ale nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ a teda šiítski moslimovia idú pomáhať arménskym apoštolským kresťanom v boji proti šiítskym moslimom, ktorých kryjú sunnitskí moslimovia. Zároveň tým nasierajú svojich kresťanských pravoslávnych spojencov v Rusku, ktorí síce nadbiehajú (zbytočne) tureckým sunnitom a masakrujú pravoslávnych bratov na Ukrajine (aj vďaka zbraňami poskytnutými šiítskymi iránskymi spojencami), ale vlastne tých sunnitských tureckých spojencov na mieste nechcú rovnako ako nie iránskych šiítskych spojencov nie.
Nemusím hovoriť, že v Iráne žije viac Azerov ako v Azerbajdržane samotnom a v Turecku je ich skoro toľko, koľko má samotné Arménsko obyvateľov...
Tak detičky, teraz zavrite knihu a posledný odstavec mi zopakujte. Kto to dokáže, za odmenu sa do zajtra naučí naspamäť recitovať Vulgátu po maďarsky!
Takže situácia tam prihorieva. Aké je riešenie? Neviem. V prvom rade je zlaté Johnyho politické pravidlo: kde je Rusko, nie je mier ani prosperita. Rusko z územia musí ísť preč a správu ako aj rozhodovanie nad spormi musí prebrať OSN. O OSN si myslím svoje, ale Rusáci už nie sú autoritou ani spôsobom riešenia a bez ich prítomnosti by situácia už nejako 30 rokov vyhnisala (či už dobre alebo zle, môžeme len hádať).
Druhé Johnyho politické pravidlo: Irán nemôže pod dnešným vedením pchať ňufák nikam. Pádom Putina sa význam islamistickej republiky oslabí na zlomok dnešného stavu, čo bude zasa len dobre. Irán nemá dobré vzťahy s nikým, čo má spoločné s Ruskom a Čínou, a ako hovorí tretie Johnyho politické pravidlo, môžete byť akokoľvek politicky, etnicky a nábožensky odlišní, akonáhle ste grázlami, ste spojenci proti zvyšku planéty.
Turkov treba hamovať; osobne by som prijal po skončení vojny vypudenie Ankary z NATO. Ak chcete, buďte našimi spojencami, ale za týchto podmienok. Pokiaľ ich nemienite plniť, môžete sa bratríčkovať trebárs s Orbánom, ale nie v NATO a EÚ. Turci sú tak trochu rozvojovou ekonomikou a sú silne závislí na exporte do EÚ, takže vystrkovať rožky nemôžu dlho, rovnako ako Orbán nie. Expulzia zo štruktúr by bola pre nich katastrofou v rozpätí roka.
A čo samotní kľúčoví hráči? Nemyslím si, že schodnou cestou je výmena území – Nachičevan Arménsku, Karabach Azerbajdžanu. Žijú tam státisíce obyvateľov, ktorých si nemožno vymeniť ako Poliaci Nemcov pred 70 rokmi. Status, kde Armén do takmer-Arménska bude jazdiť na víza, je nemysliteľný a škodil by životnej úrovni obyvateľov. Obe krajiny sú dostatočne chudobné nato, aby držali v oblasti desiatky tisíc vojakov. Za mňa bude najschodnejšia cesta rokovanie zaštítené OSN, bez Rusákov, Turkov a Peržanov. Prechody z jednej časti krajiny do druhej bez víz a významnejších kontrol, voľný obchod. Rast HDP bude pozitívne vplývať na obe komunity, takže sa upokoja a prestanú sa mordovať. Práve životná úroveň je kľúčom – rastom HDP v chudobnom Írsku prestal fúkať vietor do plachát IRA, rôzne separatistické spolky zanikli vznikom Európskej únie. Jeden z najhorúcejších kútov Zeme a najbohatších jazykových hotspotov by konečne objavil civilizáciu. A civilizácia jeho.
