Kauza slovenských sviatkov a nezmyselnosť ľavice a pravice

Niekoľko mojich postrehov k domácej politickej scéne ako aj tradičnému deleniu politického spektra.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

1.       Zrušenie sviatkov

Som SZČO, takže pre mňa je táto téma trošku mimo obliga. Slovensko má kvantum sviatkov, od tradičných (Vianoce, Veľká noc, Nový rok), cez štátne (deň ústavy, deň víťazstva nad fašizmom, 17. november) až po náboženské podľa denominácií (Traja králi/Pravoslávne Vianoce, Veľký piatok, Sedembolestná panna Mária a čo ja viem čo všetko ešte).

Keďže sme štátom s tradične vysokou mierou zasahovania zhora dolu, tak sviatok je nejakým spôsobom definovaný a vstupuje sa do neho zo strany regulačných orgánov. Ako každý príčetný človek by aj čakal, v praxi to značí, že to je nastavené na hovno, čo vedie k bizarnostiam, že cez sviatok nemôžete hrať hracie automaty alebo kupovať si stieracie žreby, ale napríklad naslopať do nemoty sa môžete, rovnako si kúpiť pornografické časopisy; obchody v niektorých prípadoch sú zavreté ale čerpacie stanice nie atď.). Slovensko pritom patrilo k lídrom medzi krajinami čo sa týka počtu štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. Nebude teraz mojou snahou kecať do toho, či je lepšie mať viac alebo menej sviatkov – živnostník povie, že jemu to je jedno, taký murár alebo elektrikár pôjde do práce, keď ju má a žehná mu počasie, zamestnanec, ktorý z duše svoju robotu nenávidí, sa bude modliť, aby štát v kľude uzákonil aj ramadán alebo spomienkový deň na obriezku Ježiša Krista. Obchodník sviatkom stráca, pretože zavretý podnik mu nielenže negeneruje zisk ale naopak, vytvára mu stratu (také Tesco rozhodne musí mať mrazničky pustené aj cez Vianoce).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V blogu by som chcel poukázať nato, že veľa sviatkov nedáva logiku a namiesto toho, aby štát vytvoril priestor nato, aby štátne sviatky neboli nútené ale aby ľudia mali možnosť voľno si vybrať, samozrejme celú situáciu dopizdil. Niekoľko postrehov:

Ja som ateista. Pre mňa je sviatok Sedembolestnej panne Márie extrémne nelogickým. Neverím na nejakú mytologickú postavu (čo Mária zjavne bude) a nerozumiem tomu sci-fi pojmu sedembolestná, tým dupľom nie tomu, prečo by som mal sviatkovať počas takéhoto sviatku. Mám si to akože pripomínať ako? Že sa sedemkrát doma zbičujem? Prečo to ja nakoniec v ten dátum, kedy to je? Vtedy sa táto mytologická bytosť narodila? Alebo umrela? Ale sedem bolestí mala v tento deň? Nie, samozrejme je to bizár bez logiky a ja sakra nerozumiem, prečo by populácia Slovenska, kde sa aktívne hlási ku katolíkom možno tak 10 – 20% ľudí, sa mala nejakým starovekým a absurdným sviatkom riadiť.

SkryťVypnúť reklamu

To isté platí pre Troch kráľov. Tu už nesvätíme jednu fantasy postavu ale hneď tri. Odhliadnuc od toho, ako sa nejakí mudrci z Blízkeho východu za dva týždne dostali cez polovicu Arábie na chrbtoch tiav, je to sviatok pravoslávnych Vianoc. Nič proti pravoslávnym, ale riadiť sa ich dementným starovekým kalendárom, kedy celá planéta pochopila, že rok má 365,25 dňa a nie 365 rovných už stáročiami, mi nedáva logiku v roku 2025. Ak teda príde nejaký sektár, že on ráta podľa rímskeho kalendára od apríla, tak budeme mať Vianoce v septembri či čo?

Takže nedáva mi logiku, keby tak marginálna sekta ako sú pravoslávni na Slovensku mali zvlášť celoštátny sviatok. Veľký piatok je luteránsky sviatok a takisto sa ako člen luteránskej rodiny, kde neverí prakticky nikto, ošívam, že prečo to akože má byť sviatok?

