1. Straty generálov ako zrkadlo stavu armády
Ráno som sľúbil napísať niečo o generáloch, ale potom som spotený zaspal a zabudol som na jednu tému. Máte tu náhradu, snáď znova nezaspím, hehe.
Myslím si, že krutosť bojov ako aj kvalita velenia sa prejaví počtom stratených vysokých veliteľov. Ak sa niekde vylodíte v štýle Grenady, čiže šup a je hotovo, tak s vysokou mierou pravdepodobnosti nebudete mať veľa strát medzi veliteľmi, rovnako ako celkové straty budú asi biedne. Ak budete viesť mnohoročný konflikt, kde sa v poli stretnú milióny vojakov, prejaví sa to aj medzi vysokými dôstojníkmi vrátane generálov. Na Ukrajine trvá vojna už vyše štyri a pol roka. Na oboch stranách prešlo službou niekoľko miliónov vojakov a celkové straty by som odhadoval na niekde okolo 1,75 milióna mŕtvych, pokiaľ má ukrajinská strana pravdu a pokiaľ ňou zverejnené čísla zarátavajú výlučne ZZdochliny. Takže aj tu sa dá predpokladať, že nejaký ten generál tu zahučal po boku svojich vojakov, či už pri nehode alebo ako dôsledok nepriateľských akcií. No a zrazu tu máme na ruskej strane problém.
Najprv malé historické okienko. Počas WWII padlo alebo na následky zranení zahynulo až 223 nemeckých generálov rôznych hodností. Do tohto čísla sa rátajú aj tí, ktorí fyzicky zalomili až po skončení vojny ale zranení boli počas nej. K tomu treba zarátať ďalších zhruba 450 generálov, ktorí umreli od staroby, na choroby, dopravné nehody, boli popravení samotným Nemeckom alebo zvolili radšej samovraždu pred tým, aby padli do zajatia.
Je to prejav toho, že Nemecko bolo aktérom WWII, ktoré bojovalo od začiatku do konca vojny, teda celých 6 rokov, a navyše bojovalo na Západe, Východe, severnej Afrike aj na mori. Intenzita bojov bola značná, velitelia sa často hýbali v blízkosti frontu. Logicky teda straty na týchto pozíciách boli vysoké, a to takmer jeden generál týždenne. Vysoké číslo.
Na americkej strane to bolo citeľne menej. Ak zarátame aj kontraadmirálov, tak počas o čosi kratšej doby (štyri roky) zahynulo čosi vyše 40 generálov a kontraadmirálov, z ktorých niektorí boli do týchto hodností povýšení až posmrtne (bohužiaľ na rozdiel od Andreja Danka). Veľa bolo skôr následkom dopravných, najmä leteckých nehôd. Podľa zdrojov len 11 až 15 padlo na následky nepriateľských akcií, napríklad delostreleckej paľby.
No a sovietska strana? Tam to bolo podobné ako v Nemecku, ale v časovom rámci skôr podobnému tomu americkému. Padlo 235 generálov plus vyše dvesto to zalomilo nejako inak. Nemôžem to zdokladovať, ale IMHO veľa ich bolo popravených.
Skúsme inú vojnu, konkrétne vietnamskú. Na rozdiel od vžitej predstavy dezolátov USA vojnu vo Vietname nerozbehli, oni len vstúpili aj vystúpili zhruba v polovici. Tento konflikt je trochu atypický tým, že sa nedá dokonale určiť začiatok aj koniec amerického involvovania, ale pre zjednodušenie sa dá povedať, že americká fáza trvala zhruba päť rokov. Čo je porovnateľné s tým, koľko trvala v priemere druhá svetová vojna pre každú zo strán a koľko trvá dnešná vojna na Ukrajine. Nie je to presné ale snáď to stačí.