* Len pre úplnosť dodám jednu pikošku ohľadom jazykov. Čím starší jazyk, tým menej príbuzný so svojimi najbližšími jazykmi, preto si ako-tak rozumieme s Rusmi a Srbmi, podstatne menej s Baltami ale takmer ani slovo s Nemcami, Anglánmi alebo Frantíkmi, a ešte menej s Peržanmi alebo Indami. Naopak, Čechom rozumieme perfektne, skoro tak dobre ako Záhorákom z Unína (Marián, pozdravujem!). Existuje teória, že všetky jazyky sveta okrem krováckych (choisanských) jazykov sú spoločného pôvodu a oddelili sa neskôr. V Európe je, ako som už písal, najstarším jazykom baskický (predkovia tu žili hlboko v praveku) a ten bol vytlačený na malé pozostatky územia migráciou Indoeurópanov. V Amerikách je podobná myšlienka ohľadom tzv. Amerind jazykovej nadskupiny, kde všetci pôvodní obyvatelia oboch kontinentov okrem Eskimákov a Na-dené, teda Apačov, Navachov a pár ich aljašských príbuzných, sú vzdialene príbuzní. A samotní Na-dené majú najbližších príbuzných v oblasti Jeniseju (hŕstka jazykov, okrem jazyku Ket všetko prednedávnom vymreté) a ešte... na Kaukaze a Španielsku. Kaukza, Španielsko (spomínaní Baskovia), Jenisej, dagestanskí Alani, vymreté jazyky Mezopotámie, mysteriózny jazyk Burušaski v Pakistane, to všetko sa zdá byť skupinou potomkov nejakého prapôvodného loveckého jazyka z Ázie, ktorý sa rozplynul po Eurázii a následne zakotvil až na mexických hraniciach. Preto keď vidíte na záberoch z Ukrajiny nejakého dagestanského mobika v čiernom vreci, nesmejte sa, práve Ukrajinci zabili Winnetuovho synovca.
Táto téma nemá inak s Ukrajinou nič spoločné, píšem ju na podtrhnutie bizarnosti kaukazskej situácie a ako vtipné pripomenutie, že svet je malý.
2. Novinky z Kaukazu a sveta
Rusi začali z Arménska a Karabachu sťahovať svojich vojakov. Vojaci si môže vydýchnuť, že keďže ich v regióne nikto viac neberie vážne a navyše sa tam začalo strieľať, pôjdu naspäť do Ruska a budú sejf.
Oh, wait! Bye bye na Ukrjaine, mierotvorcovia!
Ruská základňa v regióne bola prepadnutá a vypálená. Nezachytil som zatiaľ detaily, či tam sú aj slnečnice alebo nie, ale špekulácie hovoria, že si to Zmrdi vypálili sami ako provokáciu. Veril by som tomu, ale nebudem zdieľať hoaxy ako napríklad Winnetouových synovcov na Ukrajine.
Rusi zasiahli rafinériu v Kremečuku. V Soči sa vznietili iné zásoby palív. Jedna jedna, ale pozor, tých ruských zásobníkov bolo už milión.
S tým súvisí neustále rastúca cena palív v Mordore. O nej som písal, ale ako sa dalo čakať, vedenie štátu nevyriešilo nič.
