1. Ako to vyzerá s ruskými tankami?
Sledoval som jedno z videí na Youtube, kde analytici rozoberali stavy ruských tankových síl. Bolo to (ne)veselé sledovanie, pretože vlastne z toho vypadlo niekoľko pre Rusov nemilých poznatkov. Skúsim len v skratkách.
- Rusi prišli o cca 60% tankov, ktoré mali tesne pred vojnou. Ako som neraz písal, predtým nasadzovali hlavne moderné tanky, napríklad T-80, T-90 alebo modernejšie verzie T-72, kým zhruba od leta minulého roku prešli na T-64 (niekoľko desiatok rokov vyradené), potom T-62 (vyradené ešte za Brežneva) a neskôr dokonca 70-ročné tanky T-55 a T-54. znova stará známa vec, že Rusi nedokážu kvôli sankciám, korupcii a chýbajúcej pracovnej sile vybudovať dostatočne silné nové zásoby moderných tankov. Chýba im elektronika, chýbajú im ľudia, chýbajú im dokonca aj výrobné linky (linka na tanky Armata bola zadotovaná, ale peniaze zmizli a nikdy ju nedostavali. Aktuálne sa zjavilo jedno video, kde z ťahača vykladajú starý ťažký tank T-10 (tzv. Iosif Stalin). K videu nemáme kontext, ale na prvý pohľad to vyzerá, že desiatka bola vyložená niekde na fronte, nie na výstavisku.
- Tanky majú extrémne zlé systémy mierenia, takže aj keď pár kusov mesačne spustia z liniek (ale pozor, väčšina je len repasovaných starých T-62 a spol.), ich schopnosti sú výrazne horšie ako systémy Západom dodaných trebárs Leopardov. Podľa zdrojov vie ruský tankista zamieriť na cca 2.200 metrov, čo je tankistovi v tanku Leopard, Abrams alebo Challenger na smiech. Na toto inak doplatili irackí tankisti, kde ich západné tanky kosili po tuctoch bez toho, aby Iračania vôbec zistili nebezpečenstvo.
- Rusi sa chvália, že dokážu vyrobiť desiatky tankov mesačne, čo sa ale nepotvrdilo. Reálny odhad je, že ich repasujú menšie desiatky alebo dokonca menej ako desať kusov mesačne (stále sa bavíme o tankoch ako T-62 alebo T-55) a úplne nových z radov 72 – 80 – 90 vyrobia ešte menej. Akú životnosť majú staré téčka na modernom bojisku môžeme hádať, ale aj tie modernejšie niekde pri Kyjeve a vlastne kdekoľvek inde boli kosené Javelinmi, Bayraktarmi alebo nepriateľskými tankami po stovkách.
- Ruská tanková škola sa spoliehala na nízku siluetu tanku, a to už v časoch slávneho T-34. Myšlienka to bola logická, pretože technika druhej svetovej vojny nedovoľovala nejako obzvlášť presnú streľbu na veľkú vzdialenosť, takže o meter nižší tank mal citeľne vyššiu šancu na prežitie. Okrem toho oblá veža ruských tankov umožňovala prežiť zásah projektilom, ak ju zasiahol „do skalpu,“, teda na vrchol veže. Projektil sa odrazil a nechal v pancieri tak maximálne ryhu. Stačilo zakopať tank trošku do zeme alebo využiť minimálnu terénnu nerovnosť a posádka bola takmer nesmrteľná.
To ale neplatí dnes, keď PT rakety sú stavané na útok zhora. Raketa vystúpi do roviny nad tank a trafí ho ako pri leteckom nálete. Pri takomto útoku zhora je úplne jedno, či máte výšku stroja nad alebo pod dva metre, raketa to má na saláme a tank si natrie na chlieb.
- Ruské mesačné straty na tankoch sú okolo 150 kusov. Ako som písal vyššie, ruská produkcia tankov dosahuje teda zhruba dvojdenné straty. Posledného januára si zrekapitulujete mesačnú výrobu a zistíte, že ste pokryli straty z frontu na dni prvého a druhého januára, a to nerátam kvalitu tankov. Jedna osemdesiatka von, šesťdesiatdvojka na front. Už len sedliacky rozum vraví, že ruská armáda krachuje.
2. Ako s zapáčiť Fűhrerovi
Zaujímavá diskusia na americkej stránke ukázala zvrátenosť ruského velenia. Priebeh vojny ukázal, že ruská armáda aj politika je rozdelená na frakcie a tieto frakcie majú väčšieho nepriateľa v tej druhej frakcii ako v Ukrajine, prípadne NATO.