SkryťVypnúť reklamu

Niekto by mohol namietať, že Vianoce a Veľká noc sú takisto kresťanskými sviatkami. Nuž, pôvodne áno, ale ruku na srdce, kto z nás sa od detstva netešil na angličáky alebo bábiku pod stromčekom, ale zúfalo chcel od novembra konečne mrznúť v kostole na narodeniny Ježiška, ktorý okrem toho, že asi neexistoval, rozhodne sa nenarodil na konci decembra pod smriečkom? Chodili ste na Veľkú noc šibať? Ja milerád, prestal som tuším v právku na strednej alebo tak nejako. Áno, dostali sme drobáky, čokolády a hlavne komunistické zlato, Kindervajcá. Že v tom čase umrel/zmŕtvychvstal Ježiško? Hm...Kinderko je lepšie.

SkryťVypnúť reklamu

Ale presne toto sú sviatky, ktoré síce majú korene v kresťanstve, ale len smiešne malá skupina ľudí na Slovensku ich reálne berie ako cirkevné a nie ako rodinné (budem ad hoc používať tento výraz). Na Vianoce chodíme k rodine, decká dostávajú Lego, knihy a bicykle, dospelí zo zúfalosti a absencie originality ponožky a sprcháče, prípadne manželka nájde ZA stromčekom zvlášť zabaleného robertka – no proste dokonale duchovný rozmer, nie?

Teda neviem ako vy, ale ja som sa na Vianoce nikdy neváľal v sene medzi teliatkami ani na Veľkú noc som neoperoval s kladivom a sáčkom stoviek klincov.

Sviatok Cyrila a Metoda? WTF? Viete niekto, čo má spoločné dvojica solúnskych bratov s piatym júlom? Sa akože narodili, umreli, vstúpili na slovenskú pôdu, napadla im vo sne hlaholika, alebo pokrstili prvého Släviena?

No a rovnakým príkladom je Všech svätých. Keby som chcel byť rypákom, tak by som sa spýtal, ktorý kňaz vie vymenovať všetkých viac ako 10.000 katolíckych svätých? Nie, tento sviatok nie napriek menu kresťanský ani náhodou, v istom morbídnom zmysle je to rodinný sviatok, ktorý nič nevraví asi len sirote z detského domova, ktorá nepoznala rodinu.

Všetky tieto sviatky sú napriek nejakému katolíckemu nádychu v názve alebo legende vlastne len familiárne udalosti. Neklamme sami seba. Takmer nikto ich neberie ako náboženské. Ak by na ne niekto siahal, do ulíc vyjdú tak kresťania ako aj ateisti.

Ďalšou kategóriou sviatkov sú také tie nonsens-sviatky. Deň ústavy svätiť za vlády, ktorá si práve z ústavy robí toaletný papier, to mi nepríde práve ako logika. Mimochodom, skúste mi povedať, kto z vás reálne čítal ústavu a vie ju aspoň voľne citovať? Ja teda nie. Pre mňa je to absolútne zbytočný sviatok a nevidím dôvod, prečo by mal byť plošný.

Sviatok práce? Tento komunistický nezmysel je asi najväčší bizár, pretože nechodí do práve preto, aby ste si prácu pripomínali – asi taká logika, ako na výročie svadby oznámiť drahej polovičke, že dnes večer na slávnostnú večeru neprídem, pretože budem u k*rvy.

Deň SNP? Nuž, za mňa by to malo zmysel, KEBY.

Keby SNP nebola neskutočne spackaná udalosť, na ktorej sa 40 rokov priživovali komunistickí paraziti ako na niečom, čo s gráciou zvládli oni sami. Nuž, okrem toho, že asi nikde na planéte nebola v časoch WWII tak neschopne prevedená rebélia voči fašistom,  a že vlastne komanči na nej až tak zásadný podiel nemali, tak mám pocit, že pamiatka SNP je niečo ako „pamiatka zvrzanosti a ukradnutia podielu na práci.“ Niečo ako keby som si nechal napísať domácu úlohu susedovým Dežom, ktorý je dyslektik a po opici, dostanem z nej päťku s dvomi mínuskami a ešte víťazoslávne prídem domov, že aha, úloha je hotová, chcem euro na zmrzlinu. No a ako bonus je, že dnešná vláda už ani len neskrýva kolaboráciu s fašistickými režimami a našou „ultrapravicovou“ stranou Republika, ktorá je ako žolík v rukáve Smeru.

Tak ako tak, pre mňa môže byť SNP pamätný deň, ale aby som išiel niekam na Duklu (alebo v našom regióne na Prašník-Pustú Ves ako niekoľko mojich známych voliacich predposledný krát Smer a potom Republiku) ani nápad, to nechám na dôchodcov.