Éterom sa šíria správy o tom, ako Západ nedokáže držať dych s výrobou munície v Rusku. Dokonca sú aj prepočty a úvahy od toho istého autora...ktoré sú samozrejme porovnávanie jabĺk a hrušiek. Ak máte jeden náboj v ostreľovacej puške, je to pre vás lepšie ako stovka šípov z vŕbového prútia a kamenným hrotom. Autor úvahy síce matematicky polemizuje správne, ale uniká mu súvis, že jedna drahá strela ako napr. Excalibur sa nemá porovnávať s desiatkami alebo stovkami granátov z ruskej dielne, ale naopak, jeden Excalibur v hodnote luxusnejšieho auta treba porovnávať s cenou tanku/delostreleckého kompletu/veliteľského stanoviska/raketometu, ktorý takmer určite trafí a ktorý nedokáže potom škodiť Ukrajincom. Je jedno, že Rusi vyrobia munície viac, podstatné je, že svojou primitívnou, kazovou muníciou s nižším dostrelom nedokážu zničiť toľko nepriateľských jednotiek. Rusko strieľa plošne, Ukrajina v prípade HIMARSov, ATACMSov a Excaliburov strieľa na konkrétne, dobre vybraté ciele. Ak vám Zmrdi pošlú stovku primitívnych granátov za súhrnne pár tisíc dolárov a zabijú vám tým jedného čatára, z technického pohľadu to nie je taká škoda. Ak vám v zápätí ZSU vrátia dva alebo tri Excalibury za 300.000 USD a nechajú vám n a poli dvadsať mŕtvych mobikov a zničené dve húfnice, nepomer je ťažký.
Niekto (kto asi?) vyhodil do luftu dva dopravné stroje, Iljušin a Antonov, neďaleko Moskvy. Do tretice všetko dobré, tretím strojom bol vrtuľník Mil 28 určený na boj proti dronom. Tipujem, že práve dron to tam trochu počechral.
Na tomto istom letisku sa inak vyhrieva aj vládna letka ruského prezidenta...
Ruskí mobici sa sťažujú, že kvôli nedostatku vojakov (pešiakov) musia byť nasadzovaní do zákopov na boj so ZSU hocijakí vojaci, vrátane kuchárov a delostrelcov. Nie je to nič, čo by sme nečakali, ostatne, Moskva práve presúva paragánov na Tokmakský front len tak, aby zaplátali diery, ale kuchár s flintou v ruke môže byť vážne nebezpečný.
„Ivan, zastrelil si na Ukrajine niekoho?“
„Zastreliť nezastrelil, ale dvoch Ukropov som obaril prepáleným olejom. Aha, a traja ďalší chcípli na salmonelu, ale neviem, či to náhodou neboli naši.“
A teraz pár nových a čerstvých správ: Wagnerovcov v Afrike údajne loví ukrajinská tajná služba. Prosím, už tých neschopných Rusákov nechajte, oni zato nemôžu!
Inak toto je už teda vojna troch kontinentov (Európa je jasná, výbuchy na základniach za Uralom, plus Afrika). Tretia svetová?
Veliteľstvo čiernomorskej flotily pri Sevastopole dostalo bum. Podrobnosti nie sú známe, ale počkám si na vyjadrenia Moskvy, ako sa nič nestalo a dvesto pohrebov bude v nedeľu.
Ruský stroj Suchoj 34 nám hapal. Piloti bohužiaľ prežili.
Siera Leone bude vítať turistov z Ruska. Po nadšenom zásobovaní Ruského impéria dronmi z Iránu, tankami z Bieloruska a muníciou zo Severnej Kóreje je toto ďalší fantastický úspech ruskej diplomacie.
Naspäť ku Karabachu: Azeri vytlačili z miestnych základní Arménov - a podržte si klobúky - aj Rusákov. Podľa všetkého miestne sily „Karabašanov“ kapitulovali.
Ešte jedna prosba na čitateľov. Chystám upload ďalšej kapitoly Aljošu (sorry, už som si zvykol na tento prepis a všade to tak mám, budem čechizmu verný) ma sme.sk. Keďže kniha samotná je rozpracovaná len z cca 25%, bude to práca nadlho a po konzultácii s editorkou Ivanou a grafikom Janom sme sa dohodli, že ak bude záujem, hodím prvé kapitoly inej knihy, Batalión a markytánka, ktorú som dokončil ešte v roku 2019 (zhodou okolností v deň, kedy zomrela babka, takže jej som už jeden kus z nákladu 20 ks nedaroval).