No a tu je zaujímavý posun. Američania stratili za tých cca päť rokov 11 (!) generálov (aby som doplnil ešte kórejskú vojnu, ktorá ale trvala kratšie, tak tam v dôsledku priamych akcií nezahynul žiaden a v dôsledku dopravných nehôd dvaja generáli, Moore a Walker). Z tých vietnamských strát bola nadpolovičná väčšina, konkrétne 7, takisto v dôsledku nehôd. Dvaja umreli v dôsledku prirodzených príčin AKA na infarkt. A len dvaja umreli v dôsledku priamej nepriateľskej akcie, konkrétne generál Dillard ako následok sniperskej streľby a generál Ware bol zostrelený Vietnamcami vo vrtuľníku UH-1. Pre úplnosť, generál Tollmen umrel v lazarete na následky šrapnelov. Podľa Vietnamcov to bola ich paľba a teda by bol tretím v zozname nepriateľmi indukovaných strát, podľa Američanov to bola friendly fire a teda nehoda.
Stovky, nižšie desiatky, dva alebo tri prípady. Trend je jasný.
Poďme na asymetrický, hoci dlhodobý konflikt ZSSR versus Afghanistan. Tam podľa zdrojov zalomili štyria až piati generáli. Paradoxne sa mi podarilo menovite dohľadať len dvoch, generálov Škidčenka (zostrelený) a Paputina (chcípol na samotnom začiatku vojny v Afghanistane, počas prevratu v Kábule). Minimálne jeden menovite neznámy generál bol takisto zostrelený vo vrtuľníku, dvaja sú záhadou aj pre Google.
Treba poznamenať, že tento na generálske straty pomerne slabý konflikt bol v istej miere čajovým, teda generáli si tam asi príliš na mieste nevrzli (ostatne aj straty boli podľa mňa skôr ako následok prepadov pri logistike ako v priamom boji, no a pri rozvoze žrádla a munície dakde v horách sa asi sovietski generáli obzvlášť neukazovali).
No a teraz ideme do Čečenska. Zdá sa, že Rusáci sú univerzálne spiatočnícki a nikdy sa na ničom nepoučia. Kým v desaťročnej asymetrickej vojne v Afganistane ich padlo za jednu ruku, v podstatne kratšej a menej krvavej vojne na Kaukaze ich bolo až jedenásť. Takisto veľká časť bola následkom zostreľovania vrtuľníkov povstalcami (v istej miere asi raketami, ktoré predtým čečenskí/ex-sovietski vojaci vykšeftovali od samotného ruského velenia za arabské peniaze). Pár zahynul na infarkty, niektorých zabili pri prepade kolón, minimálne jeden sa ráta ako obeť samovražedného atentátnika (Gajdar Gadžijev).
Aby sme boli vyvážení, v Afghanistane padol JEDINÝ spojenecký generál, Harold Greene, a to za dvadsať rokov. Padol ako obeť de facto vraždy zo strany afgánskeho vojaka, ktorý prebehol na stranu Talibanu a zranil desiatky vojakov guľometom.
No a ako posledný bod: v Iraku padlo NULA generálov za cca dvadsať rokov.
Trend je až na Čečensko jasne daný. Prejdime na Ukrajinu.
2. Generáli na Ukrajine: brutálny nepomer v číslach
Zasa a znova sa opakujem, ale ak by mi niekto pred februárom 2022 povedal, že Rusko vpadne z troch strán na Ukrajinu a mám sa staviť, ako v rôznych rovinách bude konflikt prebiehať, tipol by som to jednoznačne a veľmi tragicky pre Ukrajinu (a pre nás). Rusi sú ale degeneráti a teda vojna pokračuje ako pokračuje. Ak teda veríme zdrojom, tak ZZmrdi majú vyše 1,5 milióna čiernych pytlíkov kým Ukrajina okolo 200.000. To je pomer takmer 8:1, čo je mimochodom presne to číslo, čo mne osobne potvrdil Serhij Halahan pri návšteve Družkyvky tuším vlani v marci (alebo jeseň predtým, nepamätám). V ukrajinských zdrojoch je navyše uvedená aj sekcia otáznik, teda nezvestný v boji (a teda pravdepodobne padlý).