Podľa daného autora je paradoxom vývoja vojny na Ukrajine fakt, že Sergej Šojgu ako mimoriadne neschopný (ne)vojak vedie armádu tak, ako ju reálne vedie, teda naprd. On doteraz nebol zodpovedný alebo dokonca potrestaný akýmkoľvek spôsobom, hoci na Západe by už dávno bol odvolaný, v Číne dokonca popravený. Ale čo je úplný paradox, že Gerasimov je podľa komentátora ešte neschopnejší. Podkladá to zaujímavou myšlienkou: kým Šojgu sa zúfalo snaží ukazovať pred kamerami ako všetko ovládajúci veliteľ, preto ho vidieť pri posudzovaní vojenských konzerv, pri tankoch a podobne, ale reálne sa nesnaží zaujať nejakými Napoleonovskými ťahmi. Gerasimov naopak zahájil ofenzívu na severe, druhú v relatívne krátkom čase. Jedna aj druhá majú podobné priebehy, zisky nevidieť a čo je horšie (pre Mordor), odvádza to prepotrebné zdroje. Lenže ono to vyzerá ako zámer Gerasimova ukázať sa v dobrom svetle. Akonáhle by sa mu podaril sebemenši prelom na fronte, vytvorilo by to okolo neho auru vojvodu a stratéga a u Putina by si to asi šplhol dosť vysoko. Komentátor to sparodoval na školáčika: „Aha pán prezident, čo sa mi podarilo!“
Na druhej strane, presne toto je to, čo by som od blbého ruského geronta čakal. A presne toto je to, čo brutálne nahráva do karát Ukrajiny aj Západu.
3. Ako to je s rubľom a ako s pracovnou silou?
Zaujímavá myšlienka, ktorá je tak logická, až mi nenapadla. Rubeľ devalvuje ako preferencie OĽANO 2020 – 2023, takže pre bežného Rusa sa západný tovar, ak nejaký načierno dostane, predražuje. Ruský vývoz, ak niečo okrem ropy a plynu vyvážajú, naopak zlacňuje... len škoda, že niet čo kúpiť. No a padajúci rubeľ má ešte jednu pre Moskvu neželanú reakciu: ďalší nedostatok pracovných síl.
Rusko bolo dlhodobo závislé na pracovnej sile zo strednej Ázie, najmä z extrémne chudobného Tadžikistanu a Kirgizstanu (ktoré s unaviac vo vojne). Samozrejme to nie je problém celého Ruska, nemyslím si, že niekde v tajge, kde o pracovné miesto človek nezavadí ani detektorom, je problém nájsť nezamestnaného človeka, ale prinajmenšom v Moskve, Píteri alebo pár ďalších miliónových mestách to rozhodne problémom je. A tak lacnú pracovnú silu dopĺňali šikmookí stredoázijci, pre ktorých aj minimálka boli ťažké prachy.
Lenže rubeľ prepadol na polovicu a tým pádom hodnota mojej hodinovej mzdy je na polovici. Predstavte si, že robíte presne toľko čo doteraz a na ruku dostanete zo dňa na deň polovicu – nikoho by to nepotešilo. Presne toto sa deje čurkám v Moskve. Podľa nových správ sa podobní gastarbeiteri masovo začínajú sťahovať domov, do strednej Ázie. Ste pri rodine, nebývate niekde v pivnici Moskvy s desiatimi podobnými zúfalcami, netrpíte rasizmom a predsudkami, nedochádzate ráno hodinu tam a hodinu naspäť, pritom za odpracovaný čas zarobíte zrazu zhruba rovnako. Jasná voľba, ideme domov. A hlavne: nikto vám nedoručí povolávací rozkaz do vopred pripraveného hrobu niekde pri Vuhledare. Ste sejf. Problémom je, že ťažko skúšaná ruská ekonomika zrazu dostane na frak. Mladých mužov veľa nie je, keď sú, chýba im polovica hnátov, takže na stavbách alebo v skladoch sa príliš neohrejú. A zrazu máte problém znáborovať zdravého muža niekde z Turkménska. Zavriete prevádzku? Otvoríte iba na štyri dni v týždni? Zdvihnete mzdu? Z čoho, keď určite nemáte peniaze na rozdávanie (sankcie totiž nefungujú, hahaha!)?
Zacyklený kruh. Všetko podľa plánu.
4. Ako načerpať dane?
Ruský rozpočet je rozpočet banánovej republiky a nič nie je krajším dôkazom, ako fakt, že ruskí ekonómovia zostavujúci rozpočet na ďalší rok rátajú s tržbami z ropy a plynu ako hlavnou položkou. Lenže problémom je, že keď vyvážate ropu, kalkulujete s istou úrovňou cien – a tá rozhodne rovnaká nemusí byť. A ani nie je, ako sme písali už mnohokrát.