Kniha je historickou fikciou zo začiatku 16. storočia a odohráva sa tesne pred a počas bitky o Thérouanne, teda tzv. bitky ostrôh. Podľa slov tých, čo čítali všetkých zhruba 20 mojich draftov je to najlepšia kniha, ktorú som dopísal (bodaj by nie, keď mám dopísané len tri kusy, hehe) a možno ju do konca kalendárneho roka vydať a doilustrovať (dve farebné maľby, cca 5 ČB perokresieb). Druhou knihou by bol Furror carpathorum, príbeh zo začiatku 11. storočia z Malých Karpát (znalci okolia Brezovej a Dobrej Vody si dôjdu na svoje, tí, ktorí sa radi trošičku boja a nemyslia pritom práve na zombíkov a upírov takisto). Aj toto je na základe reálnych udalostí a týka sa tragickej udalosti na uhorskom tróne. Btw. jedná sa o prequel k inej knihe, Pohľad bifory, ktorá sa odohráva počas posledného pohanského (Vathovho) povstania v Uhorsku a bude dosť hororová, pritom odhadím málo známe udalosti z prvej polovice 11. storočia v tomto okolí. A teraz pár otázok a prosieb:
Otázka číslo 1: Nol by záujem o tieto dve knihy, teda historické fikcie? Samozrejme, najprv by som hodil kapitoly na sme.sk, takže odpoveď budem brať ako záväznú až potom ;)
Otázka dva: Knihu mi moje vydavateľstvo tu a teraz nevydá, je to proces nadlho. Mojim plánom je hodiť to do pléna do Vianoc. Mám okruh kamarátov a klientov, ktorí mi to vedia pomôcť ilustrovať, zalomiť, editovať a dokonca aj vydať vo fyzickom stave, teda normálna väzba. Problémom sú na to financie, vydanie sto kusov je tak 2.000 Eur alebo viac, čím väčší náklad, tým proporčne menšia cena. Vedelo by si ctené panstvo čitateľov predstaviť sponzoring? Samozrejme, po vytlačení fyzickej knihy by podľa výšky supportu išiel jeden podpísaný výtlačok (podpísaný mojim pravým menom – kto vie, vie) na uvedenú adresu donora. Veľmi orientačný odhad je do 20 Eur kniha, ale ešte to neberte za bernú mincu. *
Otázka tri: keďže vyzerá skĺbenie môjho pracovného a publikačno-ukrajinskopodporovacieho času biedne, ide mi to všetko čoraz viac do peňazí. Bola by tu ochota pomôcť v rámci donácií/supportu s tým, že od ďalšieho týždňa sa bude podporovať nová ukrajinská rodina z rozstrieľaného mestečka Derhačy (odtiaľ pochádza Inna)? Keďže už som vyčerpal všetky zdroje sponzoringu pre Ukrajincov na tento rok (aj keď sa javia dva nové okruhy darcov, ale nie sú isté), tak po porade s partiou som bol vyzvaný, aby som to urobil takto. Bude veľké vďaka odo mňa, partie dobrovoľníkov z Brezovej a okolia, po budúcom týždni aj od danej rodiny z Derhačy. Mimochodom, dakedy v októbri bude na margo „mojich“ ukrajinských famílií blog, prinajmenšom Inna má nechutné zážitky, ktoré stoja za povšimnutie.
Ďakujem za ochotu, vyjadrenia, nápady. Ak máte skúsenosti s nejakými platformami ako Donio, Patreon, Kickstarter alebo čokoľvek podobné, veľmi budem vďačný za akékoľvek info. A zhruba do týždňa viem uploadnúť kapitoly z Aljošu, Furror carpathorum aj Bataliónu aj markytánky, teda troch potenciálnych kníh.
Ako sa hovorí u nás na kopaniciach: Köszönöm szépen, továrišči.
Ak vyzbieram pekné prachy, kúpim si whiskey za 26.000 Eur!