Detto ôsmy máj ako víťazstvo nad fašizmom. Pre mňa to dlhodobo bol pamätný deň – ale pozor, do tejto vlády, ktorá si z víťazstva nad fašizmom spravila deň budovania fašizmu.

Majú tieto dni byť sviatočné plošne? Neviem. SNP, s ním spojená oslava ôsmeho mája a napokon sedemnásty november ako pamiatka Nežnej revolúcie pre mňa ako liberála majú silný symbol odporu proti diktatúre...ktorá ich zneužíva. Nádych boja proti despotom to pre mňa stratilo, rovnako ako tri dni otvorená Coca Cola sa nedá piť.

 

2.       Čo so sviatkami?

Podľa mňa je nonsens, aby štát diktoval pamätné dni a sviatky. Predstavte si, že tu raz budeme mať významnejšiu moslimskú menšinu (čo žiaľ raz budeme) a máte vo firme 50% „kresťanov“ a 50% moslimov. Máte firmu, ktorá potrebuje pracovať nonstop, napríklad JRD. Budete dávať počas vianočných sviatkov 100% príplatok za prácu počas kresťanského sviatku Ibrahimovi, ktorý ani nemá šajnu, čo sa vlastne na Slovensku 25. 12. slávi? Ak by to bolo čisto bez zásahu štátu, tak sa dohodnem s moslimami vo firme, „Čujte Mohamedovia, medzi 24. decembrom a 2. januárom chodíte do roboty iba vy a na Ramadán máte zasa fraj. Zariaďte sa.“ Tým, že do procesu vstupuje štát, je to celé na hovno.

Najlepšie by bolo, keby štát zrušil vyslovene dementné sviatky (ja za také považujem Tri krále, sviatok práce, Cyril a Metod a deň ústavy). Namiesto toho nech štát podaruje rodinám tri dni dovolenky extra, nech sú rodičia a decká spolu podľa potreby. Rovnaké tri dni by som dal nejaké dovolenky v škole, či už ZŠ alebo ŠS/VŠ. Ak je rodina z východu alebo Ukrajiny, nech si rodičia v práci a deti v škole vyberú tri alebo štyri dni ospravedlnené bez toho, aby mali zápis v triednej knihe, a choďte si pozrieť o štyri dni starých rodičov na Ukrajinu alebo ako Slováci si spravte dlhšie voľno v septembri last minute.

Bez príplatkov, bez toho, aby mi voľno vychádzalo na deň, kedy vonku ští, bez toho, aby mi do toho kecala rkc alebo komunisti/kryptokomunisti... Moja voľba. Dokonca mi tam nemusia dávať ani príplatky za prácu, proste chcem mať voľno kedy chcem ja a rodina.

 

3.       Nonsens menom ultraľavica, ľavica, pravica a ultrapravica

Ak sa nemýlim, delenie na ľavicu a pravicu sa udialo dakedy okolo roku 1920. Čitatelia ma hádam opravia, ale snáď sa zásadne nebudem mýliť, keď to napíšem ako si pamätám.

Niekedy v tomto čase bolo stretnutie nejakej svetovej ľavice (možno nejaká Internacionála), kde sa jedna časť socialistov dištancovala od druhej. Jedna sama seba nazývala ľavica, pretože sedela v nejakej zasadačke naľavo. Keďže chronickým syndrómom ľavice je vzájomná nenávisť medzi frakciami vedúca až k desiatkam miliónov mŕtvych za storočie, frakcia A povedala, že ak sme my ľavica, tak oni (frakcia B) sú na opačnej strane politického spektra a teda pravica. Čo bolo od dvoch socialistických hnutí asi tak logické ako nepálska séria milióna „zaručene pravých komunistických strán Nepálu.“

A možno netrafím, keď poviem, že sa jednalo o sovietskych a nemeckých komunistov versus Mussoliniho fašistov. V každom prípade, delenie na pravicu a ľavicu, resp. radikálne krídla (ultraľavicových komunistov/maoistov/stalinistov/boľševikov a ultrapravicových fašistov) sa dostalo do bežného delenia. Pritom je to tak do neba volajúci nonsens!

Prečo nonsens? Predstavme si paletu farieb. Ak dám jednu primárnu farbu (napr. žltú) a pridávam po trošičke druhú primárku (modrú), idem od žltozelenej cez zelenú, tyrkysovú až po takmer samotnú modrú farbu. Nemám sa ako pomýliť, dáva to logiku.