Cena Uralu je nižšia ako niektorých kvalitnejších typov ropy, napríklad severomorský Bren. Ten je ľahší a má menej síry, takže je žiadanejší. Ruské ropné spoločnosti vyťažia svoju ropy/plyn, predajú ju za menej ako komerčné/trhové ceny (cenový strop, prípadne zľavy Indom a Číňanom) a zarobia nejaké prachy. Ural je aktuálne za 68 USD za barel (čo je nad stropom), Brent za 82 USD/bbl. Takže nominálne by ruská ropná spoločnosť mala utŕžiť za barel 68 bezcenných zelených papierikov mínus náklady (tie sú na Sibíri relatívne vysoké), a to by mal byť ich zisk pred zdanením. Lenže Rusko začalo zdaňovať tieto spoločnosti ako keby predávali Brent. Niečo ako keby ste vyrábali Škody Fabie, predávali ich za trebárs 15.000 Eur, ale dane platili ako predajca Passatov.
Nečudo, že Gazprom sa prepadol do straty. To je v Rusku vcelku neprekvapivá vec, keďže svojho času mala ropná spoločnosť v Kalmycku, budhistickej republike na juhu Ruska, tak zlý manažment, že ju dotovali zo štátneho rozpočtu (a ruku na srdce, Kalmycko nie je práve hviezdou medzi ruskými republikami čo sa týka ekonomiky).
Toto je rizikom každého silného štátu, na ktorý sa odvoláva mimo iné Jamkatý Pellegrini – môžete robiť čokoľvek a akokoľvek dobre, na konci dňa aj tak vám narukuje niekto zo štátu a ošklbe vás o výpalné na svoje nezmyselné projekty, napríklad vojnu na Ukrajine, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, diaľnice do Košíc do roku 2010, sociálne dávky pre nemakačenkov alebo ťahanie stratových štátnych podnikov do plusu. Výsledkom je pokrivený trh, korupcia, nezamestnanosť, nízke mzdy, nízka kvalita čohokoľvek a ako tri naše bonusy, predvolebný program založený na jedinej téme (ako Drukerovi vrátiť teplý a mimoriadne výnosný post v VšZP), diaľnica nedostavaná ani 13 rokov po Ficom oznamovanom termíne, alebo ako pózovaním vo vyžehlenej a nezaprášenej košeli v traktore na poli si zarobiť na najdrahší byt v Bratislave.
5. Drobnosti zo sveta
Sergej Šojgu nariadil Almaz-Antej, výrobcovi PVO systémov, nonstop prevádzku. Úplne v súlade s predchádzajúcim odstavcom nedomyslel, kde má Almaz zobrať napríklad čipy, kde zoberie pracovnú silu schopnú výroby takého niečoho a hlavne ako dlho bude výroba nových a schopných systémov trvať. Befél je befél.
Serjóža, ja prikazujem dobyť Kyjev za štyri dni! Makaj, kurva!
ZSU podľa niektorých správ prebili prvé línie obrany vo Verbovom. Nie je to potvrdené, ale Móric Beňovský bude na Verbovanov hrdý.
Rusko zakázalo zverejňovať negatívne správy z frontu. To sa prejavilo napríklad aj pri včerajšom útoku na letisko Kresty pri Pskove, kde celú oblasť polícia uzavrela.
Čína skáče. Krachujúca ekonomika a veľké obavy z najbližšej sezóny sa musí ako v správne primitívnej diktatúre prekryť fasádou, takže Peking vydal mapy, s ktorými dráždi niekoľko susedov. To, že za svoj prehlásila ostrov Bolšoj na rieke Ussuri ma neprekvapuje, pretože tento ostrov bol oficiálne ruský a neoficiálne čínsky už dlho. Ale že si Peking privlastní aj najvýchodnejší indický štát Arúnačalpradéš (inak aj o tom mám rozpísanú knihu, muhehehe) je už trošku cez čiaru. India populačne predbehla ryžožrútov, takže na mieste Si Ťin-Pchinga by som príliš nedráždil bosou nohou tigra.
Ozaj, ako je to s maďarskou ekonomikou? Orbán a jeho smečka potkanov sa vyjadrila pri príležitosti okupácie 1968, že je večná škoda, že si neprivlastnili južné Slovensko, pretože ďalšia príležitosť možno nebude. No čo, Viktor, inflácia bolí, čo?
Číslo dňa: 263.000. Inak populácia Novorossijsku, ktorý pred časom dostal od ukrajinského námorníctva pekný pozdrav. Ďalšou métou bude Archangeľsk (300.000 slnečníc).
Hláška na záver: Putin sa nezúčastnil Prigožinovho pohrebu, ale poslal kyticu kvetín. To sa v mafiánskych kruhoch robilo bežne.