Teraz malý prepočet. Rusko je oproti Ukrajine 3,6 násobne väčšie (a keďže do neho teraz zarátame aj Krym a okupované územia, pre zjednodušenie budem uvádzať pomer 4:1). Ak by sa ma teda niekto opýtal pred piatimi rokmi, aký pomer strát by som si tipol v prípade ruskej invázie na Ukrajinu z troch strán, dal by som to zhruba v tomto pomere. A aj to iba v prípade, že by sa ZSU zmohli na normálny odpor, odstránilo byrokraciu a korupciu a že by Západ plnohodnotne podporoval Kyjev (čo je tiež otázne).
Pri tomto pomere by teda Rusko malo mať 200.000 x 4 = 800.000 ZZdochlín alebo pri opačnom pomere, Ukrajina 1.530.000 x 4 = vyše 6.000.000 nebohých. Nič z toho neplatí. Štvornásobne väčšia krajina má osemnásobné straty, takže keď to dáme do relatívnych čísiel, tak Mordor si počas trojdňovky uhnal 32-násobné straty!
Len pre info, počas posledných mesiacov WWII v Európe sa US Army chválilo, že zabilo 12x Nemcov ako Nemci dokázali zabiť Yankeeov...
No a prejdime naspäť na Ukrajinu. Koľko generálov v čiernych sáčkoch by sme tipovali? Nuž, asi takisto štyri ku jednej, nie? Nuž, a tu je ten problém. Nie.
Na ukrajinskej strane padol jediný generál, generálmajor Artem Kotenko. Tu je otázka, či zahynul na následky nepriateľského ostreľovania a teda je to vojenská strata alebo naopak jeho smrť bola dôsledkom dopravnej nehody a do tejto štatistiky by som ho nemal dať. Ja ho sem teda dám, nech Rusáci tradične neskončia tak extrémne tragicky.
(Ešte poznámka: Ukrajina má ešte jedného mŕtveho generála a dokonca padol u nás v Slavjansku. Jedná sa o generálmajora Serhija Kulčyckého, ale ten bol nad Slavjanskom zostrelený ešte v roku 2014, čiže mimo túto fázu vojny. A takisto na Ukrajine pred hlavnou fázou vojny, v roku 205, zahynul brigádny generál slobodných čečenských bataliónov, Isá Munajev. Toho by som napriek národnosti sem rátal takisto, ale znovu je to pred 2022).
Takže s otáznikom jeden mŕtvy ukrajinský generál za 4,5 roka. Poďme na Rusov. Mrk mrk.
Koľkože to má Rusko pomer obyvateľstva voči Ukrajine? Štyri ku jednej? Takže na plus mínus jedného zabitého ukrajinského generála by mali byť štyria ruskí, nie?
Je ich minimálne sedemnásť. To len potvrdených (opakujem, Kotenko je obeť len s otáznikom). A začalo to dosť skoro po štarte trojdňovky.
Ako prvý dobrý Rus s generálskymi výložkami sa stal generálmajor (ďalej len GM) Andrej Suchoveckyj. Chcípol 28. februára 22, teda na ôsmy deň trojdňovky a správy hovoria, že ho pri Hostomeli dostal ukrajinský sniper. Patril k výsadkovým vojskám.
Šestnásteho apríla 2022 padol GM Vladimir Frolov takisto rukou snipera. Čo je pre mňa prekvapkom, stalo sa to v Mariupole, konkrétne v ruinách Azovstalu, kde ho pochovali/zahrabali do trosiek samotní ukrajinskí obrancovia. Neskôr bol pochovaný v Píteri.
GM vo výslužbe Kanamat Botašev bol povolaný do služby kvôli korupcii. Jeho lietadlo Suchoj 25 bolo zostrelené 22. mája 22 neďaleko nášho známeho Izjumu. Len pre info, aj vo Vietname sa udiala podobná vec, kedy generál bol zostrelený nad Tonkinským zálivom, ale jednalo sa o prieskumný let, niežeby generál nalietaval na nepriateľa.