Rovnako by to malo platiť aj pri politickom spektre. Pridám do ultraľavice trochu liberalizmu alebo kapitalizmu, stane sa z toho umiernená ľavica...potom centrum...potom pravica... No a v prirovnaní s farbami ešte viac kapitalizmu a dostaneme ĽSNS alebo Republiku, však?

Toť, Blahov baraní! Práve na farbách je jasné, že kategória ultrapravica = fašizmus a nacionalizmus je absolútna idiocia. Poďme ešte na jednu „tabuľku.“

Ak si zadefinujeme ad hoc KSS ako ultraľavicu, Hlas ako ľavicu, SaS ako pravicu a ĽSNS/NSDAP/Okamuru/Republiku ako ultrapravicu, tak by UĽ a MĽ (mierna ľavica) malo mať diametrálne odlišné postoje v zásadných otázkach ako UP; naopak, pravica (Ronald Reagan, Thatcherová, SaS v dobrých časoch) by mali byť viac-menej zhodní s ich názormi.

Poďme si zadať zásadné otázky.

a)      Postoj k majetkovým otázkam (súkromné vlastníctvo)

b)      Postoj k ľudským právam

c)       Postoj k menšinám

d)      Postoj k vstupovaniu štátu (rozumej vládnucej strany) k populácii

Ak mi to editor sme.sk nerozhádže, snáď z toho vyjde zrozumiteľná tabuľka.

 

UĽ                                 MĽ                                         P                                            UP

N                                   N                                            P                                            N

N                                   0                                             P                                            N

N                                   0                                             P                                            N

P                                    P                                            N                                            P

 

Vysvetlím. Ultraľavica ako napríklad sovietski alebo ČS komunisti mali majetkové pomery vyriešené. Síce formálne tu boli na zlepšenie situácie celého obyvateľstva alebo aspoň dominantnej zložky populácie, ale reálne si ukradli čokoľvek a kedykoľvek. Mohli ste to nazvať dekulakizácia, znárodňovanie, zoštátňovanie, vždy to bola krádež podľa definície. Mierna ľavica (stále považujem dnešnú koalíciu za miernu ľavicu) si netrúfne na očividné znárodnenie trebárs našej pôdy, fabrík, bytov, domov, ale robí to prostredníctvom daní (a u nás odvodov). Čím si úspešnejší, tým viac ťa musíme potrestať. Skvelým príkladom je aktuálne navyšovanie dane z poistky u finančného génia Lacka Kamenického alias neschopného zlodejského idiota, ktorý ide poisteným ľuďom (rozumej: ľuďom, ktorí prachy neprechľastujú ale majú zodpovednosť) nepriamo zvýšiť sankcie za ich zodpovednosť. Ronald Reagan sa svojho času dostal ako populárny herec do zárobkovej triedy, že mu vychádzala tuším 92% daň z príjmu! Predstavte si, že vám niekto povie, že môžete chodiť do fabriky na nadčasy – lenže potom zarobíte tak, že vám zisk zoberie štát. išli by ste na šestnástku? Alebo v sobotu? Ani by vás nehlo.

Toto je otázka UĽ/MĽ versus vlastnícke práva. Ako je na tom pravica? Ja ako dlhoročný volič SaS (daj bože, aby som mal dôvod ich voliť ešte raz!) som oceňoval ich snahu o zníženie daňového zaťaženia, odvodov (plať Všeobecke nato, aby sa niekto naviazaný na Fica obohatil do tretieho kolena, kým ty čakáš na vyšetrenie medzi babičkami a nemakačenkami, nie?). ak si úspešný, buď inšpiráciou pre ostatných. Všetci môžeme vo svojom odbore dosiahnuť viac, takže ak sa tebe podarí napríklad založiť si extrémne úspešnú luxusnú reštauráciu, tak prečo by sme ťa zato trestali vyššími daňami?

No a teraz fanfáry! Ako je na tom fašizmus/ultra“pravica“?

Áno, aj u ultrapravice sa darilo znárodňovaniu. Volalo sa to arizácia. Čo má spoločná úcta k majetku na strane pravice a vyvlastňovanie (a následné vyvražďovanie) Židov spoločné?

Nuž, zhruba toľko čo Šťuka Blanár a chrbtová kosť. Nešli okolo seba.

 

Poďme k ľudským právam. O ľudských právach za komunistov nemusíme polemizovať, skratka gulag vošla do dejín rovnako ako Jáchymov alebo vražedné polia. Pri UĽ neexistuje hranica toho, čo by bol dostatočne veľký zločin proti ľudskosti.

Mierna ľavica to má aspoň ako tak vystarané, pokiaľ sa neskĺzne k radikálnemu krídlu. No a pravica? Počuli ste, že by Železná lady Thatcherová drvila niekoho železnou rukou? Ako vážne niekde v Británii v 80. rokoch existovali koncentračné tábory alebo gulagy? Že by niekde strieľali laboristov alebo komunistov? Alebo že by oddeľovali rodiny od seba, pretože boli politicky nevhodné? Že by to robil Ronald Reagan? Že by to mal v Kilečku Rišo Sulík alebo Ľudovít Odór? Nedajte sa vysmiať...

No a poďme na ultra“pravicu“! ako to bolo s ľudskými právami za Hitlera? Mussoliniho? Jozefa Tisa? Znova, čo má spoločný reaganovský postoj k ľudským právam k radikálnej „pravici“? No a čo majú spoločné koncentráky a gulagy? Zhruba všetko?

 

Čo otázka národnostných menšín? Hm, v ZSSR otázka vzťahu režimu k menšinám je natoľko známa a charakteristická, že slovo Holodomor vošlo do dejín po celom svete. Čečenská otázka, otázka Krymských Tatárov, povolžských Nemcov alebo Kazachov sa niesla v znamení miliónov mŕtvych. Mimochodom, okolo druhej svetovej vojny aj otázka Židov. Ak niekto povie, že „ale veď Stalin bol Gruzínec,“ tak nech sa dá liečiť. Gruzíncom bol, bol autokratom, ktorý len stavil nato, že etnickí Rusáci sú ovce, ktoré ho budú počúvať a chyby a vinníka hľadať v inom etniku, nie vo svojom prechľastanom národe.

Čo ľavica? Tam by som povedal, že je to viac alebo menej neutrálna otázka. Je síce pravda, že z európskej ľavice mám pocit, že je schopná s ováciami privítať aj náklad stotisíc samovražedných atentátnikov z Gazy, ale neviem odhadnúť, nakoľko to je problém umiernenej ľavice a nakoľko len kaviarenských povaľačov štýlu Grétky Thunberg. Pravica vo všeobecnosti si národnostné menšiny ako také nevšíma. Máte dojem, že Ronald Reagan alebo Margaret zatvárali do koncentrákov Škótov, Kanaďanov, Apačov alebo Írov? Ja taký pocit nemám. Sulík sadal do tankoch a tiahol na Budapešť?

Ale čo taká ultra“pravica“? No, vzťah NSDAP k Židom je legendárny a neskončili dobre. Vzťah SNS k Maďarom, Miloševiča k Bosniakom a Albáncom či Franca k Baskom je legendárny. Koho mi to na politickom spektre pripomína? Reagana? Sulíka? No tak...

 

No a naposledy vstup štátu do chodu bežného človeka (AKA silný štát).

Ja sa vždy pri diskusii s ľavicovým pseudointelektuálom opýtam, kto to je ten štát. vždy mi odvetí minúta zarazeného ticha. Štát je to, čo ho vedie, preto sa postoj obyvateľstva ako aj ekonomický rast veľmi často a veľmi rýchlo mení krátko po voľbách, v najhoršom prípade do konca volebného obdobia. Kto je teda štát?

Nuž, v ultraľavicovej krajine (ZSSR) je to despotický cár na čele, bez ohľadu nato, či ho pomenujeme generalissimus alebo generálny tajomník strany. Politbyro, strana, ministri, úradníci sú len (vymeniteľným) prostriedkom na plnenie jeho vôle a zároveň aj maskou na prefarbenie rozhodovania jediného muža na akože kolektívnu vôľu. Ak Stalin zavelil v pondelok A, politbyro/ministri/komisári/štát robil A. Ak na druhý deň sa z toho vyspal a vymyslel si B, na niekoho zvalil neúspech riešenia A a celý štát unisono robil B. Stalin nerobil chyby, on bol neomylný. Mao nerobil chyby, Gottwald nerobil chyby, Ceausescu nerobil chyby. Dnes kórejské prasa nerobí chyby, oni sú nad dimenziou omylov. Ak reálne ale chyby spravili (čo bolo prakticky pri každom ich rozhodnutí), vždy bol obetný baránok. Bežný plebs má pamäť améby, ich nezaujímajú včerajšie noviny. Ak sme včera posielali pšenicu do Nemecka a s Wehrmachtom robili prehliadky na námestí vo Varšave, prečo dnes nemecké tanky brázdia Bielorusko? Neviem, Stalin mal predsa pravdu v čase bratríčkovania sa s Hitlerom aj keď proti nemu bojuje. Našim nepriateľom bol Západ a kapitalisti, nevadí, že dnes od nich žobreme tanky, lietadlá, pohonné hmoty a dokonca aj valenky a mäsové konzervy. Stalin by sa predsa nemýlil, to len poradcovia, tí sa mýlia!