GM Roman Kutuzov odobrel o týždeň neskôr pri Popasnej. Ako ho dostali Ukrajinci neviem, predpokladám, že to bol následok artilérie, ale dôkazy nato nemám.
GM Sergej Gorjačev chcípol až o rok neskôr v júni pri raketovom útoku v Záporižskej oblasti.
V júli naopak odišiel do Večnej latríny generálporučík Oleg Cokov. Takisto raketa, Berdjansk.
GM Vladimír Zavadskij zavadil o mínu v novembri 23 niekde na Chersonštine.
GM Pavel Klimenko o rok neskôr, v novembri 24, dostal pozdrav od dronu. Mal tak pofidérnu česť stať sa prvým generálom histórie, ktorého odpravila čínska hračka za tisíc dolárov.
Generálporučík Igor Kirillov sa stal zasa prvým ale nie posledným generálom histórie, ktorého zabil elektrický skúter. Do neho HUR nainštaloval bombu a tá spravila bác.
(Práve za mnou došiel jeden z čitateľov mojich blogov a priniesol mi vitamíny, teda citróny a butylku whiskey; Rack, ďakovala a cenila si to).
Ak vám to príde smiešne, tak inak to berie GM Smeško. Toho zabil útok raketami HIMARS na neznámom mieste Ukrajiny na druhý sviatok Vianočný 24.
Vlani v apríli si HUR urobil aprílový žart z generálporučíka Jaroslava Moskalika a takisto ho poslali za Jurijom Gagarinom na obežnú dráhu. Akurát nie skútrom.
Trojdňová operácia sa pre Rusko nevyvíjala napriek tvrdeniam úplne podľa plánov, takže deväť mesiacov prebiehala nie okolo Berlína ale naopak v Kurskej oblasti. A presne tam padol aj ďalší GM, Michail Gudkov. Stalo sa to v dedine Korenevo, zhodou okolností mieste, kde v roku 1918 podpísali mierovú zmluvu medzi Nemcami, Rusmi a vtedajším Ukrajinským štátom. Vcelku príhodná lokácia na ďalší podpis, čo poviete?
„Dobrý deň pán generál, vitajte v pekle. Čo sa vám stalo?“
„Nuž, zaútočili sme na Ukrajinu, aby sme dobyli Berlín. Padol som pritom ako chlap.“
„Zaujímavé. A kde sa vám taká udalosť udiala?“
„Ehm... U nás doma, v Rusku.“
Gen.poručík Fanil Sarvarov tesne pred Vianocami ´25 dostal darček od HUR.
Takisto genporučík Alexandr Otroščenko chcípol pri páde lietadla na prvého apríla tohto roku a nejednalo sa o žart. Akurát neviem, či to bola zásluha ZSU alebo nie.
GM Valerij Plochotnjuk je ten z generálov, ktorý to schytal namiesto svojho hostiteľa a vojnového zločinca generála Čajka na oslave narodenín. Ak si spomínate, bolo to prvého apríla tohto roku a bolo tam viac dobrých Rusákov, akurát nie Čajko sám. Zato pochípala polovica jeho rodiny. Čajko odvtedy vraj neprijíma darčeky.
Anton Grunis, GM, je druhým generálom dejín, ktorého zabil dron. Stalo sa tak 12. 9.
Toto je dohromady šestnásť položiek. Ale pozor, tu to nekončí.
Existuje niekoľko „domnelých“ generálskych ZZdochlín. Pri niektorých sa informácia o ich odobrení zjavila byť nepravdivá a v niektorých prípadoch boli len ranení. Pri niektorých to bola doslova fake news a info bolo stiahnuté ako hoax. Ale je tu pár položiek...
Genporučík Jakov Rezancev bol údajne zabitý v marci ´22 a Rusko túto informáciu poprelo. Lenže... Rezancev sa nikdy viac nikde nezjavil. Rátam ho ako sedemnásteho.
Jediný admirál zoznamu, Viktor Sokolov, bol údajne zabitý pri raketovom útoku na veliteľstvo Čiernomorskej flotily v septembri ´23. Ak si dobre spomínam, odobrelo tam vtedy niekoľko desiatok dôstojníkov flotily. Na druhý deň Rusko správu poprelo a ruské TV okamžite priniesli zábery, kde bola akási porada, na ktorej onen admirál bol prítomný... Akurát nekomunikoval a podľa všetkého sa jednalo o zostrih z archívnych záberov. Rátam teda Sokolova za ďalšieho.
Generál Jerusalimov mal byť ďalším z generálov, ktorí údajne chcípli pri útoku na generála Čajka. Avšak vyzerá to tak, že ak aj bol ranený, prinajmenšom prežil, takže ho nerátam.
Takže zatiaľ stále osemnásť. Ale pokračujme ďalej, hej?
V zozname nám podľa Wikipédie chýba GM Andrej Simonov. Ten „údajne“ padol pri Izjume v druhý mesiac vojny a nikto jeho smrť nepotvrdil. Akurát sa odvtedy nikde nezjavil... 200!
Genporučík Tatarenko údajne chcípol pri ukrajinskom raketovom útoku na Kryme na konci januára 2024 a potvrdenie o smrti nemáme. Ale ako v iných prípadoch, Tatarenko sa od ohlásenia nikde nezjavil a preto ho beriem tiež ako dvestovku.
Tatár Ildar Achmerov je kontraadmirál. Teda bol. Presne v ten deň, čo Ukrajinci zabili v Kurskej oblasti generála Gudkova, tento kontraadmirál údajne zalomil na Kryme. Zas a znova: nikto to nepotvrdil, ale Achmerova odvtedy niet. Takže 200.
Cez prázdniny (zatiaľ) údajne ZSU poslalo do pekla ďalších dvoch generálov, Michajlova a Milčakova. Formálne je to nepotvrdené ale vyzerá to sľubne. Budem ich rátať do štatistiky.
Zrátané a podtrhnuté, 23 položiek zo skupiny generálov, admirálov a kontraadmirálov. Ak si zoberieme ukrajinskú štatistiku, že tam je s prižmúrením oka jedno meno, tak je to (ne)pomer 23 ku jednej v neprospech ruskej strany. Ak by ukrajinský generál predsa len prišiel o život pri dopravnej nehode, tak by to bolo dokonca 23 ku Bartekovi.
3. Zhrnutie
Ešte raz. Ak by sme si prerátali pomer obyvateľov a pomer generálskych strát v tejto vojne, vyšlo by nám to v lepšom prípade pri prepočte 23 x 4 = 92 ukrajinských generálov a admirálov, ktorí by mali byť pod zemou. Ale reálne máme JEDINÉHO.
Ak by sme výpočet prepočítali z ukrajinskej cifry, tak pri štvornásobnej populácii a jednom ukrajinskom mŕtvom generálovi by mali mať Orkovia štyroch generálov v pytlíku. Majú ich niekde okolo 20 – 25 vrátane jedného, čo ZZdochol na vlastnom území.
Ak vám niekto ešte povie, že Ukrajina to nedáva a ťahá za kratší povraz, tak si vezmite notebook, na ktorom čítate tieto riadky, a rozbite ho o jeho tupú smerácku hlavu. Pretože v normálnej dimenzii je nemožné, aby štvornásobne väčšia krajina mala 8x väčšie straty, čo je vlastne nepomer 32 ku jednej. A je nemožné, aby ste pri generáloch mali straty 23:1 v absolútnych číslach, čo je relatívne 92 ku jednej. Nemožné.
Iba žeby tou väčšou krajinou bolo Rusko. Tam to zmysel dáva.
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
Dnes ešte nedávam whiskey. Zajtra si s vami pripijem. Zatiaľ heslo: Izjum.
Nech naši chalani dajú dole ďalšieho generála.