Ako to je pri miernej ľavici? Tu už vidím prepad Fica až k extrému. Najprv liberál za práva LGBT (prelom 90/2000 rokov), prozápadný, proeurópsky, dnes jasný opak. Preskočím ho. Čo nato ľavica? „Občan USA musí pochopiť, že štát nie je riešením problémov ale ich príčinou.“ Ronald Reagan. Ľavica má predpis, úrad, pečiatku, kontrolu, normu na všetko. Kamarát si zakladal reštiku. Neuveriteľné, koľko predpisov na pitomú vývarovňu na Slovensku máme, a ako intenzívne kontrola z hygieny pracuje na tom, aby našla chybu (rozumej: kde by dokázali vyfasovat úplatok). A presne o tom ľavicový štát je: čím viac predpisov a úradov, tým viac možností na rodinkárstvo, obálky a klientelizmus vzniká. Predstavte si, že by na Slovensku nebol inšpektorát práce. Koľko prachov na zbytočnostiach by ušetrili zamestnávatelia? Stravné lístky (stelesnenie klientelizmus par excellence)? V inzerátoch garantovaná mzda? Preboha, načo?

Takýchto vecí by sme našli milión. Ľavica sa pchá ľuďom všade – ostatne, je váš LGBT vzťah alebo sledovanie porno filmov problém pre štát? V ľavici asi hej. Pravica to má na háku. Máš chuť, stiahni si péčko alebo kúp si videokazetu ako za starých čias, nájdi si gay priateľa; všetko je to tvoj problém, načo je medzi dvomi gaymi nejaký zákon? Načo by v línii pornoherečka – distribútor – nadržaný chlap do toho vstupovala polícia? Zoznam zakázaných kníh? Charta 77 a zákaz vystupovať? V pravici? Ts... Prostitúcia detto. je problém v príčetnom štáte, aby sa žena živila vlastným telom? Podľa mňa je to jej rozhodnutie a teda do neho vstupovať nebudem. Nechceš sa živiť inak a máš „vlohy“ nato, aby sa ti darilo v tomto? OK, len plať dane a dávaj na seba pozor. Vsjo.

A ako to je v ultrapravici? Myslím si, že Hitler zakazoval knihy až tak, že mu nebolo zima. Popravení režiséri, príkazy a zákazy všade, denné špehovanie, to nie je práve prejavom pravicových postojov, však? Už otvorené hlásenie svojich postojov zo strany Brdt Zd Brdtd alebo volebná kampaň Konečnej v Čechách hovorí jasne, čo by bolo, keby ultra“pravica“ vyhrala a dostala plnú moc na naplnenie svojich sľubov.

 

4.       Záver

Stredopravé spektrum dnešných politických strán na Slovensku sa musí zobudiť a začať plebsu ukazovať, že fašizmus a Fico je extrémne blízka rodina. Fašizmus a Putin je extrémne blízka rodina. ĽSNS/Republika nemajú s pravicou nič, ale vôbec nič spoločné („Radšej budem voliť ľavicu, pretože pravica má bližšie k fašizmu a ten nenávidím.“)

Nie. Ak sa bojíte druhej svetovej vojny, koncentrákov, arizácie, masových deportácií alebo všemocných tajných služieb a šmírujúcich susedov, pravica je vaša cesta. Médiá a politici stredopravého spektra by mali zvládnuť konečne ten Reaganovský štýl komunikácie, jasný a trefný („Občan USA musí pochopiť, že štát nie je riešením problémov ale ich príčinou.“). Veľká Treska, prirovnávanie náckov k pravici a zástupné témy im nepomôžu. Fico s jasným hákovým krížom na hlave je lepší ako 85-stránková štatistika.

 

https://buymeacoffee.com/johny1981aa

Ján Valchár

Ján Valchár

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  435
  •  | 
  • Páči sa:  53 533x

Jedna veta: chcem písať blogy o vede, technike, prírode a ekonomike. Druhá veta: máte to tu príliš komplikované, Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

326 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

108 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

36 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

290 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,121 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu